Vojačka ✔️

LXXVII.

,,Kto s...te?!" zavrčala som keď som stála pred dvoma mužmi. Tými čo nás prenásledovali.
,,Vojačka." povedal jeden a dal si dole kapucňu.
,,Ress! Ja vás zaškrtím!" vyštekla som a pozrela som sa na muža vedľa. Mal rovnakú masku akú som mala ja predtým, ako sa mi zlomila. Christoph. Kapucňu mal stiahnutú do očí a v ruke zvieral sekeru.
,,Prečo ste nás prenásledovali?!"
,,Lebo..."
,,To vyriešime potom." drgol do mňa Chaol.
,,Musím sa tam vrátiť." kývla som dovnútra.
,,Zober aj ich." zadunela baba.
,,Poďte." zavrčala som a kráčala som k stoličke. Posadila som sa na ňu a Ress s Christophom sa postavili medzi nás.
,,To sú priatelia?" usmiala sa a z jej normálnych nechtov jej vystrelili železné nechty. Skoro som sa od ľaku zosunula zo stoličky.

Baba Železnonechtá a ty si sa zľakla.

Chvíľu som myslela že chce zaútočiť alebo niečo, no ona si rozkrojila granátové jablko a začala s kŕmiť.

Granátové jablko? Teraz?

Pričarovala si ho. Nič iné jej nezostávalo.
,,Ešte niečo chcete?"
,,Je možné, že ten Wyren čo má tak veľmi chce chrániť je Aster?"
,,Nie. Aster je vo väzení z veľmi zaujímavou zámkou."
,,Do pekla." zasyčala som keď som si uvedomila aké ťažké ju bude odtiaľ dostať.
,,Čaká vás vojna. Ak sa vám podarí zachrániť princeznú a buď vyzabíjať kráľovu armádu alebo ísť do Wyrenieho kráľovstva a zvolať vojsko tam. Aby sa mali čím brániť. Ak sa vám jedno z toho podarí, vojna nebude. No vojna bude o niekoľko rokov. Kvôli tebe, dievča." rozhovorila a na konci ma prebodla pohľadom. Zamrzla som a upreli sa na mňa pohladí všetkých troch mužov.
,,Prečo?" moje slovo, ktoré som za posledných minút povedala niekoľkokrát.
,,Muži budú o teba bojovať. Budu to mocní králi. No nenechaj sa vyviesť z rovnováhy. Teraz musíš zachrániť Wyrenov. No je na tebe či sa postavíš na stranu kráľa alebo Wyrenov, ktorým si zabila princa."
,,Nechcela som ho zabiť." pošepkala som.
,,To viem. Ak to je všetko čo ste chceli vedieť, môžete odísť." skryla železné nechty. Prikývla som a postavila som sa. Predrala som sa pomedzi Ressa s Christophom a položila som ruku na kľučku v tvare hada.
,,Nebude to nič stáť. Ten rubín si vyčarujem. No chcem jedno a to od teba, dievča." povedala potom, ako jej zrejme Chaol podal rubín. Znovu som zamrzla.
,,Čo presne?" zahľadela som sa na ňu keď sa muži rozostúpili.
,,Zabi kráľa Juhu a pomsti moju sestru, ktorú zabil. Vyškriab mu oči, hoď ho do tŕňov. Je mi jedno ako to urobíš, no zabi ho pomalou smrťou a budem ti vďačná."
,,Dobre. Kentauri chceli obnoviť štíty. Ďakujeme." spomenula som si a vykročila som von.
,,Stoj."
,,Áno?"
,,Zaslúžite si, vedieť to."
,,Čo?" opýtal sa Ress.
,,Jeden z vás štyroch je Wyren. Nepoviem kto, musí na to prísť sám." vyvalila som oči. To bolo naozaj to posledné čo som potrebovala počuť. Zatvorila som dvere a vydala som sa k mostu. Prešla som ním a sadla som si ku kôlu. Chvíľami som chcela aby spadol a mňa aby pohltil prúd. No bohovia nevyslyšali moju prosbu. Sedela som a rozmýšľala.

Muži budú o teba bojovať. Budu to mocní králi.
Jeden z vás štyroch je Wyren.

