Vojačka ✔️

LXXX.

,,Musíš mu odseknúť hlavu!" zasyčala som keď Ressov meč presekol len čiernu plachtu. Odskočil a skočila som pred neho. Ohnala som sa a celou silou som čepeľ meča zarezala ho hrdla beštie. Čepeľ prerazila hrdlo a hlava spadla na zem, potom aj celé telo. Zdvihla som meč, že odseknem aj ruky, lebo sa stále metali, no jedna sa rozohnala a zarezala mi pazúr cez čižmu do lýtka. Zavrčala som od bolesti. Christoph priskočil a odsekol obe ruky. Chaol potom prebodol hlavu lebo pišťala. Sadla som si na zem a silno som si tlačila na ranu.
,,Ukáž." kľakol si ku mne Ress.
,,Je to hlboké?" pozrel sa ponad jeho rameno Christoph.
,,Musím to zašiť." vydýchol. Preglgla som a snažila som sa vstať.
,,Najlepšie by bolo kebyže sa dostaneme do Crownu. No o chvíľu je tma a nemáme kone."
,,Výdržím to. Nemusíš mi to zašívať." postavila som sa a keď som urobila krok, príšerne to zabolelo. Bolo to, akoby ma niekto pichol ihlami do lýtka.
,,Dávaj pozor." chytil ma pod pazuchu Chaol. Ruku som mu dala okolo krku a kuľhala som k táboru. Položil ma na deku a Ress sa začal hrabať v kapse. Po chvíli vytiahol malí vačok a pristúpil ku mne. Chaol sedel za ohňom oproti mne a hrýzol si peru. Vedľa neho Christoph zase hrýzol chlieb.
,,Nechcem aby si mi to zašil." zašepkala som keď sedel vedľa mňa.
,,Musím, inač sa ti to zapáli a môžeš prísť o nohu."
,,Och." vzdychla som. Vyzul mi čižmu a potom mi vyhrnul kožené nohavice.
,,Je to škaredé." zavrčal a z vačku vybral zahnutú ihlu.
,,Dúfam, že si už dačo také robil." modlila som sa k bohom.
,,Po tom, ako Monica zomrela rukou toho... pomáhal som vojakom aj ja." vybral z vačku zelené listy a dal si ich do úst.
,,Uhm." prikývla som.
,,Musím ti to vyčistiť." nepozerala som čo robil. Hľadela som v druhú stranu. Ruky som zvierala v päsť a zatínala som zuby. Do rany vopchal niečo studené a potom to vytiahol. Trhlo ma keď mi z rany niečo vytiahol.
,,Je to kúsok jeho pazúra."
,,Nehovor mi to."
,,Prečo si taká poskladaná?" opýtal sa potichu Christoph.
,,Zašívanie a tie veci okolo toho nikdy nepatrili medzi moje obľúbené." objasnila som a len prikývol.
,,Nevyzerá to žeby si tam ešte niečo mala."
,,Teraz mi to zašiješ?"
,,Musím."
,,Bohovia." silno som zatvorila oči.
,,Ľahni si." prikázal. Chaol sa postavil a potom si za mňa kľakol.
,,Opri sa." kývol bradou k nohám. Vzdychla som si a hlavu som mu položila na kolená. Potom predo mňa vopchal ruku.
,,Čo s ňou?"
,,Chyť sa." a potom som pochopila. Chytila som ho za predlaktie a čakala som kedy mi ihlu zapichne do kože.
,,Môžem?"
,,Buď ticho a hocikedy to zapichni." zasyčala som. Chvíľu nič a potom ihlou prepichol kožu na jednej aj druhej strane rany. Stisla som Chaolovi ruku a chvíľu som si myslela, že som mu dolámala kosti a sebe prsty. Zatínala som zuby pri každom zapichnutí.

