Vojačka ✔️

XXXIII.

POHĽAD WILLIAMA

Hneď ako som sa ráno zobudil, otočil som sa na druhú stranu postele, na ktorej spala.
Keď sa večer dozvedela, že budem spať na tej istej posteli, urobila medzi nami bariéru z vankúšov a až potom išla spať.
,,Do pekla." zasyčal som keď ona na tej posteli nebola. Okamžite som sa postavil a obzeral som sa po izbe.
,,Čo tak skáčeš?" ozval sa odniekiaľ smiech.

POHĽAD VOJAČKY

Keď som sa ráno zobudila, on ešte zasnívane spal. Vstala som, obula som sa a kráčala som k balkónu. Vonku pomaly svitalo. Posadila som sa na zem a čelo som si oprela o sklo balkónových dverí.
Sedela som tak dosť dlho až som začula ako si niečo povedal. Otočila som sa a on sa obzeral som divý až nakoniec vyskočil z postele.
,,Čo tak skáčeš?" zasmiala som sa a on sa okamžite na mňa pozrel.
,,Och.. ešte raz!" zdvihol varovný prst a kráčal ku mne.
,,Čo som spravila?"
,,Nič." zahľadel sa mi do očí a potom si išiel znovu ľahnúť.
,,Idem von."
,,Kam?!" znovu sa posadil.
,,No.. von." kývla som hlavou von z okna.
,,Nie." ľahol si a pozeral do baldachýnu.
,,Prečo? Chcem tam ísť."
,,Nevieš kto si a ani nevieš kde si. Najprv by si mala zostiť toto, nie?"
,,Prečo.. prečo mi príde, že si ku mne hnusný?"
,,Len ťa chránim."
,,Pred čím? Žiadala som ťa o to? Nechcem ochranu, nechcem tvoju ochranu."
,,A koho?"
,,N-neviem." zašepkala som a sklonila som hlavu.
,,Pozri," vstal z postele a kráčal znovu ku mne a čupol si. Ani hlavu som k nemu neotočila.
,,Pokiaľ nenájdem toho, čo ti dal onen jed, budeš tu a bezo mňa sa z tejto komnaty nepohneš. Dobre?"
,,Ale prečo?"
,,Lebo som povedal. Teraz by sme mali zistiť čo si pamätáš."
,,Nič." mykla som plecami. Vstal a kráčal k posteli.
,,Tam si sadni." ukázal oproti nemu na posteľ. Vydýchla som. Sadla som si a oprela som sa o stĺp ktorý držal baldachýn a William sa opieral o čelo postele.
,,Tak, povedz mi všetko čo si pamätáš pred toho zobudenia."
,,No.. spomínam ale len tak matne."
,,To je jedno."
,,Spomínam si na nejakého chlapa vo zbroji a nejakého muža ktorý vždy chodil v bielom."
,,Ďalej?"
,,To je všetko."
,,Čo? Mňa porazí." prekrútil oči.
,,Tak.." mykla som plecami.
,,Povedala si matne, nie málo."
,,Tak matne málo." rozhodila som rukami.
,,Vieš aspoň ako sa ten prvý volá?"
,,Nejako na M.. neviem. Hej a na košeli mal vyšité meče, neviem koľko ich bolo."
,,Takže nie je odtiaľ.. mohol by nám pomôcť."
,,Čo?"
,,Nič, priprav sa. Ideme po neho."
,,Koho?"
,,Toho na M."
,,Tak teda dobre." mykla som plecami a kráčala som k dverám.
,,Povedal som aby si sa pripravila."
,,Som."
,,A také že meč ti nič nehovorí?"
,,Ehm.. mala som?"
,,Je pod posteľou." kľakol si a spod postele vytiahol truhlu. Otvoril ju a z nej vybral luk, meč a šípy. Podišla som k nemu a všetko som si zobrala.

