Vojačka ✔️

LXII.

,,Že troglini... a to sú čo za beštie?" otočila som sa. Tam, kde sme boli pred malou chvíľou zúrila búrka a tu len pofukoval jemný vánok. Z pliec som si zložila plášť s kožušinou a potom rukavice, v ktorých sa mi ruky pomaly varili.
,,Sú to do slova a do písmena beštie."
,,Ako vyzerajú? Vieš aby som náhodou nezabila teba." uškrnula som sa a pohladila som začiatok kamennej steny.
,,Majú štyri ruky, zdeformovanú papuľu a sú holohlavý... a majú dva rohy a vraj sú svetlo sivý."
,,Bohovia." naplo ma pri predstave ako asi vyzerajú.
,,Musíme sa odtiaľto dostať čo najskôr lebo ak sa len trošku zotmie, môžeme sa modliť aby nás nenašli."
,,Prečo sú práve tu?" zamyslene som sa opýtala.
,,Majú štyri ruky perfektne prispôsobené na šplhanie. Kentauri ich chytajú už niekoľko desaťročí, no stále sa im nepodarilo chytiť ich."
,,Už si videl kentaura?"
,,Nie a ani nechcem. Zabíjajú všetko."
,,Ale je dosť možné, že nás buď stretnú troglini alebo kentauri."
,,Radšej by som bol aby nás nestretlo nič."
,,Uhm." prikývla som.
,,Ak sa nám nepodarí vísť von, musíme sa pripraviť na noc a nájsť si nejaké miesto kde prečkáme. V noci behajú najviac."
,,Mal si pravdu... mali sme ísť naokolo."
,,Teraz je neskoro."
,,Viem." prikývla som.
,,Buď ostražitá, môžu byť všade."
,,Sú obrovský?"
,,Hej."
,,Veľmi?"
,,Z rozprávania... keby si sa mi postavila na ramená, tak ja a polovica z teba."
,,Fuj... ani si ich nechcem predstaviť." obzerala som sa po skalách a stromoch. Škúlila som všade kde sa dalo.

➳➳

,,O chvíľu bude tma, mali by sme hľadať nejaké miesto."
,,Dobrý nápad." prikývla som.
,,Pozeraj všade."
,,Pozerám."
,,Ak uzrieš čo i len kývnutie konárika, povedz."
,,Em... Chaol?" zastavila som spoteného koňa.
,,No?"
,,Že t-ten kameň sa hýbe." ukázala som na kameň veľký asi ako osem ľudských hláv dokopy a pomaly som vyťahovala meč.
,,Troglin." zašepkal. Kameň sa odvalil a spoza neho vyletela malá potvora. Koňovi bola asi tak po sponu. Rozosmiala som sa na celé hrdlo.
,,Je to mláďa." zavrčala a začal sa ostražito obzerať.
,,A keď je mláďa tu, matka musí byť tiež nablízku..." prestala som sa smiať a preglgla som.
,,Bež!" skríkol. Nečakala som a okamžite som koňa kopla do slabín aby utekal. Rezletel sa a Chaol za nami. Naklonil sa a ostrým mečom presekol tu malú potvoru. Niekde za nami sa ozval hnusný, hrubý no pri tom piskľavý rev ktorý trhal uši.... aj hlavu. Kone začali vyskakovať a obrovská potvora sa začala rútiť vrcholom stien. Bolo to oveľa nechutnejšie a väčšie ako to Chaol opisoval. Z rozďavenej papule prskala sliny a revala. Kone utekali ďalej a cesta sa začínala rozširovať. Chaol popohnal koňa a uháňal vedľa mňa. Vyľakane som sa na neho zahľadela. Zavrčal a kývol hlavou aby som išla pred neho. Zavrtela som hlavou, jeho koňa som chytila za ohlávku a ťahala som ho aby išiel rýchlejšie a držal tempo s mojím koňom.
,,Jaskyňa!" skríkla som keď sa nám nad hlavami objavili ďalší troglini. Oveľa ohavnejší a z oveľa prenikavejším revom.
,,Môže to byť ich hniezdo!" zakričal.
,,Zabijú nás tak či tak!" zvrieskla som keď sa oproti nám zjavil troglini a lesmi sa začalo ozývať trúbenie z rohu. Preglgla som a zavrtela som hlavou. Potiahla som koňa za uzdu a nasmerovala som ho do jaskyne. Pred vchodom som sa obzrela na vrch skaly. Znovu rev a teraz neuveriteľne prenikavý, kôň sa od ľaku postavil na zadné nohy, takmer som spadla a vletel do jaskyne. Otočila som sa a zemou sa ozval otras. Od ľaku som skríkla keď na zem dopadlo telo troglina s prestrelenou hlavou niekoľkými šípmi. Chaol ma stiahol z koňa keď sa oproti vchodu rozbehol troglin. Vytasila som meč, ktorý mi vypadol z ruky keď sa jaskyňou ozval otras a na zem ľahol troglin s rozbitou hlavou a zlomenými rohami. Vystrašene som sa pozrela na Chaola ktorý sa vyjavene díval na troglina.
,,Je tam štít." preglgol.
,,Štít ktorý chráni v noci kentaurov." zahľadela som sa do jeho tmavých očí. Opatrne prikývol.
,,Musíme odísť." pustil ma a kráčal ku koňovi.
,,Kam?!"
,,Preč. Chceš aby ťa zabili kentauri?"
,,Ani neviem ako vyzerajú! Určite oveľa lepšie ako troglini."
,,Odkiaľ si, že nevieš ako vyzerá kentaur?"
,,Zo Severu."
,,Mňa z teba porazí."
,,Nikdy ma to nezaujímalo!"
,,Všimol som si."
,,Tak mi povedz ako vyzerajú."
,,Zistíš keď ich uvidíš."
,

