Vojačka ✔️

XX.

O 2 MESIACE NESKÔR

,,No poď. Pravá! Ľavá! Sekaj!" burcoval ma Morgan a ja som sekala mečom do slamového panáka.
,,Rýchlejšie a silnejšie!"
,,Sa ti povie!"
,,Neodvrávaj a makaj!" chodil okolo mňa a ja som nadvihla obočie. Ďalej som sekala a sekala.
,,Nemôžem." zastavila som.
,,Čo?"
,,Zase rebrá." sadla som si na sud.
,,Och." vzal mi meč.
,,Čo robíš?"
,,Ukážem ti to lebo keď vidím, ako tu režeš a tupíš ten meč, tak ma až oči bolia." obrátil oči v stĺp. Uškrnula som sa.
,,Pozri, chytíš si ho oboma rukami."
,,No?"
,,Hovorím ti to po stýkrát tak dúfam, že si to zapamätáš."
,,Dobre." prekrútila som oči.
,,A keď sa oženieš, všetku silu daj do rúk. Všetku. Jasné?"
,,Uhm." prikývla som.
,,Takto nejak." rozohnal sa a panákovi odsekol hlavu.
,,Juj." uškrnula som sa.
,,No, hej?"
,,Hej, lenže pozri čo máš na rukách ty a čo ja." ukázala som na jeho svaly.
,,Aj ty ich raz budeš mať, len musíš pracovať." podal mi meč.
,,Čo mu mám akože odeknúť keď hlavu už nemá."
,,Tú by si s tými tvojími rebrami nepresekla ani keby si sa poskladala."
,,Čo ty vieš?" usmiala som sa. Rozohnala som sa a odsekla som ruku.
,,To čo bolo?" chytil sa za hlavu.
,,Čo? Odsekla som ruku."
,,To bolo spomalenejšie jak útok Západu." prekrútil oči.
,,Snažím sa!"
,,Ja ti nehovorím, že sa nesnažíš len rýchlejšie prosím."
,,Veď dobre. Ale mám pocit že by mi to išlo lepšie s lukom."
,,Pôjdeme to skúsiť." kývol hlavou a vzal mi meč.
,,Luk?"
,,Uhm."
,,Dobre." kráčala som vedľa neho. O chvíľu sme zastali pred zbrojnicou.
,,Ostaň tu, neboli by nadšený kebyže ťa tam privediem."
,,Dobre." prikývla som a oprela som sa o stenu.

➳➳

,,Čo tu stojíš?" prechádzali okolo dvaja vojaci.
,,Ja.. čakám na Mor-Morgana."
,,Isto, choď."
,,Kam?"
,,Ideme ťa vrátiť späť do väzenia."
,,Ale ja čakám na Morgana!"
,,Ale mňa to nezaujíma. Poď lebo to bude mať následky!"
,,Čo tak kričíte?" vyšiel Morgan a podal mi luk.
,,Je s tebou?"
,,Hej, kráľ mi ju zveril."
,,Dobre, len nabudúce ju takto samú nenechávaj."
,,Hej hej. Poď." ťahal ma preč.

➳➳

,,Neviem kde dali tie terče tak si musíme vystačiť s týmto." ukladal na drevený stôl jablká.
,,Nevadí."
,,Tak.. strieľaj."
,,Fajn len nemám šípy."
,,Och, hej." zasmial sa a podal mi tulec so šípmi. Prevesila som si ho na chrbát a začala som strieľať.
,,To bolo čo?"
,,Čo?"
,,Stieľaš ako.."
,,Diabol." prekrútila som oči.
,,Toto kebyže vidí veľ.."
,,Videl som to." ozvalo sa spoza nás, no nestál tam len veliteľ, ale aj kráľ. Poklonili sme sa a zostali rovno stáť.
,,Ukáž to ešte raz." povedal kráľ. Prikývla som a Morgan ukladal ďalšie jablká. Pripravila som si prvý šíp a ten keď vystrelil, tak rýchlosťou blesku som vystrelila ďalšie a jablká len tak odstreľovalo.
,,Bojovať s mečom sa naučíš neskôr. Teraz budeš lukostrelec." povedal kráľ a odkráčali.
,,Počula si to?" usmial sa Morgan.
,,Hej ale nepochopila."
,,Zobrali ťa!"
,,Čo? Naozaj?"
,,Hej." úsmev sa mu rozrástol.
,,Ďakujem Morgan." hodila som sa mu okolo krku. Rebrá mi zaplakali.
,,Nemáš vôbec zač."

