Vojačka ✔️

LXXXIX.

,,Vstaň." dvihol ma na nohy Chaol.
,,Počul si to?" zahľadela som sa mu hlboko do očí.
,,Čo teraz?"
,,Ja som Aurora. Princezná ktorá má byť už sedemnásť rokov mŕtva."
,,Ale nie je." slabo sa usmial.
,,Už viem čo tým kráľovná myslela, že stretla svoje dieťa po pätnástich rokoch a hanbí sa pred ním stáť. Myslela mňa." zamyslene som hľadela na jeho hruď.
,,A možno preto ťa kentauri nezabili. Cítili kto si."
,,Možno..." spomenula som si na Aerona.
,,Teraz máš armádu na porazenie kráľa aj jeho armády." povedal Chaol.
,,Nie, nebudem meniť plány keď už sme skoro na Juhu."
,,Mala by si." prikývol Ress.
,,Nie, keď už jednu armádu tam mám."
,,Koho?" opýtal sa Chaol.
,,Uvidíš." usmiala som sa skôr pre seba. Nastalo ticho.
,,Čo si potreboval, Chaol?" opýtal sa Andrew. Chaol sa zamyslel.
,,Máš svojich mužov. Vedel by si nám pomôcť." mykol plecami a Andrew si ho premeral zamysleným pohľadom. Potom aj mňa.
,,Kto sú tvoji muži?" sadla som si na kreslo, kde ešte pred chvíľou sedela baba a meč som odsunula ďaleko od seba.
,,Okrádame tých, ktorí sa nám nepáčia." uškrnul sa.
,,To sa mi páči." povedala som zadumane.
,,Aj mne." zapichol do mňa pohľad a usmial sa. Moje kosti sa zmenili na konáriky, ktoré ma nevedeli udržať pokope. Oprela som sa a hľadela som radšej na svoje nohy.
,,Sú to cvičení bojovníci. Cvičil nás uznávaný majster. Vo svojom dome začal trénovať, no potom zomrel a jeho štafetu som prebral ja. Pokračoval som v tom čo on začal. No potom mi niekto zabil priateľku. Z mužov som si začal robiť bojovníkov pre svoje účely a odvtedy nikoho z nás nezabili. Ak sa nám niekto nepáči, proste ho prestrelíme ak si to zaslúži." mykol plecami.
,,Bojovali ste už proti vojakom?" opýtala som sa. Samozrejme že museli...
,,Vždy." prikývol.
,,Proti presile?"
,,Naháňalo nás štyristo vojakov. Všetkých sme do jedného vyhladili bez toho, aby čo i len jeden ušiel."
,,Koľko vás bolo?"
,,Sto."
,,Sto mužov..." zašepkala som si.
,,Cvičíme ďalších, no tých sto je teraz vycvičených."
,,Potrebujeme vás. A ak nie my, tak ja. Potrebujem zabiť tu prekliatu armádu. Musím..." vydýchla som. Sama som nevedela čo ešte musím.
,,K vašim službám, vaša vysosť." slabo sa uklonil.
,,Na toto oslovenie si asi budem musieť zvykať." striaslo ma.
,,Máš sto mužov zabijakov a niekde na Juhu ďalšiu armádu..." prehovoril Chaol.
,,Áno."
,,... a aj tak chceš zabiť kráľa sama?" nadvihol obočie.
,,Áno."
,,Ty niesi normálna." pokrútil hlavou Christoph.
,,Dostala som to za úlohu ja, nie vy. Zabijem ho, vy odvediete pozornosť. Viac sa o tom baviť nebudeme."
,,Ako že sa o tom nebudeme baviť? Aj my potrebujeme vedieť aký je plán!" rozhodil rukami Christoph.
,,Buď. Ticho."
,,Teraz si myslíš, že keď si princezná tak..." vstal.
,,Toto nemá s princeznou nič spoločné! Nebudem žiadna princezná! Naďalej som vojačka a budem si plniť svoje úlohy." takisto som nazúrene vstala.
,,Christoph." povedal Ress keď Christoph išiel niečo povedať. Zvesil plecia a vyšiel von.
,,Choď za ním. Pôjdeme spať." povedal Chaol.
,,Dobrú noc." prikývol Ress, uklonil sa a odišiel.
,,Prestaňte sa mi klaňať." zakričala som.