,Takže tu ostávame?"
,,Ak si to praješ." zavrčal.
,,Dobre." vydýchla som a snažila som sa tep dostať pod kontrolu.

➳➳

,,Zrejme som hladná." tľoskla som jazykom keď ticho prerušilo škvŕkanie v mojom žalúdku. Vonku už vládla tma a sem tam sa popred jaskyňu mihol troglin.
,,Tu máš." podal mi kus chleba s maslom a potom mi hodil jablko.
,,Ďakujem." vzala som si to a zahryzla som do mäkkého chleba.
,,Budem mať stráž."
,,Kto povedal?" opýtala som sa s plnými ústami.
,,Ja."
,,No isto." uchechtla som sa a prestala som prežúvať keď pred jaskyňou zastal troglin a zahľadel sa na nás krvavo červenými očami, ktoré svietili ako plamienky sviečky. Zúrivo zavrčal a znovu sa ozval roh. Zamračila som sa.
,,Kentauri." skonštatoval a troglin sa vyšplhal po stene preč.
,,Nejak veľa o nich vieš."
,,Čítal som... veľa."
,,Uhm." prikývla som.
,,Aj ty si mohla."
,,Ále... idem si ľahnúť. Počas noci ťa vystriedam. Zobuď ma."
,,Dobre."
,,Viem že ma nezobudíš."
,,Zobudím, naozaj."

➳➳

,,Ja som to presne vedela!" zavrčala som keď sa v jaskyni pomaly začalo rozjasňovať. Otočila som sa na bok aby som videla na vchod. Chaol spal opretý o kammenú stenu a ďalej ležal len jeden náš kôň. Zamračila som sa a posadila som sa. Za tým koňom ležali ďalšie štyri a do vchodu prišlo ďalších niekoľko. Okamžite som si ľahla. No tie kone nemali krky ani hlavy, ale ľudské telá od pásu hore. Preglgla som a nenápadne som hodila kameň do Chaola. Potriasol hlavou a zahľadel sa na mňa a potom na prichádzajúce stvorenia, ktoré v rukách držali napnuté luky. Za chrbtom som nahmatala meč.

¬¬¬¬¬¬¬¬¬

Ahoj 😂👋

Ďakujem za 1K 👀 a 300+ 🌟
Nečakala som že to bude niekto čítať 😂

ĎAKUJEMMMM ❣️❣️❣️