Vojačka ✔️

CI.

,,Andrew," zatriasla som ním, keď jeho vreckové hodinky ukazovali štyri hodiny.
,,Hm?" zavrčal, otočil sa mi chrbtom a kožušina mu odhalila vrch vypracovaného chrbta.
,,Andrew..." prekrútila som oči.
,,No?" otočil hlavu na mňa a otvoril oči.
,,Máte tu sane?"
,,Čo? Načo?"
,,Máte?"
,,Hej... v stajni. Prečo?"
,,Mám plán." odhodila som zo seba kožušinu a ta pristála na ňom.
Rýchlo som si obula čižmy, obliekla tuniku a dýky dala do čižiem.
,,Kam ideš?" posadil sa a kožušina z neho spadla a odhalila mu aj vypracované brucho, hruď a silné ruky.
,,A máte nejaké... šľachtické oblečenie?"
,,Hovor pomalšie," zamrmlal a prehrabol si blonďavé vlasy.
,,Potrebujem koč, šľachtické oblečenie, a... tak ďalej."
,,Aurora, upokoj sa a ľahni si."
,,Zachvíľu bude svitať."
,,Je zima, svitá až o pol siedmej." prekrútil oči.
,,Je mi to jedno, ja potrebujem pripraviť svoj plán."
,,Počkaj ma aspoň," zavrčal a obliekol si košeľu.
Posadila som sa na kreslo a čakala som.

➳➳

,,Načo to potrebuješ?"
,,Bude to veľmi nápadne keď cez kráľovstvo pôjde päťdesiat mužov. Urobíme sprievod, ktorý pôjde akože na Sever na návštevu kráľa a potrebuje sa zastaviť aby mohli prespať."
,,Chceš mi povedať, že nad tým si rozmýšľala celú noc?" pretrel si oči.
,,Nie, to sa mi snívalo... a zdá sa mi to ako dobrý nápad," uškrnula som sa.
,,To sa jej snívalo..." vydýchol a zaklonil hlavu.
,,Mal si si ľahnúť keď sa ti ešte chce spať."
,,Už by som nezaspal,"
,,Tak to využijem a pomôžeš mi,"mykla som plecami a vyšla som von na schody.
Cez noc nasnežilo snehu až po kolená. Bude to ťažké ísť so saňami...

➳➳

,,Bude šesťzáprach. Štyridsať štyri mužov bude tvoriť sprievod, muži... ale načo to hovorím tebe?" mávla som rukou a uchechtla som sa.
,,Lebo im velím?" nadvihol jedno obočie.
,,Poviem to Anthonymu, idem to všetko skontrolovať."

➳➳

,,Potrebujem nájsť Sophiu." zastavila som nastred chodby a otočila som sa na Andrewa. Skoro do mňa nabúral.
,,Asi bude ešte spať... alebo bude v kuchyni," povedal.
,,Choď pre ňu, prosím."
,,Dobre," vydýchol.
,,Stretneme sa v komnate..."
,,Dobre."
,,Bež." vyvalila som oči.
Rozhodil rukami a rozbehol sa.

➳➳

,,Stalo sa niečo?" bolo prvé, čo sa opýtala.
,,Máš nejaké šľachtické oblečenie? Pre muža, ženu, kočiša a dvoch sluhov?"
,,Prečo?" pozrela sa na Andrewa a potom na mňa.
,,Máš?"
,,M-mám. Sú odložené v truhlici."
,,Dobre. Obleč si to, obleč do toho Anthonyho ako tvojho manžela, potom si nájdi dvoch kočišov a dvoch sluhov. Dobre?"
,,Dobre al-ale prečo?"
,,Proste to urob, Anthony ti potom povie viac." rozhodli rukami Andrew.
Sophia prikývla a odišla.
,,Ideme za Anthonym," zavelila som a vyšli sme von.
,,Anthony!" zakričal Andrew, keď sme vyšli z dverí a on akurát schádzal po schodoch.
,,Áno? Čo ste takí poplašení?"
,,Má plán," kývol na mňa.
,,Urobíte sprievod, ktorý pôjde na Sever. Sophia a ty budete manželia a budete niekto zo šľachty. Štyridsať štyri mužov bude tvoriť sprievod vojakov, potom budú dvaja kočiši a dvaja sluhovia. Ty budeš Hemond Halilard a Sophia bude Francesca. Rozumieš? Ďalej to domyslím, keď sa stretneme."
,,Dobre." preletel pohľadom zo mňa na Andrewa a potom zase na mňa.
,,A bude šesťzáprah. V tých saniach sa v hlbokom snehu nepôjde najlepšie."
,,A odkiaľ sme?"
,,Povedzte, že... od Landska."
,,No dobre."
,,Ja sa idem zbaliť." vbehla som späť do komnaty.