➳➳

,,Tak. Ako budeme spať?" opýtal sa Andrew a obzeral sa po izbe. Nebol v nej gauč na ktorý by sa dalo ľahnúť. Len dvojlôžková posteľ, pretože iné izby už voľné nemali.
,,Musíme byť vyspaní na cestu. Ľahnem si medzi vás." mykla som plecami.
,,To sa mi páči." uchechtol sa Andrew a Chaol na neho zavrčal.

➳➳

Keď obaja už ležali, zvalila som sa medzi nich aj ja a zabalila som sa do kožušiny. Posteľ bola našťastie dosť veľká.
Obaja ku mne boli otočení chrbtom a sálalo z nich príjemné teplo.

➳➳

Pozrela som sa na Chaolove hodinky ktoré boli na stolíku a ručičky ukazovali tri hodiny ráno. Ešte som ani oka nezažmúrila a o chvíľu budeme vstávať. Keď som si ľahla späť, Chaol sa ku mne otočil čelom a pokojne odfukoval. Zatvorila som oči a len tak som ležala.
,,Čo to..." zašepkala som keď ma okolo pásu oblapila ruka. Chaolova ruka. Nadvihla som obočie keď ju začal sťahovať a mňa ťahal k sebe.
,,Nikto z vás sa jej ani nedotkne, lebo vám rozpáram žalúdky." zavrčal potichu. Nadvihla som kútik do úsmevu a chcela som sa odtiahnuť, no znova si ma ku sebe pritiahol a pritisol k hrudi. Mykla som plecami. Jeho teplo bolo lepšie ako celá kožušina. Chrbát som mu oprela o hruď a po chvíli žmúrenia som zaspala.

➳➳

,,Hm." zavrčal za mnou. Rozlepila som oči a zahľadela som sa na moju ruku, ako zvieram tú jeho. Pozrela som sa na neho. Ruku mal pod hlavou a hľadel na mňa. Usmieval sa ako mesiačik na hnoji.
,,Prepáč." zašepkala som a chcela som vstať, no nepustil ma. Andrew vedľa nás spal ako zarezaný.
,,Prečo tu tak ležíš?" usmial sa.
,,Lebo si si ma sám takto pritiahol v noci." uškrnula som sa.
,,Prepáčte, vaša vysosť." dvihol ruku.
,

,Prestaň. Prosím." zdvihla som sa z postele a na košeľu som si obliekla tuniku krvavo červenej farby.
,,Ako si praješ." posadil sa na kraj postele a prehrabol si vlasy.
,,Idem... dole."
,,Kam?"
,,Pozrieť či tu nemajú ešte nejakého koňa." vyšla som z izby a namierila som si to do stajne.

➳➳

,,Ty si pekný." postrapatila som hrivu sivému grošákovi.
,,Aurora...?"
,,Niečo som povedala." vyštekla som a otočila som sa. Christoph mal kapucňu zase stiahnutú do očí a masku, ktorá mu zakrývala ústa a nos.
,,Prepáč... čo som včera... neviem prečo som to povedal."
,,Už je to jedno." pohladila som bieleho koňa v ďalšom boxe. Zavládlo ticho, ktoré prerušovalo len erdžanie.
,,Vyberáš koňa?"
,,Uhm." prikývla som a zastavila som pri našich troch koňoch.
,,Nechcem byť princezná, Christoph." oprela som sa hlavou o koňov krk.
,,Prečo nie?" pristúpil k nemu a oprel sa mu o zadnú nohu a prekrížil si nohy. 
,,Neviem... neviem čo robí taká princezná. Neviem ako sa správa. Neviem... neviem nič. Čo ak raz budem kráľovnou?"
,,Aj ja som niekto, kým som byť nechcel. Chcel som byť obyčajný muž. No potom som stretol ženu a tá ma vrátila späť k myšlienke, že mám byť tým, kým som."
,,Tá čo umrela?"
,,Tá čo umrela..."
,,Kým si?" opýtala som sa o chvíľu.
,,Raz... raz ti to možno ukážem." usmial sa.
,,Chcem to vedieť teraz, Christoph."
,,Teraz nie."
,,Ukáž mi uši."
,,Načo?" zasmial sa.
,,Ukáž. Mi. Uši."
,,Hm." zavrčal.
,,Chcem vedieť či nie si ty ten Wyren, ktorý má chránil. Nikdy si sa pred nami totiž neodhalil."