Vojačka ✔️

XCVIII.

,,Ráno nám pripravia kone a aj jedlo."
,,Uhm." nepríčetne som prikývla a ďalej som hľadela do stropu.
,,Dole mi to prišlo, akoby si každý deň čelila vojsku."
,,Nikdy som nikomu nevelila. Možno sem tam keď nás napadli a aj to vedel každý čo má robiť." mykla som plecami.
,,Ide ti to dobre." usmial sa a ľahol si vedľa mňa a spolu sme hľadeli do stropu.
,,Ďakujem." vydýchla som.
,,Bojíš sa?"
,,Čoho?" opýtala som sa posmešne.
,,Že to nevýjde."
,,Priznám sa... pri mojom plánovaní sa musí vždy niečo pokaziť. Ak sa jedná o boj, vždy niekto zomrie."
,,Teraz dáme pozor aby sa nič také nestalo."
,,Andrew, o čo sa snažíš? Vždy... príde mi, že sa mi vždy snažíš vyvrátiť to, čo poviem."
,,Nie, ja ťa len uisťujem, že sa nič nezvrtne a všetko pôjde podľa plánu."
,,Hovorím, vždy sa musí niečo pokaziť. Už to tak raz je." otočila som sa mu chrbtom a ruky som si uložila pod hlavu.
,,Nie vždy."
,,Každý má iné skúsenosti." mykla som plecami.
,,To áno." vzdychol.
,,Ako dlho im velíš?"
,,Rok."
,,Koľko máš?"
,,Dvadsaťsedem." cítila som akoby sa usmial.
,,Ako to, že máte korene na Severe? A oni bývajú na Východe, no ty na Juhu?" otočila som sa k nemu späť tvárou.
,,Otcovi rodičia boli zo Severu a oni sa presťahovali na Východ. Tam som sa narodil a potom aj Chaol. Keď som mal pätnásť, povedal som, že odchádzam, lebo sa mi macocha zhnusila za tých niekoľko rokov. Otec mi povedal, že som mladý na to, aby som sa vybral do sveta, hlavne keď zúrili boje. Každý rok som mu hovoril, že idem preč, no nikdy mi to nedovolil."
,,Prečo si neodišiel bez dovolenia?"
,,Nechcel som ho nechať s ňou a Chaol... Chaol mi prirástol k srdcu. Boli sme ako dvaja pokrvný bratia." usmial sa.
,,A aj tak si odišiel."
,,Áno, s Anthonym. Je o dva roky starší ale boli sme kamaráti už od detstva a jeho otec sa poznal s naším majstrom. Nenávidel svojho otca keďže bil jeho mamu. Vydali sme sa tu a Anthony si dal za úlohu vycvičiť sa za bojovníka aby raz mohol otcovi oplatiť všetko, čo urobil jeho mame."
,,Oplatil?"
,,Oplatil. Jedným švihom mu zlomil sánku. Keď sa o niekoľko mesiacov vrátil, jeho mama mala znovu čerstvé modriny. Tak ho zbil, že sa nedokázal postaviť na nohy. Jedno šťastie že jeho mladší brat bol vojak a odviedol ich otca do väzenia a potom ho popravili. Predsa len zbiť manželku a k tomu aj matku je trestné. Popravili ho a Anthony vzal svoju mamu sem."
,,Videla som ju?"
,,Nie. Nechce sa ukazovať. Zatvorila sa pre svoje dobro do kuchyne a tam nám varí. Bojí sa mužov odvtedy, čo ju ten sviniar bil. No chce tu biť s Anthonym, pretože vie, že ju bude ochraňovať. Vyhrážal sa, že ak sa jej hocikto čo i len dotkne, doláme mu rebrá a prsty. Pochybujem žeby sa jej niekto dotkol." mykol plecami.
,,Ako si sa stal veliteľom?"
,,Velím im, no nie som ich veliteľ."
,,Kto určil, že im budeš veliť?" opravila som sa.
,,Pred štyrmi rokmi sme mali súťaž proti nášmu majstrovi. Určené bolo, že kto ho porazí, po jeho smrti bude veliť mužom, ktorí tu sú a ešte len prídu. Ako jediný som ho porazil, minulý rok zomrel, tak som sa stal pomyselným veliteľom. Anthony je moja práva ruka."
,,Ktorí sú a ešte len prídu... mne nevelíš." uškrnula som sa.
,,Tebe nechcem veliť a ani by som nemal. Ty by si skôr mala veliť mne." otočil sa na bok čelom ku mne.
,,Nechce sa mi veliť."
,,Ak budeš kráľo..."
,,Kráľovná nezostane ti nič iné." prekrútila som oči a dokončila som zaňho.
,,A je to pravda."
,,Ak budem kráľovná, prenechám to na svojho manžela."
,,Nemôžeš na neho nechať všetko."
,,Nechám na neho to, čo bude chcieť aby som na neho nechala." vstala som, pripravila som si zbrane a vykročila som k dverám.
,,Kam ideš?" posadil sa.
,,Zvolaj mi mužov, idem sa o nich ešte niečo dozvedieť a pripraviť ich na vojakov."

