Vojačka ✔️

XLIII.

¤O 3 DNI NESKÔR¤

,,Nemyslím si, že si už v poriadku." snažila sa ma zastaviť kráľovná.
,,Ja si to myslím, musím ich nájsť! Čo keď už sú mŕtvi?"
,,Počúvni ma, bojím sa aby sa to nevrátilo."
,,Ak áno, dúfam že oni už budú zachránený. Ďakujem za všetko." vopchala som meč do puzdra a postavila som sa do pozoru.
,,Nech ide Mikael s tebou. Dá pozor."
,,No dobre." vzdychla som si. Nemá zmysle ju presviedčať, keď ju nepresvedčím.
,,Mikael!" zakričala. O chvíľu vošiel do miestnosti plný hnevu. Prižmúrila som oči a skúmala som ho.
,,Áno?" postavilsa do pozoru.
,,Pôjdeš s ňou."
,,Uhm." prikývol.
,,Tak poď. Ešte raz ďakujem za všetko."
,,Vôbec nemáš zač." usmiala sa. Mikael sa poklonil a kráčali sme preč. Keď zatváral dvere, pekne nimi buchol.
,,Čo tak búchaš?"
,,Ále, pohádal som sa."
,,S kým?" opýtala som sa a okolo nás prechádzalo jedno z dievčat, ktoré prebodávalo s uslzenými očami Mikaela.
,,Z jednou zo slúžok." odvrkol a dievča sa ešte viac rozplakalo. Rozbehla sa a bolo počuť už len buchnutie dverí.
,,S ňou?"
,,Hej."
,,Aha." slabo som prikývla a popravila som si plášť.

➳➳

,,Máš nejaký plán?"
,,Hej, musíme ich nájsť."
,,Ďalej?"
,,Nič. Nájdeme ich.. dúfam že ich nezajali, lebo ak áno.. ako dokážem ich zachrániť, no musím obetovať niečo iné."
,,Čo?"
,,Seba."
,,Prečo?"
,,Mám menšie problémy s princom Henrym II."
,,Aha no.. tak ten ťa tak nepustí."
,,Viem. Veľmi dobre to viem." vzdychla som si.
,,Pomôžem ti, nemusíš sa báť."
,,Musím si poradiť s ním sama. Ak ho dobre poznám, dá mi niečo na výber, no ani jedno nebude to, čo by som chcela."
,,A čo by si chcela?"
,,Aby nás pustil všetkých."
,,Uhm.."
,,Počkaj.."
,,Čo?"
,,Pšt!" položila som mu ruku na ústa a prebodávala som ho pohľadom.
,,Hm?" zavrčal cez moju ruku.
,,Poď dole." zašepkala som a zoskočila som z koňa. Rozbehla som sa k stromu a zavesila som sa na konár. Vyšvihla som sa a už som bola vysoko nad zemou.
,,Ja som čo? Pavúk?"
,,Pohni! Tam sú vojaci!"
,,Do pekla!" zasyčal a priviedol si koňa. Vyskočil na neho a potom na konáre.
,,Aj tak sa dá." mykla som plecami a išla som hore.
,

,Och, Bože." zafučal a išiel za mnou.
,,Prečo tu sú tie kone?"
,,Prečo tu sú tí vojaci?" zašepkal.
,,Zrejme sú na obhliadke lesa.. museli ich zajať a teraz ma hľadajú."
,,Uhm. Hej a odviedli nám kone."
,,Všimla som si."
,,Takže čo teraz? Vojačka."
,,Keď odídu, pôjdeme ďalej."
,,Dobre."
,,Pomaly poď dole, nevidím ich."
,,Ešte sú tam." zastavil ma a ruku mi položil na prsia.
,,Ehm.. Mikael?"
,,No?" otočil sa.
,,Nič, len že.."
,,Prepáč." uškrnul sa a ruku položil na konár. Uchechtla som sa a pomaly som začala schádzať.
,,Chceš sa obesiť?"
,,Prečo?"
,,Len sa ti zachytil plášť a teraz kebyže skočíš tak môžem ísť sám."
,,Vďaka." hodil mi spodok plášťa.
,,Už tam nie sú?"
,,Nie, poď." kývla som rukou a skočila som do snehu.
,,Idem."
,,Aaauuuu." zasyčala som a skákala som na jednej nohe.
,,Čo?"
,,Kotník.. sssss.. dobre, už.. to je v poriadku." vybrala som sa ďalej.