Tieto dve myšlienky mi lietali v hlave. Nevytratili sa ani keď ku mne prišli Ress s Chaolom. Po chvíli prišiel Christoph s veľkou koženou taškou a hodil ju na mňa.
,,Navleč si to." zavrčal.
,,Čo to je?"
,,Obleč si to!"
,,Veď dobre." otvorila som ho a tam bola kožená výzbroj. Zamračila som sa na neho.
,,Niečo som povedal tak si pohni." vysypala som tašku na zem a všetko som si začala dávať na seba. Kožené chrániče s pichliačmi na plecia, potom na lakte s jedným veľkým špicom, ktorý vyzeral ako dýka. Keď som vyrovnala ruku, vyzeral akoby tam ani nebol, no keď som zohla, dokázala by som hocikomu rozpárať hrdlo. Chrániče na kolená boli také isté.
,,V tých špicoch je jed. Stačí jedno pichnutie a útočníka to sparalyzuje a môžeš ho bez problému zabiť. Na." hodil mi do hrude masku. Čiernejšiu ako noc s vyrytými tŕňmi ako na meči. Po Ressovi a Chaolovi hodil len chrániče na kolená s jedovými špicmi.
,,Ďakujem."
,,Poďakuj babe. Dala ti to aby si zabila kráľa, nie aby si sa v tom predvádzala." zavrčal a ja som prikývla a zahľadela som sa na chalupu. Už v nej bola tma. Postavila som sa, na ramená som si prehodila nový plášť, čiernej farby a ktorý bol ozdobený obrovskou kožušínou a drobnými retiazkami, ktoré by som najradšej strhla.
,,Ten plášť máš len na to, aby si nezamrzla, pri boji ho mať nebudeš."
,,Viem aký plášť mám mať pri boji." zasyčala som a postavila som sa miesto, kde na mňa skočila ta obluda.
,,Poďte." povedal Ress.
,,Nie. Mali by sme tu prespať." chytila som ho za rameno.
,,Prečo?"
,,Pre toto." ukázala som na hrdlo.
,,Č-čo sa ti stalo?"
,,Zaútočilo na mňa niečo, čo spôsobuje tie výkriky v lese, podľa mňa." vymenili si s Christophom zamyslené pohľady a potom sa pozreli na mňa.
,,Prečo by sme tu mali teda ostať?" zamľaskal Christoph.
,,Lebo tu je štít. Vďaka nemu som prežila."
,,Dobre. Hneď ako začne svitať, vydáme sa na cestu domov."

Domov... na Sever asi nie.

➳➳

,,Nad čím rozmýšľaš?" vstal Ress a sadol si vedľa mňa.
,,Ale." pokrútila som hlavou. Zobrala som si stráž keďže po tom, čo som sa dozvedela čo sa stane, by som aj tak nezaspala.
,,Aj keby bola vojna, sme tu aby sme ju vyhrali a pomohli ti." povedal zaspatým hlasom.
,,Myslela som, že kráľ taká sviňa nie je. No zjavne som sa mýlila."
,,V čom? V tom že je sviňa? Prečo?"
,,Vedel si o tom že buduje armádu v Larsskom priesmyku?"
,,A to je kde?"
,,Za Červeným vodopádom."
,,Čo? Tú armádu čo spomínala baba?"
,,Áno, armádu proti Wyrenom."
,,Prečo?"
,,Lebo Aster je polowyren. Chce ju zabiť pred zrakom jej naozajstného otca."
,,Uf."
,,Ress, musím ti niečo povedať."
,,Som samé ucho."
,,Musim zachrániť princeznú, pretože má o to požiadala kráľovná."
,,Ty si stretla kráľovnú?"
,,Áno. Sľúbila som jej to za protijed."
,,Aky protijed?"
,,Vďaka ktorému som prežila mučenie Čiernej orchidei."
,,Naozaj?"
,,Uhm."
,,Pomôžem ti ako len budem vedieť. No zrejme si mi to povedala preto, lebo chceš aby som zistil od toho väzenia čo najviac."
,,Nie, to chcem od Chaola. Od teba potrebujem, aby si zistil smeny a kde nájdem kľúče. Aby si mi presne povedal kto v ten deň, keď po ňu pôjdem bude mať smenu. Najlepšie by bolo, keby si si to napísal a ja by som sa rozhodla v ktorý deň zaútočím."
,,Dobre." vydýchol.
,,Odo mňa asi pomoc nepotrebuješ, že? Neveríš mi." ozval sa zachripnutým hlasom spoza ohňa Christoph.
,,Tebe dávam za úlohu odviesť princeznú do bezpečia a možno zbaviť sa strážne tak, aby si to nikto nevšimol." temne som sa usmiala a úsmev mi opätoval.