Vojačka ✔️

XXXVIII.

POHĽAD WILLIAMA

,,Ale áno." usmiala sa. Obaja sme sa zamračili a zahľadeli sme sa za ňu. Z nadvihnutým obočim natočila hlavu a vtedy jej ten niekto priložil po hlave.
,,Uf.." vydýchol známy hlas a dal si dole kapucňu z hlavy.
,,Princezná?" vyvalil oči Morgan.
,,Elisabeth?! Čo tu robíš?! Zakázal som ti tu ísť!"
,,Teraz kričíš ale pred sekundou som ti zachránila život, braček."
,,Ďakujem, ale vôbec si tu nemala byť!"
,,Veď dobre,"
,,Nie veď dobre! Okamžite sa otoč a šmykaj domov!"
,,Nie."
,,Ja ti dám nie!"
,,Kľud William." zamračila sa.
,,Elisabeth jasne som ti povedal, že máš ostať doma. Nedosť, že musíme dávať pozor na ňu.. teraz už aj na teba." ukázal som na vojačku a rýchlo som si k nej kľakol. Prehrabol som jej vlasy či nemá rozbitú hlavu.
,,Neboj sa, je to len panvica."
,,Panvica?"
,,Hej, nevedela som čo si mám zobrať na obranu, tak som si ju požičiala z kuchyne."
,,Prebohov." šklblo mi kútikom.
,,No konečne nemáš tu vážnu tvár."
,,O chvíľu budem. Morgan, je niečo v tej fľaške?"
,,Pozriem sa." vzal do ruky fľaštičku a zatriasol ňou.
,,No?"
,,Všetko vyliala." vzdychol si.
,,Do pekla." pošúchal som si čelo a hľadel som na jej tvár. Otvoril som jej oko.
,,Ja tu niečo mám.." prehovorila Elizabeth.
,,Obe oči má biele.. predtým mala len jedno."
,,Je možné, že ten jed naberá na účinku." kľakol si oproti.
,,Vyzerá to tak." pokrútil som hlavou.
,,Musíme sa čo najskôr dostať na Juh."
,,Áno.." kusol som si do pery.
,,Na." strčila mi pred nos ruku.
,,To čo je?" vzal som jej z ruky fľaštičku.
,,No, ono to je také ako to, čo vyliala."
,,Hej?"
,,Uhm."
,,Si záchrana Eli." otvoril som to a trošlu som jej vlial do úst.
,,Eli si mi už dosť dlho nepovedal." zasmiala sa.
,,Nemal som kedy." mykol som plecami a Elizabeth prikývla.
,,Nezabúdaj, odteraz sa od nás nepohneš ani na krok."
,,Vážny William je späť." prekrútila oči a sadla si na sedlo.
,,Mám dôvod byť vážny."
,,Veď ja viem." zamrmlala.

➳➳
P

OHĽAD VOJAČKY

,,Aký somár.." chytila som za hlavu a zakňučala som.
,,Vitaj medzi živými." usmial sa Morgan a konárom sa hrabal v ohni.
,,Kto ma strelil?" opatrne som sa posadila. Do ruky som nabrala sneh a pritlačila si ho k boľavému miestu.
,,Princezná." kývol hlavou k dievčaťu ležiacemu pri Williamovi.
,,Prečo spia?"
,,Lebo je niečo po polnoci." ukázal na nebo. Mraky pomaly ustupovali a ponad koruny stromov žiaril mesiac.
,,A prečo ty nespíš?"
,,Mám stráž."
,,Budeš unavený."
,,Nie."
,,Neklam mi Morgan, niesom včerajšia."
,,Viem." uchechtol sa. Vstal a podišiel ku mne. Posunula som sa a sadol si vedľa mňa.
,,Čo som zase urobila?"
,,Chcela si nás zabiť."
,,Heh..."
,,Pamätáš si to?"
,,Hej..." uchechtla som sa.
,,Prestaň sa usmievať." zamračil sa. Z ťažka som vydýchla. Naschvál som mu venovala falošný úškrn.
,,Prestaň, bojím sa o teba." drgol do mňa lakťom.
,,Zobudil by si Williama?"
,,Nie, prečo?"
,,Potrebujem sa ho niečo opýtať."
,,Opýtaš sa zajtra..." zahľadel sa na nebo.
,,...alebo dnes." doplnil.
,,Ale to do rána zabudnem."
,,Určite nie." žmurkol na mňa.
,,A mal by si ísť spať, ja nás postrážim." povedala som rozhodne.
,,Ty? Mám ťa nechať aby si nás tu zabila? Isteže..." uchechtol sa. Vzdychla som si.

Má pravdu, už sa mi nedá veriť.

