Vojačka ✔️

XCV.

,,Tak, princezná, ako si predstavuješ náš útok?" opýtal sa vysoký muž, keď už väčšina dojedla.
,,Nechcem od vás útok." odpila som si z čaju, ktorý mi doniesla a prikázal vypiť Sophia.
,,Tak čo teda?" zachripel.
,,Dám vám povel a zabijete kráľa."
,,A to nie je útok?" uchechtol sa.
,,Alexander, vie čo hovorí." zavrčal Andrew.
,,Budete ukrytý, dovediem kráľa, dám vám pokyn a zastrelíte ho. To je všetko čo chcem. Potom vám dám pokoj."
,,Nič za to?"
,,Alexander." zavrčal varovne Andrew.
,,Čo vždy Alexander? Chcem vedieť či za to niečo dostaneme alebo odídeme naprázdno." rozhodli rukami a zopár mužov prikývlo. Vystrela som sa a preletela som pohľadom po mužoch.
,,Koľko chcete?"
,,Aspoň dvadsať zlatiek..." povedal niekto.
,,Dám vám aj päťdesiat, len mi pomôžte." povedala som s nádejou v hlase.
,,Dobre." prikývla väčšina.
,,Chceme miesto vo vojsku." povedal Alexander.
,,T-to... to vám neviem sľúbiť."
,,Zlatky áno ale toto nie? Čo si za princez..."
,,Zlatky a vojsko je rozdiel!" vyštekla som hlasnejšie, ako som chcela.
,,Nerozčuľuj sa." vstal Andrew a chytil ma za pleco.
,,Nevieš o vojskách nič." zasmial sa Alexander a všetci ho prebodávali pohľadmi, aby sklapol.
,,Slúžila som dva roky severnej armáde, volajú ma diabol a takých ako ty, som zabíjala každý druhý deň. Mlč, ak nevieš o vojskách nič ty. Myslíš si, že keď si vysoký, hneď budeš vojak? Mýliš sa. Čudujem sa, že tu vôbec si." vrčala som.
,,Môj otec bol vojak Juhu, umrel pred rokom, preto som tu."
,,Tak to je dosť možné, že som ho roztrhala ja." vyštekla som a on vyskočil na nohy.
,,Alexander, sadni si!" skríkol Andrew a mnou trhlo.
,,Prečo sa jej tak zastávaš Andrew? Čo keď ťa ťahá za nos a nie je žiadna princezná?! Alebo je, len ti zohrieva posteľ? Preto si k nej taký...?!" kývol rukou akoby chcel dokončiť vetu.
,,Alexander drž hubu lebo ti ju zavriem ja." povedal muž, ktorý sedel po pravici Andrewa.
,,Áno, všetci si ju zastávajte." vrevrhol stoličku a kráčal preč.
,,Idem za ním." vstal svalnatý muž.
,,Nie Anthony, pôjdem ja." pustil ma a dal Alexandrovi náskok. Otočila som sa na opätku a kráčala som do komnaty s modlitbou, aby Alexander nebol niekde na chodbe, lebo by som ho asi zabila.

➳➳

Chvíľu som kontrolovala, či Andrew nejde a keď som si bola istá, že je pri Alexandrovi, zabuchla som dvere a rozbehla som sa k truhlici. Otvorila som ju a vytiahla som plány.
,,Mapy hradu... na Severe." menila som papiere.

Preto mi boli povedomé!

,,Tu niečo nehrá." zavrčala som. Na mapách boli poznačené miesta, kde stoja stráže a potom ešte nejaké miesta.
,,Presne z tých miest nás napadol Juh." srdce sa mi rozpumpovalo ako o život a očami som jazdila po papieroch.
,,Ak je Andrew na kráľovej strane, istotne poslal už nejakých mužov aby ho upozornili... zabije Chaola, Ressa a Christopha za vlastizradu..." v očiach mi šľahali plamene.
,,Tieto miesta... presne z týchto miest nás napadli niekoľko krát." zopakovala som a prst som pritisla na každý poznačený bod.
,,Rozdriapem ho." ozvalo sa spoza dverí. Papiere som hodila do truhlice, zabuchla som ju a skočila som na posteľ. Hlavu som ponorila do kožušín a robila som sa, že rozmýšľam.
,,Potom za ním ešte pôjdem." povedal niekomu a vošiel do komnaty a za ním Sophia.
,,Zajtra odchádzam. Sama." pozrela som sa najprv na ňu a potom naňho.
,,Čo? Prečo?" nadvihol obočie.
,,Len tak." mykla som plecami. Potom mu vybielim žalúdok.
,,Pýtam sa, prečo?" zachripel.
,

