Vojačka ✔️

XLII.

,,A kebyže ideš za vojakmi a necháš sa odviesť?"
,,A ako mám vedieť, že otec zo mňa chce urobiť kráľa?"
,,Musíš mu... veriť."
,,Už mu nemienim veriť." pokrútil hlavou a prehrabol si husté vlasy.
,,Ozvala sa tá, ktorá nikomu neverí." uchechtla som sa a Mikael sa zasmial.
,,Ja takisto. Nikomu neverím, len kráľovnej."
,,Jediný, ktorému verim ja jee.. hm.." zamyslela som sa.

Komu môžem veriť?

,,Určite máš komu veriť." slabo sa usmial.
,,No neviem.." vzdychla som si.
,,Ak nie, určite sa niekto taký nájde."
,,To sa nestane."
,,Myslíš? A čo keby som to bol ja?" rozosmial sa.
,,Pre mňa za mňa." usmiala som sa.
,,Som rád, že si ma vypočula."
,,Rádo sa stalo."
,,A povieš mi ako sa vôbec voláš?"
,,To chceš veľa, nijako sa nevolám."
,,Neverím." usmial sa.
,,Nechápem, prečo to všetkým príde vtipné." rozhodila som rukami.
,,Prepáč, naozaj?"
,,Hej."
,,A ako ťa volajú?"
,,Vojačka."
,,Koho vojačka?"
,,Severu, teraz Východu."
,,Uhmm."
,,Ak si tu štyri roky.. koľko ti je?"
,,Dvadsaťjedna."
,,Mal si osemnásť keď ťa poslali do vyhnanstva? To nie je zas také zlé.."
,,Sa ti povie."
,,Áno povie, ja som sama od mala."
,,Och.. prepáč.. nechcel som." poškrabal sa na zátylku a zahľadel sa na čižmi.
,,V poriadku." slabo som sa usmiala.
,,Nemal som začínať.."
,,Hovorím ti, je to v poriadku."
,,Ako myslíš.. mala by si ísť spať."
,,Bojím sa."
,,Čoho?"
,,Išla som s.. pria.. ehm troma ľuďmi na Juh, za princom Henrym II. aby mi dal protijed.."
,,Tak prečo si tu?"
,,Ja.. nahnevala som sa na princa Williama a povedala som aby odišli preč, že nechcem aby so mnou išli. Odišla som od nich a teraz som tu.. a oni tam. Musím ísť za nimi." išla som sa posadiť, no Mikael vyskočil na nohy a chytil ma za ramená. Slabo ma tlačil späť, aby som s ľahla. Vzdychla som si a hlavu som ponorila do vankúša. Sadol si na kraj postele a uprene na mňa hľadel.
,,Musíš ležať.. dobre? Ak chceš ísť čo najskôr za nimi, musíš ležať."
,,Cez teba zrejme neprejdem."
,,Kebyže chceš tak áno, už mi zasvietilo že kto si."
,,Uhm." prikývla som a cez dvere sa ozvalo hlučné klopanie.
,,Ďalej!"
,,Našli sme koňa pane!"
,,Dobre.. odveďte ho k ostatným."
,,Rozkaz pane!" postavil sa do pozoru a odišiel. Dvere sa za ním zabuchli a znovu bolo počuť len praskanie dreva.
,,Pane.." usmiala som sa.
,,Hej.."
,,To bol jeden z tieňových vojakov?"
,,Hej."
,,Myslela som si že nevedia rozprávať."
,,Nevedia, len kráľovná vytvorila zopár jedincov."
,,Aha."
,,Choď spať."
,,No rozkaz.. pane." zaškerila som sa a zatvorila som oči. Započúvala som sa do praskajúceho dreva v ohni a Mikaelovo tiché dýchanie. Hoci sedel obďalieč, počula som ho.

