Vojačka ✔️

LIX.

,,Chaol!" zabúchala som na dvere. Vonku ešte vládla tma a všetci okrem pobehujúcich sluhov a vojakov spali.
,,Chaol!" znova som zabúchala keď sa neozýval.

Do pekla aj s ním!

,,Chaol je vo vnútri?" opýtala som sa okoloidúceho vojaka.
,,Mal by byť." mykol plecami a kráčal ďalej. Prikývla som a keď sa ani po ďalšom hlasom búchaní neozval, rozrazila som dvere a vletela som dnu. Ovial ma chlad. Bola v nej tma a ani v kozube mu nehorelo, len zopár sviečok pri dverách. Zahľadela som sa na posteľ, no tá bola prázdna. Zamračila som sa a pohľadom som prehľadávala pomaly izbu ponorenú do tieňov.
,,Dobré ráno." ozvalo sa od okna ku ktorému som sa ešte nedostala a vedľa ktorého vládla tma. Zaostrila som a Chaol sa vynoril z tmy. Popravoval si remeň na kožených nohaviciach a pritom...
,,Bohovia!" zamrmlala som a okamžite som sa otočila na odchod.
,,Čo zas?" zasmial sa. Nemal totiž košeľu, len nohavice a to vyzeral, že mu nebola zima. Už som stála pri dverách s jednou rukou na kľúče a druhou na zárubni. Chystala som sa otočiť, no v pohybe som zastala keď som si uvedomila, že je polonahý. Znovu som sa otočila do chodby.
,,Ak nebudeš von skôr ako ja, idem bez teba." zabuchla som dvere a vykročila som do kuchyne.

➳➳

,,Mala by som tu mať nachystané jedlo." povedala som kuchárke, oblečené do biela. Odvrátila pohľad od hrnca a zahľadela sa na mňa.
,,Áno. Laura! Dones jedlo na výpravu!"
,,Už idem." dievča sa rozbehlo od špinavého riadu niekam na koniec kuchyne. O chvíľu do kuchyne vpochodoval Christoph ako najväčší pán. Prekrútila som oči a na hlavu som si dala kapucňu aj s maskou. Skúmavo na mňa cez masku hľadel a potom zavolal na slúžku ktorá prišla do kuchyne. Keď sa do nej ozval, razom očervenela. Posmešne som vyprskla a Christoph sa na mňa znudene pozrel, znovu sa otočil na slúžku a niečo povedal. Tá prikývla a kráčala k veľkému sudu, spoza neho vytiahla koženú poľnú fľašu a nalievala doň víno. Ešte ani poriadne slnko nevyšlo a on už ide piť.
Skúmavo som hľadela na prichádzajúcu slúžku v čiernych šatách, bielou zásterou a s bielou ľanovou čiapkou, ktorú si dávajú všetci pred vstupom do kuchyne. Niesla dva veľké košíky a potom ich položila predo mňa. Christoph na mňa skúmavo hľadel a potom pohľad zameral na košíky, našpúlila som pery a cmukla som. Hneď na mňa upriamil pohľad. Kľakla som si ku košíkom a jedlo z jedného som si začala ukladať do kapsy spolu s koženými poľnými fľašami s vodou.

➳➳

Kapsu som si prehodila cez plece. Keď som sa postavila, Christoph stál pri mne.
,,Kam ideš?" zachrapčal a špičkou strkol do košíka ktorý sa rozknísal. Zdvihla som ho.
,,Preč." zapriadla som, remeň kapsy som nadhodila a odkráčala som preč.

➳➳

,,Ešte dlho?" otočila som sa pred hlavnými dverami na stále ma prenasledujúceho Christopha.
,,Ešte dlho, čo?" stisol poľnú fľašu.
,,Ešte dlho ma budeš prenasledovať?"
,,Áno... idem sa pozrieť kam sa chystáš." odložil fľašu za remeň a vyšiel z dverí. Zavrčala som a následovala som ho.
Nadýchla som sa zimného vzduchu a schodmi som schádzali ku koňom pri ktorých stál Chaol a popravoval remeň na sedle.
,,Teraz som musel čakať ja na teba." uchechtol sa.
,,To aj ty ideš?" vrátil sa odniekiaľ Christoph.
,,Hej." kývol a Christoph ma prebohol pohľadom.
,,Ale ty ideš so mnou, nie ja s tebou."
,,Vstala si ľavou nohou alebo čo?" pristúpil ku mne a zobral mi košík.
,,To ťa nemusí zaujímať ktorou nohou som vstala." tľoskla som jazykom.
,,Dobre, dobre." zamrmlal.
,,Prečo si sa neozýval?" opýtala som sa po chvíli a sledovala som ho, ako si jedlo z košíka dáva do kapsy.
,,Kedy?"
,,Keď som ti klopala. Či si nebodaj nepočul?"
,,Aha... počul, počul... až veľmi dobre. Len som si myslel, že sa snihnem obliecť, no ty si prirýchlo vyletela dnu." uchechtol sa.
,,Bezo mňa hej?" zbehol k nám zo schodov konečne vyspatý Ress.
,,Bez nás." opravil ho Christoph.
,,Čím menej, tým menšia strata." povedal Chaol a položil košík na schody.
,,Kam idete?" opýtal sa Christoph.
,,Do..." začal Chaol no zastavila som ho.
,

,Preč. Prečo ťa to zaujíma?" opýtala som sa milo.
,,Lebo ma to zaujímať môže?" pohodil ľavou rukou.
,,Ale mňa nezaujíma, čo teba zaujíma." uškrnula som sa, no aj tak to cez masku nevidel.
,,Čo vy dvaja proti sebe máte?" vydýchol Chaol.
,,Akoby si to nevedel." neveriacky som pokrútil hlavou a vyskočila som na koňa. Pozrela som sa na Ressa a jemne som dvihla ruku na pozdrav.
Bez varovania som koňa rozbehla k bráne a ani tam som na Chaola nemenila čakať. Príde, príde. Nepríde, tak nepríde.

➳➳

,,Vy sa maté dobre v zuboch."
,,Už si tu?" nudne som sa na neho otočila. Dobehol ma až keď sme vyšli z mesta.
Kráčali sme po vyjazdenej, snehovej ceste a z mrakov pomaly padali ďalšie vločky. Kožušinu, ktorou som mala olemovaný celý plášť, som si tisla k sebe.
,,Je to preto čo sa stalo... princovi?"
,,Trafil si do čierneho." mľaskla som.
,,Uhm..." prikývol.
,,Nechcem sa o ňom baviť. Celú cestu chcem, aby si o ňom mlčal."
,,Dobre. Hej a môžeš mi povedať o tom o čom si začala už včera."
,,Čo?"
,,O tom či som niekedy miloval." povedal ťažko.
,,Nebola ti ráno v komnate zima?"
,,Nie a nezakecávaj." zvážnel.
,,Dám si s tebou preteky tam na začiatok toho lesa. Ak vyhráš, poviem ti to, ak nie, môžeš sa ísť zakopať."
,,Súhlasím." jeho kôň sa okamžite rozbehol k lesu, ktorý bol až veľmi ďaleko.
,,Hej!" skríkla som a popohnala som koňa aby sa rozbehol za ním.