➳O POL ROKA NESKÔR ➳

,,Nebavia ma tie trhy." zahundrala som Morganovi a kopla do kameňa.
,,A koho hej?"
,,Neviem." vzala som si zo stánku jablko a predavačovi hodila strieborňak. Zahryzla som sa a vychutnávala som si sladko-kyslú chuť.
,,Mne si nemohla zobrať?"
,,Bohovia tak sa otoč."
,,Viem, že ťa to tu nebaví ale kľud."
,,Som kľudná."
,,Dvakrát by som nepovedal, ale ako myslíš. Ty vieš ako na tom si."
,,Áno viem. Ale prečo tu vždy posielajú nás dvoch? Nech pošlú aj niekoho iného."
,,Že si si ešte nezvykla."
,,Ani si nechcem." vzdychla som si.
,,Budeš musieť." mykol plecami.
,,Hej! Zlodej! Zastavte ho!"
,,Čo to bolo?" opýtala som sa a otáčala sa.
,,Tam." ukázal Morgan na stánok a utekajúceho chlapca.
,,Poď!" rozbehla som sa a potom aj Morgan.
,,Stoj!" zakričala som, no chlapec stále utekal a utekal až vybehol cez bránu - pri ktorej vojaci neboli, keďže sa menili a na pár sekúnd zostala brána voľná - a pálil do lesa. Vbehla som za ním.
,,Ty choď tam a ja pôjdem tam. Snaž sa ísť do oblúka."
,,Dobre." prikývla som a rozdelili sme sa.

➳➳

,,Stoj! Nič ti neurobím!" zakričala som keď som ho mala skoro v hrsti. Bežali sme minimálne desať minút. Ten chlapec bol hotový stroj. Utekal ako besný.
Vbehol do jaskyne, ktorú som vzivote nevidela. Pokrútila som hlavou a utekala som za ním.
,,Hej! Chlapče!" volala som keď som bola už dosť hlboko. V strope bola diera a do jaskyne prenikalo svetlo. Všetko bolo obrastené machom a predo mnou bola...

Truhla?

Obzerala som sa a kráčala som k tomu. Odsunula som ploský, ťažký kameň ktorý bol na vrchu a z kamennej truhly vyšiel smrad. Natiahlo ma a predo mnou bola kostra s brnením. Zvraštila som obočie a pozrela som sa na meč. Boli v ňom do polovice vyryté tŕne a pod rukoväťou nejaké nepochopiteľné kresby. Rukoväť bola nádherná...
Dlho som nerozmýšľala. Popred mňa prebehol ten chlapec, schmatla som meč, v rýchlosti som zatlačila kamennú dosku späť a utekala som za ním.

➳➳

Nakoniec sa ocitol v slepej uličke a nemal kam úsť. Škaredo som sa na neho pozrela, spútala som mu ruky, chytila som ho za golier a ťahala som ho bez slov preč. Nevzpieral sa, tak ako ja bez slov išiel.

➳➳

,,Odkiaľ máš ten meč?"
,,Našla som... v nejakej jaskyni."
,,Jaskyni?"
,,No.. on tam vbehol tak som išla za ním."
,,Teraz keď ho niekomu ukážeš tak ho porazí."
,,Prečo?" zasmiala som sa.
,,Ten meč je vzácnejší ako toto kráľovstvo."
,,Čo? Mala by som ho dať kráľovi, nie?"
,,Nie, legenda k tomu meču je taká, že ak ho niekto nájde, hocikto... dieťa, starec, vojak. Musí si ho nechať."
,,Má aj legendu..." usmiala som sa.

➳End of flashback➳