➳➳

,,Vieš spievať?" opýtal sa, keď sme sa po niekoľkých hodinách zastavili.
,,Nie."
,,Ale vieš."
,,Neviem."
,,Zaspievaj mi niečo,"
,,Nie."
,,Prosím. Počul som, ako si si pohmkávala celú cestu a tá melódia sa mi zapáčila. Čo to je za pesničku?"
,,Spievala mi to moja... nevlastná mama. Vždy si ju spievam keď sa cítim... sama."
,,Cítiš sa sama?" zdvihol si masku a zahľadel sa na mňa.
,,Ále." zatriasla som hlavou.
,,Aurora." popohnal koňa a chytil ma za ruku. Preplietol si so mnou prsty a aj cez hrubé rukavice som cítila jeho teplo.
,,Neviem. Neviem či sa cítim sama." vytiahla som ruku z jeho zovretia a chytila som uzdu.
,,Máš strach, že sa to nepodarí však?"
,,Možno." mykla som plecami.
,,Výjde to." stisol mi plece a potom ma pustil. Slabo som prikývla.

➳➳
O ŠTYRI DNI NESKÔR

,,Vojdeme do lesa a tam prespíme. Nepôjdeme tam teraz," povedala som, keď sme vyšli z lesa a doľahli k nám svetlá z mesta.
,,Dobre," prikývol.

➳➳

,,Kde myslíš, že sú?" prehrabla som oheň konárom. Do výšky z neho vyleteli iskry.
,,Neviem," pokrútil hlavou.
,,Prídu neskôr ako som plánovala." poškrabala som sa na hlave a vydýchla som.
,,To áno, ale vydržíme ešte chvíľu, nie?"
,,Keď som vydržala doteraz..." mykla som plecami.
,,Tak vidíš." vstal, obišiel vatru a sadol si vedľa mňa. Ruku mi položil na plecia a pritiahol si ma k sebe. Prstami mi otočil hlavu a zahľadel sa mi do očí.
,,Aurora ja... musím ti niečo povedať."
,,Hm? Mám sa báť?"
,,Nemusíš." usmial sa.
,,Tak?"
,,Nechcem aby si sa potom nehnevala alebo niečo ale... ja... hej, priznám sa. Som do teba blázon," vydýchol a mne vyrazilo dych. Slabo sa usmial.
,,Nie, Andrew." odtiahla som sa.
,,Vedel som, že ti to nemám hovoriť." položil si ruky na kolená.
,,Je dobré, že si mi to povedal."
,,Miluješ niekoho iného, však? Chaola, napríklad."
,,Čo? Nie. Milujem niekoho, to áno, no ten niekto je..."

... mŕtvy.

Pretrela som si oči a prehrabla som oheň.
,,Je...?"
,,Nežije už," vydýchla som.
,,Prepáč." zahryzol si do pery.
,,To je v poriadku." pokrútila som hlavou.
,,Nemal som sa nič pýtať." vstal.
,,Hovorím, že to je v poriadku."
,,Idem po drevo," vydýchol a vošiel do lesa. Nadvihla som obočie a zahľadela som sa na drevo vedľa vatry.

Nemá ti ho byť prečo ľúto. Nebudeš ho vodiť za nos keď k nemu necítiš to, čo on k tebe a aj tak je o desať rokov starší... a aj tak si zamilovaná do mŕtveho William. Ktorý ale podľa Christopha žije...

Mlč.

Umlčala som svoje svedomie a ľahla som si.

➳➳

,,Chcete mi povedať, že táto diera je obsadená?!" buchla som päsťou do dubového pultu.
,,Áno." zamračil sa hostinský.
,,Tak ich vyžente. Ja potrebujem ubytovanie pre svojich ľudí."
,,Nemôžem, zaplatili mi." oprel sa oboma rukami o pult.
,,A keď vám dám dva rubíny?" postavila som sa rovnako ako on.
,,Tak to by bolo niečo iné, ale nemáš." mykol plecami a hľadel mi hlboko do očí.
,,Nie?" uchechtla som sa a vytiahla z vrecka dva lesknúce sa rubiny. Pokrútila som mu nimi pred nosom.
,,Hm... sú práve?" natiahol za nimi ruku, no skryla som ich za seba.
,,Sú. Keď mojí ľudia prídu, chcem, aby to tu bolo prázdne. Rozumieš? Ani jedna cudzia noha. Ináč poviem vojakom, že to tu stojí načierno a to si myslím, že nechceš."
,,Daj mi rubíny a spravím, čo požaduješ,"
,,Dám ti jeden a druhý ti dám až potom."
,,Dohodnuté."
,,To som rada." do ruky som mu strčila rubín a vyšla som von.
,,Máš to?" opýtal sa Andrew. Prikývla som a nohu vyložila do strmeňa.
,,Jedna izba je voľná, takže choď do nej. Ja musím ísť na hrad, neviem, či prídem." vytiahla som sa do sedla a oblapila uzdu.
,,Dobre," vydýchol.
Kývla som mu rukou a bez slova popohnala koňa po zasneženej ceste k hradu.