,,Dobre." povedala som priškrteným hlasom a zahľadela som sa do lesa.
,,Nechcel som sa ťa nijako dotknúť..." chytil ma za rameno.
,,To je v poriadku." pokrútila som hlavou a vstala som.
,,Vojačka." tiež vstal, chytil ma za rameno a obrátil si ma ku sebe.
,,Morgan, nedá sa mi veriť." pravou rukou som si pošúchala ľavý biceps a sklonila som hlavu.
,,To som nepovedal, len ťa nenechám strážiť nás... môže sa to vrátiť a teraz nemusíš nič spraviť nám, no sebe." zdvihol mi bradu a potom mi aj druhú ruku položil na rameno.
,,Tak ma uviaž o strom, keď niečo, budem kričať a tak vám ani nemôžem ublížiť." mykla som plecami.
,,Aby si zamrzla?" pritiahol si ma k sebe a objal ma.
,,Mala som ísť sama. Hovorila som to." hľadela som sa na rosiace sa brnenie.
,,Nie nemala. Nenechal by som ťa ísť samú. Už som ti toľko toho spôsobil, že je čas aby som ťa konečne chránil."
,,Nemôžeš ma chrániť."
,,Musím."
,,Nechcem."
,,Ale mňa to nezaujíma, vojačka." natočil hlavu aby mi videl do tváre a usmial sa.
,,Nebudem ani ja spať, hm?" hmkol a viac ma stisol.
,,No dobre." vydýchla som.
,,Dobre." zašepkal. Pustil ma a sadol si na svoje miesto. Vzal si konár a znova sa s nim hrabal v plameňoch.

➳➳

,,Dobré ráno." ponaťahovala sa Elizabeth. Hodila som po nej očkom a ďalej som si leštila meč. Morgan prikývol a jemne sa usmial. Zahľadela som sa naňho s prižmúrenými očami.
,,Čo?" opýtal sa nechápavo. Zahľadela som sa na svoj odraz v meči a tvárila som sa, že nič.
,,Kde je William?" zamračila sa.
,,Odišiel." zachripel Morgan.
,,Kam?"
,,Príde."
,,No.. tak dobre." zívla si a obzerala sa po lese. Nastalo ticho. Trhlo ma.
,,Morgan?" zdvihla som prázdnu fľaštičku zo zeme.
,,Áno?"
,,Ako je možné, že to prestalo keď som to vyliala?"
,,Elizabeth doniesla ďalšie." vydýchol. Zase nastalo ticho. Akoby čakali, čo poviem.
,,Ty si nás sledovala, že?" opýtala som sa po chvíli.
,,Áno." zahryzla si do pery.
,,Vidíš, neklamala som." prekrútila som oči, fľaštičku som jemne hodila do snehu vedľa ohňa a zahľadela som sa na prichádzajúceho Williama.
,,Mali by sme vyraziť." zastal pred nami. Bez jediného náznaku súhlasu alebo odporu som vstala a začala baliť.

➳➳

,,William?" prelomila som ticho mojim zachrípnutým hlasom.
,,Áno?"
,,Čo bolo v tom liste?"
,,V akom?" nadvihol obočie.
,,V tom... od Južanov."
,,Och, že..."
,,Máš ho tu?" skočila slm mu do reči. Prikývol.
,,Tak mi ho daj, prosím ťa."
,,Uhm." prikývol a po prehrabávaní sa v kapse mi ho podal.
,,Vďaka." uprene som na neho hľadela a z ruky som mu vzala požutý kus papiera.

Vážený kráľ!
   Ako sa má vaša vojačka? Dúfam, že dobre. Možno si hovoríte, že prečo píšem, pravdupovediac, bojím sa o ňu, keďže mala byť mojou manželkou.
   Ako zaiste viete, odmietla ma.
   Možno vás to ani nezaujíma, ale princ z Juhu ju vrelo pozdravuje. Chcem jej zničiť život tak ako ona mne, dúfam, že ten jed čo som jej dal ju čo najskôr zničí a nesnažte sa dostať na Juh, keďže sa mi nechce pomôcť jej. Jedine, žeby si to s tou svadbou rozmyslela, ale to nechám na ňu.

,,Jemu asi nedošlo že sa prezradil.. blbec." pokrútila som hlavou.
,,Mňa by zaujímalo skôr niečo iné." prehovoril bez citu William ďalej hľadiac pred seba.
,,Dočítam..." vyhŕkla som.

Viem, že teraz som sa prezradil, ale netrápi ma to, raz by ste na to prišli. Ak zomrie, tak dúfam, že ma pozvete na potreb. Opakujem, neposielajte ju za mnou, jedine tak s tým, že chce aby sme sa vziali. Takže, tento list jej ani ukazovať nemusíte a môžete ho spáliť, len som vás chcel uviesť do obzrazu.                                 Prajem príjemne pozeranie na jej trpiaci život.

Podpisovať sa zrejme nemusím.

,,Fajn takže mu to došlo." zamrmlala som.
,,Došlo." zaťal sánku. Vydýchla som a podala som mu list.
,,Úplne v poriadku ho roztrhaj." hovoril ďalej bez citu.
,,Tak potom... si ho nechám." vložila som ho do kapsy na sedle.
,,Prrr." chytil môjho koňa za uzdu a zastavil ho. Zamračila som sa. Elizabeth sa na Williama otočila s otázkou v očiach. .
,,Vy choďte, my sa potrebujeme porozprávať." prebodol ma pohľadom.
,,Poďte, princezná." povedal Morgan a slabo sa na ňu usmial.
,,Čo potrebuješ?" opýtala som sa keď boli ďaleko.
,,Prečo si mi nepovedala, že si Cateleya?" zasyčal.
,,Č-čo?" obočie mi vystrelilo hore.
,,Prečo si mi nepovedala, že si Cateleya?!" zašepkal, no z hlasu mu bolo cítiť, že najradšej by na mňa nareval.
,,William.." hrýzla slm si vnútornú stranu líca.
,,Nehovor mi tak." vyštekol.