➳➳

,,Takže, hrad je tam, no a je čas rozmýšľať nad plánom. Poď." chytila som ho a rameno a ťahala som ho dole kopcom.
,,Pomôžem ti?"
,,S čím?"
,,S plánom."
,,Nie, je to moja robota, keď ho vymyslím, poviem ti ho."
,,Dobre a koho teraz hľadáme?"
,,Nehľadáme, vyslobodzujeme."
,,Fajn, koho?"
,,Princa Williama, princeznú Elizabeth a vojaka Morgana."
,,Dobre. Hor sa tam."

,,Mám plán." zatlačila som ho za stenu hradby, ktorá bola okolo mesta.
,,Povedz."
,,O chvíľu prídu vojaci, oboch.. ehm zabiť nemusíme, stačí keď ich hodíme do priekopy. A samozrejme predtým jednému zoberieme brnenie, oblečieš si ho a odvedieš ma na hrad ako zajatca. Chápeš?"
,,Hej, ukradneme brnenie a odvediem ťa."
,,Skrátene hej. Už idú."
,,Už sa teším, dlho som sa nebil."
,,To mi nehovor."
,,Neboj sa." žmurkol na mňa a vyskočil spoza rohu a vojakovi buchol päsťou na nekryté miesto na tvári. Ten padol do náruče svojmu partnerovi. Uchechtla som sa a vytrhla som mu ho z rúk a zhodila ho do priekopy. S krikom letel dole a Mikael zatiaľ omráčil toho druhého. Bezvládne spadol na zem a začala som mu dávať dole brnenie.
,,Stráž, ja to dám dole."
,,Hej." prikývol a nakukoval spoza rohu.
,,Tu máš." podala som mu čižmi a prilbu.
,,Uhm." prikývol a dával si to na seba.
,,Tu máš vestu a sukňu."
,,Ešte niečo?"
,,Remeň s mečom a plášť.. ktorý má zachytený.. och.. mám ho, tu máš."
,,Vďaka."

➳➳

,,Už si?"
,,Áno, daj ruky."
,,Uhm." otočila som sa a ruky som dala za chrbát. Vzal reťaze a spútal mi ruky.
,,Silno?"
,,Au. Povoľ to trošku."
,,Tak?" povilil to.
,,Viac stiahni, teraz tu je veľmi voľné."
,,Teraz?"
,,Akurát." prikývla som. Na špičku topánky som nabrala kópiu a vykopla som ju do vzduchu. Urobika som krok dopredu a Mikael ju chytil do rúk.
,,Sme zohratý."
,,Inač by to nešlo." usmiala som sa a vykročila som.
Keď sme išli cez mesto, ľudia po nás, alebo skôr po mne hádzali pohoršené pohľady.
,,Ty si čo? Nohy jej spútaj!" vyšli odnekiaľ traja vojaci.
,,Nemal som už reťaz." odpovedal hrubým hlasom Mikael.
,,Na." hodil po ňom reťaz. Mikael ju našťastie chytil skôr, ako mi pristála na tvári. Zohol sa a začal mi ju pripútavať k nohám.
,,Rozkroč sa!"
,,Veď už." zasyčala som a rozkročila som nohy, aby reťaz dal na takú dĺžku, aby aom mohla chodiť.
,,Odveď ju na hrad."

➳➳

,,Princ vás už čaká."
,,Tak otvorte bránu." povedal Mikael. Brána sa začala otvárať a my sme sa pomaly blížili k nášmu miestu.

➳➳

,,Už som váš čakal." na tróne sa rozvaľoval princ, Henry II. Mikael búchol kópiou o zem na pozdrav.
,,Dobre, prišla som vyjednávať."
,,Moja zlatá nevesta.. chýbala si mi." vstal a kráčal ku nám.
,,Nevesta?" zašepkal Mikael. Slabo som prikývla.
,,Odpútaj ju." zamračil sa. Mikael prikývol a dával mi dole reťaze.
,,Konečne."
,,Doveďte tých troch!"
,,Rozkaz!"

,,Keď už sme sa tu tak všetci zišli, môžeš začať."
,,Vojačka!" vyhŕkol William.
,,Kľud."
,,Vieš čo by ma zaujímalo? Henry.."
,,Áno.. láska."
,,Toto si odpusť. Prečo máš ryšavé vlasy?"

,,Menšia nehoda. To ti poviem keď budeme spolu. Možeš vyjednávať."
,,Fajn, pusti ich."
,,To bolo rýchle, za čo?"
,,Myslela som, že budeš mať niečo nachystané."
,,Mám. Máš na výber z troch možností."
,,Hovor."
,,Tak, buď si tu odslúžiš štyri roky, buď pôjdeš do väzenia za nich, takže o trikrát dlhší trest alebo! Staneš sa mojou ženou."
,,Všetko pod podmienkou že ich pustíš?"
,,Áno."
,,Dobre." vydýchla som a sklonila som zrak.
,,Nerob to!" povedal Morgan.
,,Musím.. Morg."