Vojačka ✔️

LXXIX.

,,Idem za ním." zafučal Chaol.
,,Nie idem ja, nachystaj jedlo." kývla som ku koze a potom som vykročila von.

➳➳

,,Ress?"
,,Hm?" ozvalo sa s ponad mňa. Otočila som sa. Sedel nad vchodom do jaskyne a hľadel do diaľky. Vyšplhala som sa k nemu sa posadila som sa na plášť.
,,Prepáč za to, čo som povedala."
,,Nemohla si to vedieť."
,,Viem, ale mala som byť ticho."
,,Už je to v poriadku."
,,Naozaj si zaslúži zomrieť ako toto robí." povedala som bez citu.
,,Už dávno mal byť mŕtvy."
,,Prečo mu slúžiš keď ho... nenávidíš?"
,,Vždy, keď som mal hliadku pred jeho dverami, chcel som vkĺznuť dnu a zapichnúť mu dýku do hrude. No nemal som odvahu. Vždy som ju stratil keď som sa pred dvere postavil. Dúfal som, že jedného dňa príde niekto, kto sa nebude báť zabiť ho a nestratí odvahu tak ako ja. Prišla si... a ja budem robiť všetko, čo bude v mojich silách aby som ti čo najlepšie a najviac pomohol."
,,A keď sa nám to nepodarí?"
,,Podarí, viem kedy je pri dverách aká stráž. Viem kedy je najslabšia. Dám ti plány od kráľových komnát. Má do nej jeden tajný vchod. A aj keby sa nám to nepodarilo... poviem, že som to spískal ja a tebe postrážim čas na útek."
,,Nemôžu ťa zabiť."
,,Aj tak raz v boji umriem." mykol plecami, no na očiach som mu videla, že dúfal, že sa tak nestane.
,,Poď, mali by sme ísť dole. Ráno musíme skoro vstať." kývla som hlavou a zišla som pred vchod a nasledoval ma do jaskyne.
V jaskyni už bolo cítiť pečené mäso. Vdýchla som vôňu z plných pľúc a slabo som sa usmiala.
,,Tu máš." dal mi Christoph mäso keď som prechádzala okolo neho. Ďakovne som kývla hlavou a posadila som sa na svoje miesto. Okolo ohňa boli poukladáné čižmy a plášte. Tak som tam dala aj svoje aby sa vysušili.
,,Ako ste ju chytili?" opýtala som sa aby prestalo vládnuť ticho.
,,Chaol po nej hodil sekeru a tým jej presekol krk." povedal Ress.
,,A to ste potom kde boli tak dlho?"
,,Najprv sme kožu museli nájsť a potom keď zdochla, tak sa začala kotúľať dole svahom a kebyže sa pred ňu nezapichne môj meč tak by sme boli asi hladný." zahryzol do mäsa Christoph.
,,Preto má prerezanú hlavu?" zahľadela som sa na hlbokú ranu medzi očami kozy.
,,Hej, zastavil ju a tak sme sa začali trepať hore kopcom a potom sme prišli." mykol plecami Ress.
,,Cítil som sa ako kocúr čo chytá myš." uchechtol sa Chaol.
,,To ti verím." uškrnula som sa a hltala som šťavnaté mäso.
,,Beriem si stráž." povedal po chvíli Christoph.
,,Dobre." vydýchla som a začala som sa konárom prehrabávať v uhlí.
,,Aký je plán?" zamyslel sa Chaol a všetci sa zahľadeli na mňa.
,,Hneď ako prídeme, budeme sa tváriť že nič, ale popritom budeme zisťovať informácie. Tie, ktoré som vám rozdelila. Ja keď niečo vymyslím tak vám dám vedieť. Najprv unesieme Aster a neskôr zabijem kráľa, mám to naplánované ako to urobím, ale budem pritom sama. Nechám ho napoli žiť, aby ste mu mohli každý uštedriť ranu. Zopakujeme si, kto má čo na starosti pri úteku Aster."
,,Ja zoženiem plány smien a kľúče."
,,Ja zistím presnú polohu väzenia a nájdem rýchlu cestu na príchod a útek." prikývol Chaol.
,,A ja si vychutnám ich smrť." vydýchol slastne Christoph, ruky si založil za hlavu o oprel sa o stenu.
,,Dobre. Za niekoľko týždňov sme späť. Pozriem si stráže a potom vám poviem deň útoku. Pripravíme sa akoby to mal byť náš posledný boj."
,,Áno vaša jasnosť." uchechtol sa Christoph.
,,Čo?" zamračila som sa.
,,Povedala, že bude vojna kvôli tebe, lebo o teba budú bojovať králi. Určite ťa budú chcieť za manželku."
,,To ma nezaujíma, lebo aj tak sa za žiadneho kráľa nikdy nevydám." prskla som a Christoph ako keby skamenel.
,,Možno preto bude voj..."
,,Neriešme to. Máme dôležitejšie veci na starosti teraz. Potom budeme riešiť veci, ktoré sa budú diať o niekoľko rokov. Idem spať." skočila som mu do reči a potom som sa uložila na spánok. Po chvíli šušťania sa uložili aj oni.

