Vojačka ✔️

LVII.

,,Ress?"
,,Hm?" vyskočil na nohy. Kruhy pod očami mu na svetlej pokožke svietili ako majáky.
,,Zaveď ma prosím do Chaolovej komnaty."
,,Uhm." prikývol. Zatvorila som dvere a nasledovala som ho.
,,Prečo si nešiel spať?"
,,Mal som ísť?"
,,Áno."
,,No neviem keď sa tu prechádza ten Wyren."
,,O toho wyrena sa nestaraj."
,,Chcem ťa chrániť.'' otočil na mňa hlavu no stále kráčal ďalej.
,,To je síce pekné, ale keď ma chceš chrániť, buď prosím ťa aspoň pri zmysloch. Potrebujem mať silných, neunavených a vyspatých strážcov... keď už tak. Nie chodiace mŕtvoli ktoré majú pod očami fialové vankúše.''
,,Chápem.'' prikývol.
,,Dobre.'' usmiala som sa.
,,Čo od Chaola potrebuješ?''
,,Chcem ísť do mesta. A kebyže odídem bez neho tak ho porazí.''
,,Hm.'' zasmial sa.
,,Vy sa s Chaolom nemáte radi?''
,,Prečo?''
,,Chováte sa k sebe tak... inak.''
,,Inak ako kto?''
,,Ako hociktorí ľudia, ktorí sú priatelia.''
,,Je to na dlhé rozprávanie.''
,,Ja mám čas.'' zvalila som sa na najbližšie kreslo, ktoré bolo na odpočívadle.
,,Nechcela si ísť do mesta?''
,,Nezahováraj. Odtiaľto už ku Chaolovi trafím aj sama takže si sadni.''
,,Naozaj chceš o tom počuť?''
,,Áno.'' prikývla som.
,,Tu?''
,,Ak to je vhodné miesto pre teba...''
,,No dobre.'' vzdychol a posadil sa oproti mne.
,,Začni.''
,,Keď tu nastúpil, ja som tu bol polroka. Dvorné dámy či iné potvory za mnou doliezali a všemožne mi toho ponúkali. No ani jedna z nich nebola tá, ktorú som chcel ja. Potom prišiel on a získal si srdce tej, ktorá mala byť moja.''
,,Kto to bol?''
,,Bývalá dvorná dáma princeznej Aster. Cecília." zašepkal takmer nepočujne.
,,Ale veď princezná je vo väzení. Čo tu tá dvorná dáma robila?''
,,Bola tu slúžkou. Potrebovala si odpracovať niekoľko rokov a kráľ ju potom prepustil.''
,,Uhm.''
,,Bola pre mňa tá pravá. Myslel som si, že ona cíti to isté. Vždy sa na mňa tak... inak pozerala. Inak ako na iných. Bol som šťastný že je to na dobrej ceste. Až pokiaľ neprišiel Chaol ako na zavolanie a neuchmatol si ju. Vtedy som myslel, že ho prizabijem. No nejako som sa s tým zmieril. Raz za mnou prišla, lebo Chaol bol mimo hradu a stalo sa to...''
,,To?''
,,Áno to. Neuvedomoval som si čo robím. Bola len moja... aspoň na chvíľu. Potom zistila, že je tehotná. Povedala to Chaolovi predo mnou. Nevedel som či sa mám tešiť alebo čo. Chaol bol síce zničený ale bol rád že bude otcom. Už chystal pre to malé všetko čo trebalo.''
,,Počkaj! Chaol mal 16 a mal byť otcom?'' hurónsky som sa rozrehotala. Keď som si tak pomyslela na to, čo sa včera udialo, tak som mala čudne dobrú náladu.
,,Práve to sa nezdalo ani mne a potom povedal, že ani jemu sa to nezdá, keďže sa to nemalo kedy stať.''
,,Takže v tom mal prsty niekto iný?''
,,Keby len prsty!''
,,Bohovia Ress!'' rozosmiala som sa.
,,Mal som stráž pred jednou z komnát muža zo šľachty. Išla k nemu. Keď okolo mňa prechádzala, ani sa na mňa nepozrela, len mi povedala aby som okamžite odišiel. Odišiel som, ale len za roh a keď zmizla za dverami, vrátil som sa. Povedala mu, že je tehotná... s ním.''
,,Chcel si aby to bolo tvoje dieťa?''
,,A nie? Miloval som ju.'' obzeral sa.
,,Už nie?''
,,Už dávno nie.'' zavrel hlavou.
,,Že sa čudujem.'' zamrmlala som.
,,O dva dni odišli. Neviem kam. Len viem, že ich po ceste prepadli a zabili.''
,,Uhm a teraz mi chceš povedať že ste to medzi sebou s Chaolom ani po toľkých rokoch neurovnali?''
,,Áno... teda nie, neurovnali. Myslel si, že to ja som sa s ňou vyspal a urobil jej dieťa. Že som ju ja poslal preč.''
,,Ty si mu nepovedal o tom čo si počul?''
,,Povedal. No on to zobral ako súčasť môjho plánu. Vedel, že odišla s niekým iným, no aj to si myslel, že som vybavil ja, aby ten šľachtic s ňou išiel. Doteraz za to viní mňa. Nebolo chvíli kedy sa mi nezahľadel do očí bez tých plameňov.''
,,Boli ste priatelia predtým ako sa to stalo?''
,,Veľmi dobrý priatelia.''
,,Chýba ti to?''
,,Ani nie. Za tie roky som na to priateľstvo zabudol a uspokojil sa s nenávisťou. Mali by sme ísť.'' vstal a kráčal ďalej chodbou.
,,Ty si okamžite choď ľahnúť. Ja tam už trafím.''
,,Si si istá?''
,,Áno.''
,,Dobre.'' prikývol a otočil sa na odchod.

