LXVII.

421 31 0
                                    

Burton sa rozosmial a rozohnal sa. Okamžite som si čupla a meč mi presvišťal ponad hlavu. Postavila som sa a vyskočila som aby sa meč lepšie zabodol. No Buck prišiel a lukom ma udrel do boku. Zvalila som sa na zem ako vrece zemiakov a skrúcala som sa. Jedno šťastie že to bol len luk.
,,Čo? Premohli sme ťa?" zasmial sa Buck a schmatol ma za vrkoč. Začal ma za neho ťahať až ma vytiahol na nohy.
,,Pusti ma!" zavrčala som. A začala som sa ťahať preč, hoci môj vrkoč stále zvieral v silných rukách. Mykala som sa a myslela som, že mi odtrhne kožu od lebky. Snažila som sa dostať k meču na zemi, no Buck ma držal na krátko. Schmatla som dýky a chystala som sa otočiť, keď som začula zasvišťanie meča a zrazu som neovládateľne letela dopredu až som spadla. Vlasy mi začali padať do tváre. Srdce sa mi rozpumpovalo keď som sa otočila a môj čierny vrkoč ležal na zemi. Zavrčala som, schmatla som neďaleký meč a letela som na Burtona. Ani sa nestihol pohnúť a čepeľ meča som mu zaborila do boku, toho ľudského. Otočila som sa na päte a to isté som urobila Buckovi. Zasran si k boku stihol priložiť luk a tak som meč zaborila doňho.
,,Prestaň!" skríkol niekto. Hľadela som na vrkoč.
,,Toľké roky som sa o moje vlasy starala, aby vyzerali tak, ako vyzerali, aby boli dlhé, pretože vtedy to pri boji vyzeralo nadmieru elegantne a tu prídu nejaké hovná, ktoré namiesto mozgu majú trávu a odseknú mi vlasy! Teraz ja vám odseknem chvosty vy... agrh!"
,,Dávaj si pozor na jazyk, komu tu nadávaš do hovien." zavrčal Buck a v očiach mal plamene. Burton sa spratal čo najďalej od nás.
,,Drž hubu, Buck!" znova niekto skríkol. Otočila som sa a za mnou stál rozčúlený Aelin s nejakým starcom. Skúmali ma pohľadom.
,,Buck, toto si vyriešime. A ktovie či dopadneš dobre." povedal starec. Mal krátke sivé vlasy a jeho srsť takisto chytala odtieň do siva.
,,Bola zbičovaná! Nezaslúži si žiť!"
,,Buck! Povedal som ti, že máš držať hubu!" prebodol ho pohľadom Aelin a odniekiaľ sa vynoril aj Aeron a za ním Asha. Pevne ho zvierala za ruku. Srdce sa mi znovu rozbilo. Všetky svoje zbrane aj s vrkočom som pozbierala a nekontrolovateľne som bežala preč.
,,Stoj!" zakričal Aeron a Aelin naraz. Pokrútil som hlavou a zahla som do jaskynného tunela.
O chvíľu som sa ocitla von a slnko už pomaly vychádzalo. Vrkoč som stisla a smutne som sa na neho dívala. Vydýchla som a hodila ho do potoka, ktorý tiekol popred jaskyňu.
Rozbehla som sa hore kamennou cestou, ktorá bola pokrytá tenkou bielou prikrývkou.

➳➳

,,Bež!" skríkla som z diaľky na Chaola.
,,Čo?"

Je hluchý ako peň, bohovia!

,,Rozbehni koňa. Okamžite!" prikývol a rozbehol ho. Nie veľmi rýchlo a tak som ich dobehla. Uvoľnil mi strmeň a vložila som do neho nohu. Na druhej nohe som skákala až kým som sa neodrazila a vyšvihla som sa za neho.
,,Kde máš vlasy?" kôň sa rozbehol ešte rýchlejšie a moje krátke vlasy lietali všade naokolo. Ukázala som na roklinu.
,,Ou." zahryzol si do pery. Slabo som prikývla. Chválabohom sneh nebol veľmi hlboký a kôň mohol ísť tryskom.
,,Choď ďalej od rokliny, idú." zamrmlala som. Potiahol koňa za uzdu a zamieril s ním do lesa, keď sa za nami zjavili bratranci kentauri.
,

,Ako si ušla?"
,,Trochu som zmárnila Bucka a Burtona."
,,Zabila si ich?"
,,Nie ale... chcela som... mala som k tomu blízko."
,,Mohla si."
,,Nie, prišiel tam Aelin s nejakým starcom tak som sa pozbierala a išla som čo najskôr preč."
,,Ale určite budú niečo chcieť keď idú za nami." mykol hlavou dozadu a skoro som dostala do čela.
,,To je jasné."
,,Trošku som sa pozrel na mapu a podľa všetkého by sme do zajtra večera, ak sa nebudeme motať kade tade, mali byť v Crowne."
,,Dedina?"
,,Hej."
,,Fajn. Motať sa nebudeme takže tam budeme do rána."
,,Nie, nie. Zas tak blízko to nie je."
,,Stavím sa s tebou, že budeme tam skôr ako večer."
,,Dobre." usmial sa.
,,A tam zoženieme ďalšieho koňa."
,,Prečo si nepovedala Aeronovi aby ťa odniesol?" uchechtol sa.
,,Si sprostý?"
,,Nie."
,,Nezdá sa mi."
,,Také pohľady hádzal, že až až."
,,Závidíš, že o mňa majú záujem a o teba nie?" uchechtla som sa.
,,Toho sa vôbec nebojím, že o mňa nemá nikto záujem. A mýliš sa. Je dosť žien, ktoré o mňa majú záujem." zasmial sa.
,,Majú krivé nohy, jeden zub a sivé vlasy? To potom áno."
,,Si hrozná." pokrútil hlavou a uškrnul sa.
,,Ešte sa nestalo žeby som nebola." mykla som plecami.
,,Vojačka!" ozvalo sa ďaleko od nás.
,,Nechápem načo ma hľadajú keď sa aj tak stretneme u baby... počkaj. My sa stretneme." preglgla som.
,,Nestretneme. Môžeme ísť inou spiatočnou cestou. Bližšie k Južnému kráľovstvu."
,,Je mi to jedno."
,,Ako chceš."
,,Zaujimalo by ma čo chcú."
,,Aj mňa. Zastavím?" uchechtol sa.
,,No hej! By si sa opovážil!" udrela som ho do ramena.
,,Kľud." zasmial sa.
,,Nechceš to sedlo nechať tu? Veľmi nepohodlne sa mi sedí." opýtala som sa po chvíli.
,,Hm... nie." znovu sa zasmial.
,,No hahaha."

Vojačka ✔️Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu