Vojačka ✔️

XCVII.

,,Kde si bola?" opýtal sa keď som vošla do komnaty.
,,Celý čas som stála pri okne na druhej strane chodby."
,,Nebola si tam."
,,Bola."
,,Tak som si ťa asi nevšimol." mykol plecami.
,,Asi nie." prekrútila som oči a v duchu som si vydýchla, že mi na to skočil.
,,Bola si na obed?"
,,Nie."
,,Mala si ísť. Videl som... ako si bojovala a mám pocit, že to bolo ešte málo čo dokážeš. Potrebuješ silu."
,,Bolo to najmenej čo som zo seba kedy dostala. Ale... prečo ti to vlastne hovorím keď to môžeš povedať kráľovi, však?"
,,Dobre! Buďme v tom, že som na kráľovnej strane!" vyštekol.
,,Nemáš sa tu čo na mňa rozdrapovať."
,,Viem, že mi neveríš, no nie som na kráľovnej strane a ani som nikdy nebol. On ani nevie, že vôbec nejaký Dach niekde stojí a už vôbec nie že je obývaný." rozhodil rukami.
,,Vieš čo by ma usvedčilo v tom, že si na mojej strane?"
,,Nie." vstal.
,,Baba."
,,To ju chceš teraz ísť hľadať?"
,,Nie." prekrútila som oči.
,,Tak?"
,,Dám ti šancu Andrew, ale nezabúdaj na to, že mám armádu Tieňových vojakov, celú armádu na Severe, Východe a Západe. A tým dovolím aby ťa zaživa rozsekali."
,,Východe a Západe? Ako sa ti to podarilo?" zažmurkal.
,,Dajme tomu, že som sa s princom z Východu aj Západu vyspala." chrlila som jedno klamstvo za druhým a bolo mi zo mňa do smiechu.
,,Vyspala?"
,,Áno vyspala. Obaja o tom vedia a sú ochotní pomôcť mi." vydýchla som. Už len spomienka na Východ...

Och William...

,,To si mi ale nepovedala."
,,A čo ťa má čo zaujímať môj súkromný život?"
,,Keď budeš kráľovná, celý tvoj ľud bude zaujímať, s kým si sa vyspala v akú noc."
,,Tak bude a?"
,,Len ti to hovorím."
,,Dobre." prikývla som.
,,Kedy chceš vyraziť?"
,,Ja vyrazím za úsvitu a vy poobede."
,,Prečo?"
,,Asi bude podozrivé keď nabehnem do mesta s päťdesiatimi ozbrojenými mužmi, nie? A tak prídete o chvíľu neskôr. Vybavím vám izby v hostinci, je to totálna diera a vojaci tam nechodia."
,,Ako vieš?"
,,Skrývali sme sa tam keď sme potrebovali niekoho zabiť. Podplatím hostinského za mlčanlivosť. Budete vychádzať a vchádzať tak, aby si to nik nevšimol, rozumieš?"
,,Rozumiem. Ako sa to tam volá?"
,,U Viktora. Už len ten názov hovorí, že to je diera." mykla som plecami.
,,A kde presne to je?"
,,Na kraji mesta. Hneď ako výjdete z lesa, tak medzi poslednými... no proste má na hostinci zavesenú drevenú tabuľu, nájdete to."
,,Dobre."
,,Opovážiš sa zradiť ma, Andrew."
,,To neplánujem, princezná."
,,Idem sa najesť." otočila som sa na päte a Andrew išiel hneď za mnou.

➳➳

,,Sadni si sem." kývol Andrew hlavou na miesto po jeho ľavici. Jedáleň sa už vyprázdnila a len sem tam sedela nejaká kôpka mužov a zhovárali sa.
,,Dobrú chuť." frkla som a pustila som sa do polievky.
,,Dobrú chuť." odpovedal Andrew.