➳➳

O niekoľko hodín sme sa dostali ku chodníku. Vietor sa znova zdvíhal a z hôr sa ozývalo zvonenie zvonov.
,,Tu máte." poviazali sme sa s Chaolom lanami.
,,A to je načo dobré?" zamyslel sa Christoph.

,,Nemudruj, lebo ťa vlastnoručne zhodím dole." zasyčala som.
,,Hm." zavrčal a uviazal si lano okolo pásu. Po chvíli sme začali schádzať strmím chodníkom, ktorý bol celý pokrytý snehom. Robila som malé kroky a došľapovala som na celé chodidlo naraz, aby ma nešmyklo. Christoph do mňa niekoľko krát drgol a vyštekol, aby som išla rýchlejšie. Raz som mu za to vlepila facku. Odvtedy už mlčal a bola som rada  že drží jazyk za zubami. Lebo keby ešte raz prehovorí, tak by som prerezala lano a zhodila ho dole.

➳➳

Už sme boli skoro pri pevnej zemi, keď sa mi šmykla noha. Rýchlo som sa predklonila aby som nezletela dole. Neovládateľné som sa zvalila na pevnú zem a stiahla som aj Chaola. Zvalil sa rovno na mňa a Christoph si kľakol vedľa, keďže som potiahla aj jeho. Ress stál za ním a uškŕňal sa.
,,Toto si nechajte do spálne." zaškeril sa a vykĺzol zo slučky. Chaol sa rýchlo zo mňa postavil a potom som sa zdvihla ja. Slučku som podala Chaolovi a tvárila som sa, že hľadám kone.
,,Musíme zísť dole do lesa. Vyzerá to, že zase bude búrka."

➳➳

,,Takto ich nenájdeme." zhodnotil Ress. Zišli sme z hôr do lesa a urobili sme táborák. Potom sme ho nechali tak a vydali sme sa hľadať kone. Pískali sme na nich a volali po menách. No namiesto zaerdžania sa ozval krik.
,,Chaol toto neznie dobre." zafučala som a všetci sme si vymenili pohľady.
,,Čo to, do svätých bohov, je?!" zreval spred nás Christoph a zrazu utekal aj s Ressom k nám.
,,Bojová pozícia. Ide to tu." zasyčala Ress a každý sme zaujali svoju. Boli sme ako káder, ktorý spolu bojuje niekoľko rokov.
Spoza stromov sa objavila najprv čierna plachta a potom dlhé prsty. Zacítila som akoby sa mi zase pustila krv z rany. Chytila som sa a nebol to len pocit. Naozaj mi praskla a znova sa z nej valila krv.
,,Poznačilo ma to." zašepkala som sa a pozreli sa na môj zakrvavený krk. Beštia sa zasmiala nechutným smiechom a vzduchom sa vydala k nám.