Vojačka ✔️

V.

,,Tu ste," vošli do izby dve slúžky.
Jedna z nich držala moju masku na večer.
,,Kde by som bola?" celý deň som totiž nemohla výjsť z izby, aby ma nemusel nikto hľadať.
,,Všetci sa už pripravujú na večer, mali by ste aj vy,"
,,Budete krásna," zaštebotala.
,,Najradšej by som nikde nešla," pomaly som sa vyplazila z postele a kráčala som k drevenej vani.
,,Donesiem vám vodu," povedala hnedovlasá a rýchlo odišla.
,,Veď... tu je," ponorila som ruku do zimnej vody.
,,Kráľovná povedala, aby sme všetkým vojakom dali horúcu vodu," doplnila tmavovláska. Prikývla som.

➳➳

Pokiaľ slúžka doniesla vodu, vyzliekla som sa a vošla som do zimnej vody.
Predsa len, keď sa človek kúpe v zimnej vode niekoľko rokov tak ako ja, telo si zvykne a táto voda je aj tak môj nejmenší problém.

➳➳

,,Ták..." vliala horúcu vodu do ľadovej.
Bol to príjemný pocit, aj keď zimnú mám radšej.
Vydýchla som a ponorila som sa pod vodu. Šúchala som si tvár, aby tá špina v teplej vode zišla.
Aj keď všetkú špinu nezmyjem. Väčšina na mne zostane už do konca života.
Pretože špinu, ktorú som napáchala, nejde len tak zmyť.

➳➳

,,Čo by sme spravili s vlasmi?" pozreli na seba a potom na mňa.
,,Neviem... vrkoč?" zabalila som sa do plachty, ktorá sa okamžite na moje mokré telo prilepila a črtal sa mi každý a jeden obrys.
,,Vrkoč nosíte na každý ples," povedala hnedovlasá.
,,Nič iné ma nenapadá," vydýchla som.
,,Čo tak niečo iné? Nové?" druhej slúžke sa rozžiarili oči.
,,Je to na vás. Robte čo chcete, len nech sa to potom dá dať ľahko dole," rozhodla som nakoniec a vydala som sa k stoličke.
Tmavovlasá sa nadšene usmiala.
Ozvalo sa klopanie na dvere.
,,Idem," povedala hnedovlasá a vydala sa od šiat k dverám.
,,Kto to je?"
,,To som ja... och! Prepáč!" vpochodoval do izby Morgan a hneď si zakryl oči.
,,Postav sa k oknu... medzitým sa oblečiem." prikývol a keďže mal ruku vždy na očiach, kráčal za svetlom ktoré prichádzalo cez okno.

➳➳

,,Čo potrebuješ?" povedala som po chvíli bez citov. Tak, ako hovoril on do mňa vtedy v ošetrovni.
,,Chcel som sa ti ospravedlniť," vravel do okna.
,,Za?" vydala som sa k šatám, ktoré držala slúžka vysoko nad zemou.
,,Ty vieš za čo. Nemôžeme sa porozprávať potom? Len my dvaja,"
,,Nie. Potom tu už nebudem,"
,,Prosím," vydýchol. Neodpovedala som, len som si stúpla k šatám a slúžka mi ich položila sukňou na ramená.
Vystrela som ruky a navliekla ich do rukávov.