➳➳

Pristúpila som k tmavohnedým, veľkým dverám a päsťou som do nich zabúchala.
,,Ďalej!'' ozvalo sa tlmene. Chytila som kovovú kľučku a vkĺzla som dnu.
,,Ehm... ahoj.'' odkašľala som si keď pohľad stále upiera pod seba. Sedel pri kozube na koberci z ovčej kožušiny a listoval v hrubej knihe. Hneď ako som ho pozdravila, zdvihol pohľad. Ako ma zbadal tak zabuchol knihu a hodil ju na stôl a kráčal ku mne.
,,Ahoj.'' usmial sa.
,,Chcela som sa opýtať či by sme nešli do toho mesta. Chcela by som niečo zistiť o tom wyrenovi.'' kráčala som k stolu a zahľadela som sa na knihu v čiernom koženom obale. Boli na tej rôzne znaky, ktoré mi pripomínali tie v tej dávnej mojej knihe.
,,Odkiaľ máš tu knihu?'' zamračila som sa.
,,Neviem.''
,,Tak odkiaľ ovládaš wyrenčinu?''
,,Neovládam. Len som v tej knihe listoval.''
,,Uhm. Ideme?''
,,Áno, už.'' vzal z jeleních parohov, ktoré boli ako vešiak, plášť s pošvou a mečom. Prikývol a tak som vykročila von.
,,Slečna tu ste!'' ozval sa ženský hlas. Otrávene som sa otočila. Kráčala ku mne slúžka s podnosom a na tom podnose bolo niečo čierne a zaoblené.
,,Áno, tu som.''
,,Toto vám posiela kráľ. Je to maska aby vás nikto nepoznal.'' natiahla ku mne podnos.
,,Aha.'' prikývla som a zahľadela som sa na Chaola. Prikývol a tak som masku vzala do rúk a priložila som si ju ku tváry. Padla ako uliata. Nadvihla som obočie a Chaol zaviazal šnúrku aby mi držala. Potom som ju pustila a zahľadela som sa do odrazu v okne. Bola čierna ako tma a boli do nej vyryté len diery na oči a potom vytvarovaný nos, v ktorom boli dve malé diery na nosné dierky. Bola dohladka vybrusená. Chaol sa pousmial, slúžka sa poklonila a odkráčala.
,,Môže byť.'' usmial sa Chaol a vydal sa po chodbe.
,,Za kým pôjdeme?''
,,Pôjdeme do krčmy a opýtame sa krčmár či o niekom nevie. Mám rubín... takže ho presvedčíme.''
,,Ty máš rubín?" rozosmiala som sa.
,,Čo je na tom smiešne?''
,,Ale nič.'' dala som si na hlavu kapucňu.
,,Ešte že tak.'' uškrnul sa.
,,Heh.'' prekrútila som oči.
,,Máš úplne iný hlas.''
,,Som si toho vedomá.'' uchechtla som sa.
,,Tak teda poďme.'' kývol po chvíli hlavou k hlavným dverám.