Vojačka ✔️

XCVIX.

,,Skúsite si toto. Na ňom." naklonila som sa a zahľadela som sa mu do tváre.
,,Je dosť možné, že to viete, ale chcem to vidieť." mávla som rukou.
,,Pýtam sa čo chcete!" zasyčal a škrtidlo som viac stiahla.
,,Zahrať sa s niekým, kto je vojak Juhu." žmurkla som na ňom.
,,Zaškrť ma."
,,Až keď sa dohráme." pustila som ho a Andrew ho postavil na nohy. Postavila som sa obďalieč a Andrew vedľa mňa.
,,Provokuješ." zdvihol si masku a na tvári mal úsmev.
,,Viem." úsmev som mu opätovala.
,,Veľmi provokuješ." natiahol ruku a obtočil mi ju popod plášť a okolo boku. Neodtiahla som sa, sálalo z neho príjemné teplo.
,,Aj to viem." mykla som plecami. Predtým, ako som sa vybrala sem, mi Sophia s Linou doniesli presne také isté veci, ako majú všetci muži. Všetko čierne ako noc.
,,Zaujímavé." usmial sa a zovrel mi bok.
,,Dobre si ich vytrénoval."
,,Ďakujem, ale väčšinu práce urobil majster."
,,Dohliadol si aby to nezabudli." usmiala som sa.
,,Nehovor do mňa tak sladko." striaslo ho.
,,Prečo?" uchechtla som sa.
,,Nepáči sa mi to." zavrčal.
,,Dobre vedieť." usmiala som sa a vyplazila som mu jazyk. Vzdychol, slabo sa usmial a stiahol si masku.

➳➳

,,Teraz skúsime toto. Dajme tomu, že toto je plnohodnotný vojak." mávla som rukou na toho vojaka.
,,Ak sa budete zakrádať, poobzerajte sa a snažte sa snažiť byť vždy skrčený. Najľahšie sa pôjde, keď budete čupieť a tak pôjdete." čupla som si a sykla som, keď ma pichlo v lýtku. Vyskočila som na nohy a zaťala som zuby. Andrew na mňa uprel spýtavý pohľad.
,,Nemôžem si čupnúť, no vy čupieť budete. Najľahšie a najtichšie zaškrtníte takto. Podaj mi luk, prosím." natiahla som ruku k Tomovi. S niektorými som sa už stihla zoznámiť.
,,Tento sa mi páči." usmiala som sa, keď pri oboch koncoch luku boli dva dlhé hroty.
,,Ak máte tento luk, je najlepšie, ak hrot zapichnete do hrdla spredu. Ak nemáte, je dobré, ak je dosť zahnutý. Tetiva ďaleko od kostry. Rýchlosťou blesku pretiahnete luk cez hlavu a kostrou ho začnete škrtiť. A keď ste nízky ako ja, popritom mu porazte nohy. Ďalšia možnosť, ak ho budete musieť dlho dusiť, je, že ho omráčite a keď spadne na zem a ak máte pri sebe kušu, položiť ju na zem, vojakovi na ňu položiť hlavu, aby bol krk vo vzduchu a poriadne naňho dupnúť." všetko som názorne ukazovala a keď som povedala o tej kuši, vojak pod mojimi rukami sa striasol. Muža som postavila a znovu som aj s Andrewom odišla k schodom, na ktoré sme sa postavili.
,,Keď som ťa prvýkrát videl, myslel som si, že si bezbranná a milá. Nevyzerala si ani spolovice tak, ako Chaol povedal. A že o bojovaní veľa nevieš... no teraz... neverím vlastným očiam čo som doteraz videl."
,,Chceš povedať, že nie som milá?" otočila som sa na neho so zdvihnutým obočím.
,,Jasné, že si." znovu mi položil ruku okolo pásu.
,,Máš šťastie. Teraz aspoň vidíš čo ti urobím ak má zradíš." drgla som do neho.
,,Jedno šťastie, že sa ťa zradiť nechystám."
,,Ak áno, tak už tam ležíš namiesto neho." zapriadla som.
,,Si krutá." pokrútil hlavou.
,,Toto je ešte málo čo robím vojakom." mykla som plecami a on pokrútil prekvapene hlavou a čakali sme, kým sa všetci vystriedajú.