➳➳

¤Pohľad Mikaela¤
Hneď ako zaspala, nevedel som sa na ňu prestať dívať. Bola iná ako ostatné dievčatá tu.. čo je samozrejmosť keďže ona je vojačka a ony sú.. obyčajné.
,,William, opováž sa!" vyhŕkla zo spánku a vyrušila ma zo zamyslenia.
,,Čo?" nadvihol som obočie a hľadel som na ňu. Lesklo sa jej čelo a neskôr aj celá tvár. Zamračil som sa a kľakol som si vedľa postele. Priložil som jej ruku na čelo.
,,Princovia si predsa nezaslúžia ešte aj krásu! Nedosť že majú vládu, ešte aj krásu! Sú to hlúpi, odporní, namyslený ufňukanci! Lenže tento... ako sa člen kráľovskéhi rodu opovažuje byť taký príťažlivý!" pri tomto som sa pousmial, no hneď som išiel za kráľovnou. Zaujímalo by ma o kom hovorila..
Zaklopal som a pomaly som otvoril dvere. Do očí mi vbilo svetlo faklí na stenách. Vstúpil som dovnútra a kráčal som k posteli kráľovnej.
,,Deje sa niečo?" rýchlo sa posadila. Zrejme ju zobudila ozvena mojích čižiem.
,,Má teplotu a vyzerá to že dosť vysokú."
,,Och." odhodila perinu, obula si čižmi a utekala okolo mňa. Otočil som sa a kráčal som za ňou. Zatvoril som dvere a kráčal som k svojej stoličke. Kráľovná sedela na kraji postele a vojačke niečo dávala do úst. Posadil som sa a pozeral som jej ponad rameno.
,,Je to zlé." prehovorila zničoho nič.
,,Veľmi?"
,,Zatiaľ nie až tak, no keď sa tak veľmi potí a teplotu má vysokú.. priam sa varí, tak to bude do rána už len horšie. Dúfam, že teplota po tomto pôjde dole." pokývala fľaštičkou.
,,Dám na ňu pozor."
,,Verím ti Mikael. Ak bude hovoriť zo sna, tak ju nechaj, no skúšaj či sa jej nezvyšuje teplota. Ak budeš cítiť, že je o niečo žeravejšia ako predtým, tak príď, budem musieť jej dať niečo silnejšie."
,,Rozkaz."
,,Ak sa ti chce spať, možeš, zavolám iného vojaka."
,,Nie, budem tu."
,,Dobre teda," vstala a kráčala k menšej skrini. Po chvíli sa otočila a v ruke držala chlieb.
,,Tu máš."
,,To nie."
,,Je to rozkaz Mikael."
,,Ďakujem." vzal som ho s nadvihnutým obočím a ťažkým výdychom. Usmiala sa a znovu zmizla za dverami. Zahryzol som sa do kôrky, ktorej vnútro sa rozplývalo na jazyku.

➳➳

,,Mikael?" chytil ma niekto za rameno a zatriasol.
,,Hm?" zavrčal som.
,,Spíš?"
,,Nie." vyskočil som na nohy a rýchlo som sa zahľadel na vojačku. Spala, no krútila hlavou a s čela sa jej stále lial pot.
,,Tak dobre."
,,Bože to si len ty Lara."
,,Len ja?" vyvalila oči.
,,No a?"
,,Len ja?" zopakovala vážnejším tónom.
,,No. A?"
,,Čo ti je Mikael?"
,,Nič."
,,Mikael, normálne sa ťa pýtam."
,,Ja ti normálne odpovedám, nič mi nie je."
,,Rozprávaj sa so mnou normálne."
,,Mám prácu."
,,Akú? Sedieť tu rozvalený na stoličke a sledovať ju?"
,,Máš s tým problém?"
,,Spal si. Teraz som prišla z vonku, už je deň."
,,Som tiež len človek, mohla si si tu sadnúť za mňa a strážiť ju." kývol som hlavou k vojačke. Vstal som a ruku jej položil na čelo a na líco.
,,Nikdy si sa so mnou takto nerozprával!"
,,Vadí ti, že sa s tebou vôbec rozprávam?"
,,Si na mňa naštvaný za to, čo som sa ťa opýtala?"
,,Či nechcem aby sme boli spolu?"
,,No.."
,,Nie niesom,"
,,A už si o tom porozmýšľal?"
,,Nechcem s tebou byť, Lara."
,,Oh.. al-ale prečo?"
,,Lebo nechcem. Ona mi dohovorila. Vrátim sa domov a budem kráľom."
,,A?"
,,A ty budeš tu, si slúžka."
,,V tom je problém? Že ty si teraz korunný princ a ja slúžka, čo ani slúžka niesom?"
,,Ani nie, ale chcem niekoho iného." usmial som sa a kráčal som za kráľovnou.
,,Mikael! Rozmysli si to! Prosím!"
,,Už som si to rozmyslel." zatvoril som dvere.