Vojačka ✔️

LXXXVII.

O TÝŽDEŇ NESKÔR

Zasnežené lúky sa zmenili na kamenné chodníky a roviny na stúpania. Sneh útočil z každej strany a prenikal až do špiku kosti. Bola som zabalená v kožušine, no aj tak som sa klepala. Christoph si to zrejme všimol a svoju kožušinu prehodil aj cezo mňa. Zatvorila som oči a oprela som sa mu o hruď.
,,Vôbec sme tadiaľto nemali ísť." zašepkala som.
,,Chaol sa tam má aj tak s niekym stretnúť." odšepkal.
,,A to mi chcel kedy povedať?" rovno som sa posadila a zahľadela som sa na Chaolov chrbát.
,,Neviem."
,,S kým sa máš v Landsku stretnúť, Chaol?"
,,S bratom."
,,Ty máš brata?" vyhŕkli sme s Ressom naraz.
,,No hej, ale nevlastného."
,,Ako to?"
,,Môj otec bol vdovec keď si zobral za ženu moju mamu. Mal manželku, no tá mu zomrela keď porodila. Päť rokov sám vychovával syna a potom sa znovu oženil."
,,Och." vydýchla som.

➳➳

,,Tam to je." ukázal Chaol na domy zo skál a hrubého dreva. Pomedzi ne viedli zasnežené chodníky a cesty. Všetko bolo zafúkané, no krásne.

➳➳

,,Kde sa máte stretnúť?" opýtal sa Ress keď sme vošli do dediny. Po ľuďoch nikde ani stopy.
,,V hostinci v strede mesta. U dvoch kozlov či ako." zamrmlal Chaol. Ress prikývol a ďalej sme všetci mlčali.
Celý týždeň som neprehovorila vo zvislých vetách a ani teraz nemienim.

➳➳

,,Choďte dovnútra, odvediem kone." ponúkol sa Christoph a po bokoch s Ressom a Chaolom sme vrazili do hostinca. Z toho tepla ma rozbolelo celé telo. Chaol sa obzeral po miestnosti a ja som umierala od bolesti.
,,Poď si sadnúť." povedal Ress. Ruku mi položil na kríže a tlačil ma k voľnému stolu. Tackala som sa a keď sme podisli k lavičke, zvalila som sa, ruky som spojila a vložila medzi kolená a hlavu som položila na stôl. Zatvorila som oči a prestala som vnímať. Aspoň na chvíľu.
,,Andrew."
,,Chaol." zdvihla som zrak od stola a skúmala som muža ktorý vošiel. Bol od hlavu po päty zasnežený a omrznutý. Keď si dal dole kapucňu s baranicou, bola som celá šťastná, že som sedela.

Ó najsvätejší bohovia!

Mal nakrátko ostihané vlasy špinavého blondu a modré oči, ktoré teraz ale vyzerali, že sú skôr sivé.
,,Načo si ma volal?" zavrčal muž. Zrejme nemal Chaola dvakrát v láske. No moja myšlienka sa vyvrátila keď sa objali a potľapkali po pleciach.
,,Niečo... potrebujem." pozrel sa na mňa. Muž na mňa uprel a slabo sa usmial. Vykročili k nám a Andrew - či ako sa volal - si sadol oproti mne. Okamžite som si hlavu späť oprela o stôl. Po mojej pravici si sadol Ress a oproti nemu Chaol.
,,Toto je Andrew." povedal Chaol.
,,Teší ma."
,,Ress." zrejme si podali ruky. Čelo som mala opreté o kraj stola a sledovala som Andrewho čižmy.
,,A toto je vojačka... alebo tiež Olivia."
,,Chaol ešte raz!" razom som z čižmy vytiahla dýku a vyskočila som na nohy. Rukou som sa zprela do stolu a druhou som mu špic držala neďaleko hrdla. Ten chlad mi išiel na hlavu.
,,Chaol, nezahrávaj sa s ohňom." zasmial sa Andrew. Chcela som sa usmial, no nemohla som. Nie po tom, čo Aeron...
,,Presne tak." uchechtol sa spoza neho Christoph. Stiahla som sa.
,,A toto je Christoph." predstavil ho Chaol a podali si ruky.
,,Andrew." stisol mu ju.
,,Nový spoločník?" opýtal sa Christoph a zatriasol kapucňou, čím z nej zhodil sneh. Sadol si vedľa mňa.
,,Možno." mykol plecami Chaol.
,,Musí sa vám naozaj dobre cestovať s jedným dievčaťom." usmial sa na mňa po chvíli.
,,Veľmi dobre." prekrútila som oči. Chaol sa na mňa zhľadel a sadol si vedľa Andrewa. Andrew vďaka tej brade vyzeral akoby mal tridsať.
Len tak som preletela pohľadom po miestnosti.
,,Prečo na mňa tá žena toľko pozerá?" zavrčala som keď z druhej strany miestnosti na mňa upierala pohľad plavovlasá žena s pehami a bledými očami.
,,Asi sa jej páčiš." uchechtol sa Andrew.
,,Neser ma ja ty." vyštekla som. Potichu sa zasmial, nohy si natiahol pred seba, čím ma trochu kopol a ruky si založil za hlavu. Špičkou som ho kopla aby si nohy posunul. Uškrnul sa. Pokrútila som hlavou a z kapsy som vytiahla látku a začala som si čistiť dýku, hoci čistá bola, no potrebovala som sa na niečo sústrediť, keďže mi myšlienky utekali stále k Aeronovi.