,Odpovedám, len tak." vstala som.
,,Cítiš sa lepšie?" opýtala sa Sophia.
,,Áno." prikývla som.
,,Dobre, vypi potom toto. Je to vývar." usmiala sa a potom s miernym úklonom odišla. Vstala som z postele a pozrela som sa von oknom. Niektorí muži sa už rozcvičovali.
,,Máme prísť za tebou?"
,,Nie, rozhodla som sa, že si to všetko urobím sama."
,,Kvôli Alexandrovi?"
,,Nie." naklonila som hlavu.
,,Stalo sa niečo? Nepáči sa ti ako muži bojujú... alebo?"
,,Vieš čo ti poviem?" podišla som k dverám a zamkla som ich. Kľúč som si hodila do čižmy a vytiahla som dýku.
,,Čo robíš?"
,,Si zradca." hrot dýky som si položila na bruško prstu a začala som dýkou krútiť.
,,Čo? Koho?" zamračil sa.
,,Môj... zradca. Zradil si ma."
,,Nezradil."
,,Nie? Si na kráľovej strane, však? Poslal si svojich mužov aby si ho upozornil." obišla som ho a on sa otáčal za mnou.
,,Neviem o čom hovoríš."
,,Nie? Tak my vysvetli toto!" rozrazila som truhlicu a papiere som mu hodila do hrude.
,,Toto sú plány Juhu." ukázal na papiere.
,,No? A o čom som tu akože doteraz rozprávala? O Východe?"
,,Tieto plány sme ukradli Juhu." hodil ich na posteľ.
,,Uhm." pokývala som hlavou neveriacky.
,,Naozaj."
,,Tak prečo ste ich ukradli? Hm, Andrew?"
,,Ty o tom nevieš, ale s Chaolom máme korene aj na Severe. On mi tie plány pomohol ukradnúť, aby kráľ nemohol ďalej útočiť a devastovať."
,,A to ti mám akože uveriť?" uchechtla som sa.
,,Spálim ich ak mi neveríš."
,,A čo to pomôže keď ich máš naštudované a presne vieš z ktorého kúta zaútočiť?"
,,Tie plány som nevidel už niekoľko rokov."
,,Tak prečo si ich nespálil hneď?"
,,Chaol povedal aby som ich odložil. Neviem načo." mykol plecami.
,,Prečo mi klameš Andrew? Sľúbila som ti toľko toho, no asi som si to rozmyslela. Radšej budem bojovať sama ako po boku s niekym takým, ako Alexander."
,,Alexander si odskáče to čo urobil, o to sa báť nemusíš."
,,Nebojím sa." odvrkla som.
,,Aurora. Nechaj ma pomôcť ti."
,,Prečo by som mala?"
,,Kráľ mi zabil mamu. Myslíš, že mi to je jedno?"
,,Chaol povedal, že tvoja mama zomrela keď si sa narodil."
,,To mu povedal otec. No nie je to pravda."
,,Neverím ti a nechcem už viac od vás pomoc. Odchádzam hneď a teraz." znova som ho obišla a vykročila k dverám. Hoci som to, že odchádzam hneď a teraz nemyslela dvakrát vážne.
,,Včera som vyslal stopäťdesiat mužov k Červenému vodopádu." povedal stále otočený k truhlici.
,,Čo si urobil?" nadvihla som obočie a zvrtla som sa k nemu.
,,Chaol mi povedal o tej armáde, čo tam kráľ chystá. Sú to moji najlepší bojovníci, akých kedy tento prehnitý Dach videl." natočil hlavu a hovoril cez plece.
,,Povedal si, že máš sto mužov." pokývala som dýkou.
,,Bol to odhad. Je ich viac. Vycvičených ich tu ostalo ešte päťdesiat jedna. Tí pôjdu s nami." otočil sa na mňa.
,,Poslal si ich bez môjho vedomia! Vieš čo ich tam čaká?!"
,,A ty to vieš? Vieš to isté čo Chaol a tí dvaja." kývol bradou k oknu, akoby tam stáli.
,,Keď ich dostanem pod ruky..." zavrčala som.