➳➳

,,A je to." listy si vypľul na ruku a potom mi ich dal na ranu. Zaštípalo to no hneď to prešlo.
,,Chaol podaj mi dýku." kývol hlavou Ress a Chaol mu ju podal.
,,Čo chceš robiť?"
,,Nič." pokrútil hlavou a napriahol ju. Potom sa ozvalo len trhanie látky. Zdvihla som hlavou a to mi už viazal kus látky okolo nohy.
,,Zastavíme sa v Crowne, nájdeme lekára a skontroluje ti to."
,,Dobre, ďakujem a ty prepáč." vydýchla som a posadila som sa a zahľadela som sa najprv na Ressa a potom Chaola.
,,Nemáš zač." usmial sa Ress a odložil veci.
,,Začo?" uškrnul sa Chaol.
,,Vyhrň si rukáv." prikývol sa vyhrnul všetky štyri čo mal na sebe.
,,Aha no." uchechtol sa keď mal na predlaktí červené odtlačky.
,,Prepáč." zopakovala som.
,,Nečakal som, že budeš mať až takú silu."
,,Nesúď knihu podľa obalu." žmurkla som a uškrnula som sa.

➳➳

,,Zoberiem si stráž."
,,Ty cho..."
,,A váš názor má nezaujíma." skočila som Ressovi do reči.
,,Mala by si sa vyspať."
,,Aj vy."
,,Mala si hliadku keď sme boli pri babe. Potom mal Christoph a teraz si zoberiem ja." navrhol sa Chaol.
,,Chaol neštvi ma."
,,Neštvem ťa."
,,Vôbec." prekrútila som oči.
,,Vždy sa s tebou hádam o stráž. Aspoň raz by som ju mohol mať." prekrútil oči.
,,Dobre. Posledný krát."
,,Pochybujem." uchechtol sa.
,,Dobre, rozdelíme si stráž na najbližšie dni." navrhol Ress.
,,Súhlasím." uškrnul sa na mňa Christoph. Prekrútila som oči a pohľad som upriamila na roztrhané nohavice.
,,Ress, požičal by si mi ihlu? Zašijem si nohavice a skúsim nejako aj čižmu."
,,Neviem či čižmu zašiješ, ale skús." mykol plecami a ihlu podal Christophovi aby mi ju podal. 
,,Teraz bude mať stráž Chaol. Zajtra ja.. pozajtra ty a po tebe Christoph." kývol na mňa.
,,Súhlasím." prikývla som.
,,A tak sa budeme striedať."
,,Dobre." tiež prikývol Christoph.

➳➳

,,Crown!" radostne som vzdychla keď sa pred nami zjavila tabuľa s vyrytým názvom. Kľakla som si od únavy do snehu a zatvorila som oči, ktoré boli na smrť unavené tak ako celé moje telo.
,,Poď." postavil ma Chaol a fakľu podal Ressovi.
,,Pozri sa koľko je hodín." kývla som mu k vrecku kde mal hodinky.
,,Počkaj... presne dvanásť." odložil hodinky a vzal od Ressa fakľu.
,,Dobre že sme už tu." vydýchla som a pomaly som kuľhala smerom do dediny a fakľou som si osvetľovala sneh.
,,Pomôžem ti." podoprel ma Ress.
,,Ďakujem." zašepkala som.
,,Christoph, choď rýchlo nájsť nejaký hostinec skôr, ako všetko zavrú." nakázal mu Chaol.
,,Rozkaz kapitán."
,,Prestaň!" vyštekol a to už Christoph uhaňal. Plameň jeho fakle tancoval vo vetre.

➳➳

,,Poďte tu!" zakričal hrubý hlas od niekial. Začali sme sa obzerať a žmúriť do tmy.
,,Kde?" odkričala som a v niektorých domoch sa rozožali sviece.
,,Veď tu." začal kývať fakľou a vydali sme sa k nemu.
,,Nabudúce môžeš prísť naproti." poznamenala som a vošla som do tepla. V obrovskej miestnosti sedelo niekoľko ľudí v drahom oblečení. Upreli na nás pohŕdavé pohľady a potom sa venovali svojmu. V druhom kúte sedelo niekoľko zabudnutých opilcov.
,,Máme objednané izby?" opýtal sa Ress.
,,Ešte som nestihol." zavrčal Christoph.
,,Tak nestoj a choď."
,,Veď idem." vyštekol a išla som za ním. Obišla som ho a posadila som sa za stôl a nohu som vyložila na lavičku. Chvíľu som sedela oproti Ressovi a Chaolovi, zatiaľ čo Christoph vyjednával izby.
,,Všetko má ževraj obsadené." po chvíli s dupotom prišiel, buchol päsťou do stolu a mnou trhlo.
,,Daj mu rubín." zašepkala som a kývla som na Chaola. Christoph potom aj s rubínom odišiel a mňa pohltila tma.