➳➳

,,Ešte tu." zašepkala som si a vyčistila domyslenú škvrnu na dýke.
,,Prečo leštíš tú dýku, keď je čistá?" opýtal sa Andrew keď ich rozhovor, ktorý som nevnímala, utíchol.
,,Ja..." zastavila som v pohybe a stále som hľadela na lesknúcu sa dýku.
,,Lebo môže." potiahol nosom Christoph. Zomkla som pery, dýku a látku som odložila. Ruky som spojila a vyložila na stôl a hľadela som si na nich, akoby som z nich chcela niečo vyčítať.
,,Si v poriadku?" opýtal sa Ress.
,,Stále sa na mňa pozerá?" opýtala som sa šeptom akoby som nemala silu prehovoriť hlasnejšie. Všetci sa nenápadne zahľadeli na ženu. Okrem Andrewa, ktorý na ňu hľadel ako na zjavenie.
,,Hej." prehovoril a nadvihol jedno obočie. Prikývla som. Vstala som, pretlačila som sa pomedzi Christopha a stôl a vykročila som k žene.
,,Vojačka." zavrčal Chaol potichu.
,,Nechaj ju." povedal Christoph. Svižným krokom som prešla pomedzi stoly a zastavila som pri žene.
,,Potrebujete niečo?" oprela som sa rukami o stôl. Žena z meča po mojom boku zdvihla pohľad na moju tvár.
,,Dievča s kentaurím mečom." usmiala sa.
,,Čo? Kto ste?" sklonila som pohľad na meč a potom som sa pozrela na ňu.
,,Ak sa o tom chceš porozprávať, stretneme sa v tvojej izbe. Viem kde je."
,,Kto ste?" pošepky som zasyčala.
,,Tretia najmladšia sestra baby Železnonechtej." usmiala sa a v jej očiach sa objavili plamienky presne také, ako babe. Toto mi stačilo. Na päte som sa otočila ako zhypnotizovaná a vrátila som sa na svoje miesto ignorujúc zvedavé pohľady štyroch mužov.

➳➳

Stála som v izbe pri okne. Ľavou rukou som si zvierala pravý bok a pravú ruku som si opierala o ľavé predlaktie a prstami som si zamyslene bubnovala po perách.
,,Bude spať s nami... ak ti to nevadí." vošiel do izby Chaol s Andrewom v pätách.
,,Je mi to jedno, len mi povedz kde?" otočila som sa v páse a bradou kývla na dvojlôžkovú posteľ.
,,Niečo vymyslíme." mávol rukou Chaol a plášť si prevesil cez kreslo. Prikývla som a znovu som sa otočila k oknu. Pravým lakťom som sa zaprela do rámu okna a ľavú ruku som si založila v bok. Všetku váhu som preniesla na pravú nohu a ľavú som zohla a na špičku položila za pravú nohu.
,,Deje sa niečo?" opýtal sa Andrew.
,,Čo? Nie." zavrtela som hlavou. Pravú dlaň som zovrela v päsť a oprela som si o ňu čelo.
,,Kto bola tá žena?" opýtal sa Chaol po chvíli.
,,Tretia najmladšia sestra baby Železnonechtej." pozrela som sa na nich cez plece.
,,Čo? To preto ťa tak sledovala?"
,,Asi hej. O chvíľu istotne príde." otočila som svoju pozornosť späť k oknu.
,,Načo?" nadvihol obočie Andrew.
,,Porozprávať sa." mykla som plecami.

➳➳

Po chvíli sa ozvalo kopanie a dnu vplávala babina sestra v tmavorúžových šatách a hnedým kožuchom preveseným cez ruku.
,,Dieťa zlaté." uškrnula sa a posadila sa do kresla do ktorého sa chystal usadiť Andrew. Zavrčal na ňu no zmĺkol, keď vytasila železné nechty.
,,Čo chcete?" opýtala som sa potichu a na polzadku som sa oprela o stôl.
,,Niečo ti poviem."
,,Počúvam." prikývla som, oboma rukami som zvierala kraj stola a hľadela na drevené dosky pod Andrewovými nohami.
,,Nevieš ako sa stotožniť s tým mečom. Cítim to z teba."
,,A?" ďalej som hľadela do zeme.
,,Pomôžem ti."
,,Netreba." sykla som, no zrejme ma nepočula.
,,Chces vedieť kto si?" vyriekla a chvíľu som rozmýšľala.
,,Á-áno." pozrela som sa na meč a potom na ňu.
,,Istotne nevieš čo tie znaky znamenajú."
,,Nie."
,,To nepotrebuješ. Cítim z teba, ako veľmi túžiš vedieť kto si a moja staršia sestra ti zrejme neprezradila ako funguje. Tak ti to poviem ja. No chcem za to smrť kráľa."
,,To chce aj tvoja sestra." oznámila som jej.
,,Viem." prikývla a dnu vošiel Ress s Christophom. Pozorne si ženu premerali.
,,Tak?"
,,Poď ku mne. Ak budeš vedieť kto si, ľahšie porazíš kráľa." trochu sa posunula v kresle a ja som si pred ňu kľakla.
,,Dúfam." zašepkala som a muži sa udomácnili. Ress sa oprel chrbtom o rám okna, pri ktorom som stála donedávna, Chaol a Andrew si sadli vedľa seba na posteľ a Christoph stál opretý o dvere.
,,Daj mi ruky a na ne si polož meč." urobila som tak a ruky mi chytila do svojich hladkých a teplých.
,,Zatvor oči a všetko vypusť z hlavy." prikývla som a dačo si začal mrmlať popod nos. Akoby čítala z meča.
Moju myseľ zahalila tma a plač. Kráčala som po chodbe. Chodbe v hrade na Severe.