➳➳

,,Dobré ráno William." pozdravil ho kráľ spoza veľkého dubového dreva v jeho veľkej pracovni.
,,Dobré ráno." odzdravil. Kráľ pozrel na troch radcov naproti nemu a kývol bradou k dverám. Radcovia vstali, poklonili sa najprv jemu, potom Williamovi a odišli.
,,Prečo sme pri kráľovi?" pošepky som sa opýtala.
,,Uvidíš."
,,Potrebuješ niečo?"
,,Áno, ideme na Sever."
,,Načo?"
,,Potrebujem tam ísť po jedného vojaka."
,,Ktorého?"
,,Viem len toľko, že sa jeho meno začína na M, viac mi nepovedala."
,,Nemusíte nikam ísť."
,,Musíme."
,,Magnus idú sem."
,,Tu?"
,,Áno."
,,Ale ako vieš, že ten vojak pôjde s nimi?"
,,Ak má namysli Morgana, tak ten vždy ide."
,,Áno Morgan!" usmiala som sa. William sa na mňa otočil a potom znovu na kráľa.
,,Ako vieš že on?"
,,Myslel som si to. Vždy som ich videl spolu." mykol plecami.
,,Dobre a kedy prídu?"
,,Dneska večer."
,,Dobre sme si to načasovali." prikývol William a otočil sa na mňa, pripravený na odchod.
,,William."
,,Áno?" zastavil a ja s ním.
,,Poď sem." kývol aby išiel k nemu. Ostala som tam stáť a oni sa radili. Našťastie nešepkali. Asi si myslia že som ešte aj ohluchla.
,,Viem, že sa o ňu bojíš, ale ona mala byť tvoj strážca nie ty jej."
,,To nie je jedno? Snažím sa jej pomôcť."
,,Chápem ťa William. Len aby sa nestalo niečo čo ťa zraní."
,,Postarám sa aby sa nič také nestalo." stála som tam ako socha a robila som sa, že nepočujem.
,,V to verím."
,,Tak my ideme." znovu sme kráčali k dverám.
,,Dobre.. a William!"
,,Áno?" vzdychol si a otočil sa.
,,Usmievaj sa, znervóznuješ ľudí okolo."
,,Nemám chuť sa usmievať otec."
,,Nemáš na výber."

➳➳

,,Otec?"
,,Čo?"
,,Prečo si mu povedal otec?"
,,To ti vysvetlím inokedy, ideme von nie?"
,,Neviem.. pozri!" ukázala som von oknom.
,,Čo? Pozri sa na mňa!" okamžite mi otočil hlavu.
,,Čo robíš? Pozri na toho jastraba."
,,Nestraš ma!"
,,No prepáč." prekrútila som oči.
,,Akého jastraba?"
,,Tam toho."
,,Ale veď.. poď."
,,Kam?"
,,Pred hrad."

➳➳

,,Stoj tu a ani sa nepohni." zastavil ma na schodoch a on išiel za vojakom ktorý držal jastraba na ruke.

,,Môžem si ho chytiť?"
,,Povedal som aby si ostala na schodoch."
,,Prepáč." sklonila som zrak a kráčala som späť. Išiel hneď za mnou spolu s vojakom a držal v ruke nejaký list. Hneď nato ho pokrčil a rozbehol sa do hradu.
,,William!" zakričala som, no utekal ďalej. Vzdychla som si a rozbehla som sa za ním.

Prenásledovala som ho až k obrovsmým dverám, ktoré boli zatvorené a zvnútra sa ozývali hlasy. Viem, že počúvať cudzí rozhovor by sa nemalo ale..
,,Otec! Ju otrávili južania!"
,,Aký južania?"
,,Neviem. Priletel jastrab a toto mal na nohe."
,,Ukáž."
,,Musím ísť za nimi. Budú mať protijed."
,,Nikam nepôjdeš. Chcú ju zabiť a zabijú aj teba."
,,Otec!"
,,William! Na mňa ty hlas zvyšovať nebudeš! Nikam nepôjdeš a basta!"
,,Chcem jej pomôcť!"
,,To je od teba pekné a som rád, že chceš pomáhať ale si slepý alebo nevidíš že zabijú aj teba?"
,,Ja tam idem otec, počkáme na toho Morgana a ideme."
,,Nie! William!"
,,Ideme."
,,William ty si ma nepraj!"
,,Otec vždy si mi hovoril, že mám pomáhať aby som bol dobrý kráľa a by bol so mnou ľud spokojný. A teraz chcem pomáhať a ty mi to zakazuješ."
,,Lebo sa o teba bojím William!"
,,Aj ja sa bojím, ale o ňu." začula som kroky blížiace sa k dverám. No tak rýchlo sa otvorili že som nestihla újsť a len som tam tak stála s vyvalenými očami. Chytil ma za zápästie a ťahal preč.