➳➳

,,Ako vidím, viete to a to sa mi páči. Teraz... hm... sa porozprávame." postavila som vojaka na nohy a Rem ho odvliekol ku stoličke. Z väzenia vyšiel muž a kráčal k Andrewovi a niečo mu zašepkal. Odignorovala som to a s prekríženými rukami som sa postavila pred vojaka.
,,Porozprávame sa vo vnútri. Je tu zima a nechcem aby ti odmrzol mozog skôr, ako sa niečo dozviem." naznačila som Samovi a Removi aby ho odvliekli do jedálne.
,,Aurora." zašepkal Andrew a potiahol ma k sebe.
,,Hm? Nič mu neurobte!" zakričala som za mužmi a potom som sa venovala Andrewovi.
,,Máme tu niekoho. Pomôže ti to." všetci odišli do jedálne a on ma ťahal do väzenia.

➳➳

Schádzali sme studeným väzením. Ocitli sme sa vo veľkej kamennej miestnosti, uprostred ktorej horela vatra.
,,Kto tu je?"

,,Žena, s ktorou si niekedy užíval a podľa všetkého ju stále miluje."

,,Tá sa nám hodí." usmiala som sa a vykročila som k jednej z ciel, na ktorú Andrew ukázal.
,,Aurora." ruku mi položil na pás a tým ma zastavil.
,,Hm?"
,,Je to... nie vojačka ale... bola cvičená. Tiež."
,,Áno?"
,,Áno. Nie je veľmi nebezpečná... oproti tebe..." zasmial sa.
,,Ale?"
,,Človek nikdy nevie kedy jej môže hrabnúť."
,,Pravda. Poď. Budeš tam pokiaľ viem, takže keby sa prestala ovládať a ja tiež, zakročíš." uchechtla som sa.
,,Budem." zdvihol si masku a aj druhú ruku mi položil okolo pásu. Čelo si oprel o moje a potom ma pobozkal. Všetko bolo ponorené do šera a tmu osvetľovala len vatra. Pomaly som sa odtiahla.
,,Poď." otočila som sa a kráčala som k cele. Stále ma držal za bok. Vytiahol meč a zabúchal ním k železné mreže.
,,Ja som vás pri vašej chvíľke nevyrušovala, tak nevyrušujte ani vy mňa." ozvalo sa z kúta.
,,Okamžite vypáľ z tej cely lebo tam vojdem a rozsekám ťa na špagátiky." vyštekol.
,,Veď kľud." prilepila sa na mreže.
,,Dávali jej pivo a víno." povedal vážne Andrew. Jeho výraz aj hlas sa zmenili. Jedným slovom by dokázal zabiť kebyže to je možné. Prsty mi zaboril do vecí na boku.
,,Ako sa voláš?" opýtala som sa, no ona ma odignorovala.
,,Andrew Le Cledon. Vitaj. Ani nevieš ako mi bolo smutno, že si ma za tú dlhú domu čo som tu neprišiel ani raz pozrieť. Vieš, potrebovala som už... no vieš čo a tvoji muži sa mi ani trochu nepáčia... aj tak na mňa zvysoka srali." oblizla mrežu.
,,Pýtam sa ako sa voláš!" skríkla som, chytila čepeľ Andrewho meča do ruky a hrot som jej pritisla ku krku.
,,Kľud dievča. Som Grace." skrútilo ju od opilosti.
,,Dobre, ideš so mnou."
,,Nikam nejdem." zdvihla zo zeme čútoru a odpila si z nej.
,,Nepýtam sa. Otvor celu. " Andrew ju otvoril a zo steny zložil železné okovy.
,,Nechcem žiadne okovy." zasyčala, keď som vkročila do cely. Mala na sebe deravé, modré šaty a strapaté, zlepené blonďavé vlasy.
,,Nepýtam sa." zopakovala som. Pritisla sa k stene a ruky si zatlačila za chrbát. Andrew sa zohol, oprel sa jej o brucho bokom aby ju pritlačil o stenu a okovy jej dal na nohy.
,,Podaj mi tam tie." ukázal na okovy prevesené cez mreže. Podala som mu ich, s povzdychom sa vystrel, otočil opitú Grace a dal jej okovy.
,,A ty si kto?" opýtala sa keď sme vyšli z cely a Andrew ju viedol pred sebou.
,,Som Aurora Clalerdon." tak zle sa mi to hovorilo.
,,Clalerdon? To nie je kráľovská rodina na Severe?"
,,Hej je. Je ich dcéra." drgol ju aby dvíhal nohy na schodoch.
,,To som tu hnila tak dlho, až im dospela dcéra? Zaujímavé." grgla si a v deravých čižmách vychádzala hore schodmi.