Vojačka ✔️

LX.

,,Takže... môžeš začať." usmial sa keď som dobehla nejakú chvíľu za ním.
,,Dobre." zavrčala som.
,,No?"
,,Dopekla! Zabudla som Davisovu ruku!" zhíkla som.
,,Aspoň ja som myslel na všetko." prekrútil oči a z kapsy na sedle vytiahol kus látky.
,,Ruku! Nie... rukáv."
,,Baba bude cítiť aj z toho, je to predsa čarodejnica." prekrútil oči.
,,Dúfaj, lebo ak nie tak ťa tam nechám." varovne som vystrčila prst.
,,Mňa? Ja by som tam mal nechať teba, ty si nič nezobrala." zasmial sa.
,,Vieš čo? Buď. Ticho." pokrútila som hlavou a prešla som okolo neho do lesa.
,,A teraz hovor. Kto ti o tom povedal?"
,,Zistila som si to..."
,,To mi je jasné, ale od koho?" dobehol ma a zahľadel sa na mňa veľkými očami.
,,Od niekoho. Nie nadarmo mi hovoria diabol." zapriadla som.
,,Tak čo ti ten niekto povedal?"
,,Naozaj si si myslel, že budeš otcom v šestnástich? Mohli ťa zabiť!"
,,Nemyslel som si to, vedel som, že nebola len so mnou ale aj s niekým iným." povedal trochu zarazene.
,,Tým niekým myslíš Ressa?"
,,Povedal ti to on?" vyštekol.
,,Nie. Neverí mi natoľko aby mi niečo také povedal." zaklamala som.
,,Vyzerá to ináč."
,,A myslíš tým jeho?"
,,Hmmm... hej myslím tým jeho." zavrčal.
,,Nebol to on, Chaol."
,,A kto potom?"
,,Ušla ale ty nevieš s kým že?"
,,Neušla, Ress ju poslal preč aby mohol zakryť to, čo spravil."
,,Nebol to Ress, ty hlupák!"
,,Prečo si ho tak zástavaš?"
,,Ak mi neveríš, opýtaj sa babi." zasyčala som.
,,Opýtam, neboj sa." prikývol.
,,Myslela som, že aspoň ty mi budeš veriť."
,,Ja ti verím."
,,Nezdá sa mi."
,,Naozaj ti verím... vojačka. Ver mi."
,,Ty neveríš mne, tak ani ja tebe." mykla som plecami.
,,Dobre, tak mi never, ale ja ti verím."
,,Uhm." vzdychla som si.

➳➳

,,Môžem sa ťa niečo opýtať?"
,,No?" donútil ma odpovedať po niekoľko míľovej ceste ticha. Prerušoval ho len vŕzgot snehu, hlasné zadychčanie jedného z koní alebo prasknutie nejakého konáru.
,,Prečo ťa tak zranilo keď zabili princa... Williama?"
,,Povedala som, aby si sa ma na neho nepýtal."
,,Povedala si, aby som sa nepýtal na Christopha či ako sa volá."
,,Myslela som tým aj Williama."
,,Prepáč... odpovieš alebo nie?"
,,Dotklo sa ma to preto lebo som zlyhala." prehovorila som po dlhšom uvažovaní.
,,Zlyhala? Prečo?"
,,Bola som jeho strážca. Mala som na neho dávať pozor."
,,Teba pridelili ku nemu? Veď je..."
,,Bol, Chaol... bol." zašepkala som.
,,...mali k nemu prideliť staršieho vojaka, nie teba."
,,Lenže oni ma nepridelili k nemu. To on si ma pridelil sám."
,,Tak to je iné."
,,Hej no." zamyslene som prikývla.
,,Zrejme ti veril keď si ťa pridelil."
,,V tom prípade som ho sklamala."
,,Alebo si ťa pridelil kvôli niečomu inému." v očiach mal divné iskry.
,,Nie, veril mi..." pokrútila som hlavou.
,,A prečo si na Christopha taká... zlá?"
,,Niečo som ti povedala!" prepichla som ho pohľadom.
,,Ja viem, len ma to zaujíma."
,,Lebo... Williama predhodil psom aby ho zožrali."
,,To bol on?"
,,Hej." zavrčala som.
,,Nemal som sa pýtať."
,,Presne tak, nemal."
,,Prepáč ak som ho niekedy dotiahol za tebou proti tvojej vôli."
,,Nikdy si ho zo sebou nedotiahol, on sa dotiahol sám." zašepkala som a predstavovala som si, ako sa Christophove svaly trhajú na škripci.
,,Kráľ ho možno preto povolal do služby. Lebo zabil princa."
,,To mi je jasné. Teraz si myslí, že s ním budem za dobré..."