➳➳

,,Ste krásna," rozplývala sa slúžka.
,,Ďakujem," slabo som sa usmiala a ponaprávali mi šaty.
,,Naozaj..." povedal Morgan.
Úplne som aj zabudla, že tu je.
,,Vďaka," povedala som znovu bez citov.
,,Mohli by ste odísť?" opýtal sa Morgan.
,,Potom pre vás prídeme," povedala mi slúžka.
,,Dobre," prikývla som. Obe sa poklonili a odišli.
Morgan vydýchol.
,,Za čo sa to chceš ospravedlniť?" opýtala som sa hneď, ako sa za slúžkami zatvorili dvere.
,,Vtedy v ošetrovni... ty vieš,"
,,Neviem, asi som zabudla som,"
,,Nerob sa, prosím ťa,"
,,Naozaj," posadila som sa na stoličku.
,,To, čo som ti povedal... aby si odišla,"
,,Uhm?"
,,Ja... nechcel som, aby si ma takto videla," ukázal na svoju ranu pod uniformou.
,,Akého?"
,,Takého..."
,,Bezmocného? No a?"
,,No a?"
,,Kľud. Chcela som ti pomôcť, chcela som ti byť na blízku. Ty si nechcel..." mykla som plecami.
,,Povedal som ti dôvod, prečo som ťa tam nechcel. No, nie že nechcel..." pohodil rukami a hľadal slová.
,,Dobre, nemám dôvod to ďalej riešiť. Vysvetlil si mi to? Vysvetlil,"
,,Čo ti je?"
,,Odchádzam," povedala som rovno.
,,Ja by som mal odísť nie? Je to tvoja komnata,"
,,Tak som to nemyslela," len som prekrútila oči, hoci som sa chcela aspoň uškrnúť.
,,Už viem čo," vzdychol si a poškrabal sa na zátylku.
,,Musím odísť, preč z hradu,"
,,Uhm,"
,,Počkaj, ty si o tom vedel?"
,,Ehm... hej,"
,,Morgan! Ako dlho?"
,,Neviem,"
,,Morgan! Ihneď!"
,,Vieš keď si našla tých južanov u toho starca?"
,,No...?" tľoskla som jazykom. 
,,Týždeň po tom mi to povedal veliteľ,"
,,Morgan! Dva týždne...! Ja som si myslela, že..."

Ani neviem čo som si myslela.

,,Chcel som ti to povedať,"
,,Teraz môžeš hovoriť čo chceš!" rozhadzovala som rukami.
,,Pozri, nechcel som ťa tým zaťažovať a dúfal som, že si to veliteľ rozmyslí!"
,,Že čo?" zažmurkala som. Zarazene na mňa hľadel.
,,Nechcel si ma tým zaťažovať? Mám odísť už dnes a ja netuším kam pôjdem! Vypadni," vyletela som zo stoličky.
,,Vojačka, prosím,"
,,Choď preč," zopakovala som s rukou namierenou na dverách.
,,Voj..."
,,Choď!"
,,Nenechala si ma," povedal len a vykročil.
Zatvoril dvere a nastalo ticho.
Nemo som hľadela von z okna ako padá biely sneh.
Vždy, v deň zimného plesu, začne snežiť. Už to vyzerá ako tradícia.

➳➳

,,Môžeme ísť," prišla po dlhej dobe slúžka.
,,Už som si ich chcela vyzliecť," vstala som a kráčala som k dverám.
Po ceste mi naprávala sukňu a rukávy.

➳➳

,,Teraz sa musíte hlavne usmievať a byť zábavná," povedala mi blízko dverí zimnej sály.
,,Nenašiel by sa pre mňa nejaký partner?" uškrnula som sa na ňu nasilu.
,,Jeden by sa našiel," ozvalo sa spoza nás tlmený hlas.
Okamžite sme sa otočili.
Nejaký princ. Mal na sebe biele nohavice s bielou košeľou a modrou vestou. Na tvári mal bielu masku a na jej vrchu sa týčili malé parôžky.
Biely jeleň. Znak Východného kráľovstva.
Slúžka sa široko usmiala.
,,Budem musieť ísť," poklonila sa a odkráčala.
,,Takže, ehm ehm, môžem vás sprevádzať dnešným plesom? Alebo môžem si ukradnúť váš prvý tanec?" ponúkol mi rameno.

Ale ja som to nemyslela vážne...

,,No dobre," vydýchla som a ruku mu položila na jeho rameno.
Dvaja vojaci nám otvorili obrovské dvojkrídlové dvere a my sme vstúpili dnu.