➳➳

,,Kedy vyrážame?" zjavil sa vo dverách Anthony a kráčal k nám.
,,Povedz mužom, že sa tu za... dvadsať minút stretneme."
,,Desať." opravila som ho.
,,Tak desať."
,,Dobre." otočil sa a vykročil von. Opierala som sa o stoličku a rozhliadala som sa. Ešte som nemala poriadnu príležitosť sa pokochať. Vysoký, klenutý strop. Zrejme prerobená sála. Na oknách boli zatiahnuté čierne závesy a boli priklincované k rámom a vnútro osviecovalo niekoľko fakieľ a dva veľké lustre. Po stenách boli rôzne obrazy, do ktorých boli pozapichované dýky... asi ich už nepotrebovali a trénovali si na nich mušku. Štyri dlhé stoly zaberali väčšinu miesta a dva kozuby na jednej a druhej strane príjemné zohrievali miestnosť.
,,Mám doniesť nejakú mapu?" opýtal sa Jacob.
,,Môžeš." prikývla som. Odkývol a odišiel.
,,Už si si u nich vydobila rešpekt." usmial sa Andrew.
,,U mužov si ho vydobím ľahko." žmurkla som na neho, no myslela som to zo srandy.
,,To musím len potvrdiť." šibalsky sa usmial a prekrútila som oči. Po nejakej chvíli do miestnosti začali vchádzať muži v skupinkách a zhovárali sa. Každý predo mnou uhol zrak, keď videl, že sa pozerám na nejakú skupinku.

➳➳

Keď sa už jedáleň zaplnila, Andrew vstal.
,,Zajtra odchádzame. Princezná nám vybaví miesto, kde prespíme a tam sa stretneme. Môžeš povedať svoj plán." Jacob pripevnil veľkú mapu Juhu na drevenú tabuľu ktorú tam mali štyroma dykami a odstúpil. Vytiahla som z pošvy meč a ukázala som na miesto, kde sa nachádza hostinec.
,,Tu... tu je hostinec, kde budete spať. Vojaci tam nechodia a ak aj áno, je tam dobrá skrýša. Odtiaľ sa tridsať z vás presunie tu." urobil som oblúk okolo mesta a hrotom som ukázala na les.
,,V lese je čistina, kde privediem kráľa. Vy budete medzi stromami s kušami. Ja si zbrane neberiem, pretože keď začnem utekať, kráľ si zoberie koňa. Bez zbraní budem rýchlejšia, koňa si ukradnúť nestihnem a kráľa musíme zabiť tak, aby to vojaci nevideli. Desať vojakov pôjde tým smerom s princeznou, dovedie ju na čistinu a tam sa zrejme začne boj."
,,Koľko nás má stať v lese a čakať?" opýtal sa medenovlasý muž.
,,Stačilo by aj päť, ale radšej desať. Ďalších dvadsať prekvapí vojakov, ktorí budú naháňať skupinku s princeznou. Nikto z vás nevkročí do hradu. Budem tam len ja, Ress a Chaol. Christoph pôjde s vami keďže vyvedie princeznú z hradu tajným východom, ktorí vám potom možno ukážem."
,

,Aký pokyn sa nám chystáš dať?" opýtal sa Jacob.
,,Deň pred tým tam pôjdem... možno aj s vami a urobím tam nejaký znak, na ktorý keď sa kráľ postaví, vystrelíte. Ale vystrelí jeden šíp, chcem vidieť ako sa zatvári a chcem mu niečo povedať. Potom vám kývnem rukou, napríklad a prestrieľate ho. Chcela som síce niektorím nechať, aby ho mohli zbiť, ale nebude čas."
,,Zajtra poobede odchádzame. Princezná ide už ráno a niekto pôjde s ňou," prehovoril Andrew keď som mlčala a hľadela som na mapu.
,,Nikto so mnou nepôjde." hovorila som do mapy.
,,Aurora." kráčal ku mne.
,,Nikto. So nou nepôjde." sykla som.
,,Pôjdem ja ráno s tebou. Nepôjdeš sama." šepkal.
,,Pôjdem sama."
,,Nie. Stále nie si v najlepšom poriadku. Nechaj ma ísť s tebou."
,,Posledný krát som ti vyhovela." odšepkala som nahnevane.
,,Dobre." trhlo mu kútikom.
,,Pôjde so mnou Andrew, vám bude počas týždňa veliť Anthony. Vie kam má ísť. Keď sa vybaví hostinec, Andrew vám pôjde naproti. Toľko odo mňa. Nejaké otázky?" odložila som meč a založila som si ruky za chrbát.
,,Takže od dneska nám velíte vy?" opýtal sa ryšavý mladík s bledými očami.
,,Áno. Budete ju počúvať." skočil mi do reči Andrew. Prekrútila som oči.
,,Ešte niečo?" sykla som. Mlčali. Slabo som prikývla.
,,Ďakujem." aj keď poriadne neviem za čo som ďakovala a vykročila som na čerstvý vzduch na chodbe.