➳➳

Zastavila som na spodných schodoch a ruku som si položila na hrušku meča a druhú som si dala v bok.
,Jedna otázka. Viem že už väčšina z vás bojovala proti vojakom, ale je tu niekto, kto v blízkej minulosti s nimi bojoval?"
,,Ja." zdvihol ruku hnedovlasý muž a zdvihol si masku.
,,Ako sa voláš?"
,,Jonathan." odvetil.
,,Dobre, poď ku mne. Ešte niekto?" rozhodne vykročil a postavil sa vedľa mňa.
,,Dobre, kedy si proti vojakom bojoval?" otočila som sa na neho keď sa už nikto neprihlásil.
,,Pred niekoľkými mesiacmi. Napadli ma."
,,Zabil si ich?"
,,Jeden je vo väzení." povedal Anthony. Nastalo ticho a po sídle blúdil iba šum z neďalekého lesa.
,,Tak mi ho priveďte." pousmiala som sa.

➳➳

,,Dajte mu stoličku." kývla som bradou na vojaka, ktorý žmúril do svetla, aby sa mu prispôsobil zrak. Jacob mu položil stoličku za chrbát a Anthony mu stisol plecia aby sa posadil.
,,Každý vojak má brnenie, no to brnenie nie je domyslené. Každý a jeden má slabé miesto, ktoré nie je kryté. Väčšinou je to za kolenom, podpazušie a krk. Hoci vďaka tvojmu bratovi majú krk teraz krytý." pozrela som sa na Andrewa.
,,Tvárte sa nenápadne. Ak budete útočiť, snažte sa zozadu... ak by som tu mala nejakého dobrovoľníka..." pozrela som sa na vojaka na stoličke. Klepal sa a drkotal zubami.
,,Andrew, daj mu nejakú kožušinu."
,,Uhm." zavrčal a kývol na muža aby po nejakú išiel.
,,Urobíme to takto, urobte mi tu podstieľku a skúsite si to všetci." usmiala som sa a ôsmi muži išli do stajne. Medzi tým ako robili podstieľku, som si čupla pred vojaka.
,,Niečo mi povieš, dobre?" vycerila som zuby.
,,Nikomu z vás nič nepoviem!" vykopol nohu a trafil mi rovno do sánky. Padla som na chrbát a na ústach som zacítila krv. Ruku som si pritisla na peru. Celú som ju mala od krvi. Rozťatá pera. Zavrčala som a keď som sa postavila, Andrew mu dačo šepkal a potom mu strelil takú silnú facku chrbtom ruky, že plesnutie sa ozývalo po celom Dachu.
,,Andrew." zamrmlala som a položila som mu ruku na rameno, aby odstúpil. Na tvár si stiahol čiernu masku a vyzeral ako prízrak. Všetci vyzerali ako prízraky.
,,Takže takto, dobre. Zahráme sa, ak si to praješ." vypľula som moju krv z pery na jeho zašpinenú košeľu. Kývla som hlavou k podstieľke zo sena. Jonathan ho zdrapil pod pazuchy a ťahal ho k nej. Na rukách mal železné okovy a Anthony mu dal aj na nohy. Začala som si pískať a prechádzala som sa okolo neho.
,,O čo vám ide?!" zachrčal.
,,Mám ti to povedať?" postavila som sa tak blízko k nemu, až som cítila jeho dych na mojich lícach.
,,Provokuješ." zasyčal a zo smradu, ktorý na mňa dýchol, som sa skoro rozkašľala.
,,Ty provokuješ mňa." povedala som sladko. Obišla som ho a kolenom som mu porazila jednu nohu a pokým padol, okolo krku som mu obtočila kožené škrtidlo.