No on nevie čo som k nemu cítila.

Hej a dosť! Nič som k nemu necítila! Aj keby, je to preč... navždy.

,,Zmením tému."
,,Budem rada." prikývla som.
,,Kedy máš narodeniny?"
,,Tri dni po slnovrate." povedala som ťažko. Nezastavitelne sa to blížilo.
,,Tri?"
,,Hej."
,,Ja jeden deň pred."
,,Budem sa snažiť spomenúť si." uchechtla som sa.
,,Ak by ťa zaujímalo, Ress ma dnes."
,,Dnes? A to mi hovoríš teraz?"
,,No a. Povedala si, že nieste veľký kamaráti."
,,Na narodeniny sa sluší zablahoželať aj keď nieste kamaráti. Aspoň u mňa to tak platí." zakecala som.
,,Prepáč. Nabudúce ti to pripomeniem."
,,Nabudúce tu už nebudem."
,,A kam sa chystáš?" nadvihol obočie a zahľadel sa na lúku pod nami. Kráčali sme po vysokom kopci, ktorého polovica bola zosunutá a trčali z nej lesklé, trochu zasnežené skaly. Vyzeralo to ako čerstvo zosunuté.
,,Preč." zamračila som sa keď som uvidela čierne postavy postavené do štvorca.
,,To je čo?" tasil meč.
,,Tieňový vojaci." zašepkala som a nenápadne som vytiahla remdík keď som uvidela ženu vo vlajúcich čiernych šatách, zlatými vlasmi a po jej bokoch kráčali dvaja obrovský muži.

Kráľovná.

,,Musíme ísť za kráľom!" zavrčal a žena sa zahľadela na nás. Aj z tej diaľky ktorá nás delila som uvidela jej žiariace oči. Prikývla a ja som nechápavo skrútila peru.
,,Nikam nejdeš." prehodila som si remdík a ovalila som ho jeho rukoväťou. Bezvládne ľahol na koňov krk. Zahľadela som sa na kráľovnú. Mierne sa uklonila. Zdvihla som bradu a chytila som uzdu Chaolovho koňa. Zoskočila som zo svojho a z kapsy som vytiahla špagát. Chaolové zápästia som zaviazala pod koňským krkom a nohy som mu uviazla o strmene. Spoza zosunutého svahu sa vynorili hlavy štyroch vojakov. Dvaja boli tieňový a dvaja normálny muži.
,,Kráľovná ťa chce vidieť." prehovoril muž.
,,Veď ma vidí."
,,Pýta sa, kam ideš."
,,Do hory."
,,Zrejme to s teba nevytiahneme. Zachránila si princeznú Aster?"
,,Odkážte jej, že ešte nie. Ale už to plánujem a čoskoro príde." zahľadela som sa na Chaola uviazaného ku koňovi.
,,Čím skôr, tým lepšie pre teba." povedal muž a začali schádzať kameňmi dole. Neboli ani v polke a už som s koňmi uháňala preč.

Presne tak. Čím skôr, tým skôr budem mať od všetkých svätý pokoj a konečne nebudem robiť nič a nebudem riešiť nič len seba...