Vojačka ✔️

XCIII.

POHĽAD AURORI

,,Ešte spí."
,,Č-čo? Nespím." vytrhol ma šepkanie z driemot.
,,Čo ti je?" pozrel sa ponad Andrewho plece Ress.
,,Som... chorá."
,,Andrew hovoril, že ti nič nie je." Chaol prebodol Andrewa pohľadom.
,,Klamala som mu." priznala som potichu.
,,Prečo?" drgol do Andrewa a kľakol si na jedno koleno k posteli.
,,Nevedela som, že mi bude až tak zle. No to je jedno. Choďte. Máte pred sebou dlhú cestu, mali by ste vyraziť čo najskôr."
,,Naozaj tu chceš ostať?"
,,Áno. Najprv som mala v pláne tu ostať a spoznať sa s mužmi s ktorými mam bojovať, no teraz ostávam aj preto, aby som vyzravela."
,,Čo máme povedať kráľovi?" opýtal sa Ress.
,,Povedzte mu, že... keď sme sa vracali od babi, spadla lavína a rozdelili sme sa. Vy traja ste sa našli, ale mňa ste nemohli nájsť. Hľadali ste ma cely deň a keď ste už naozaj prehrabali všetko, došli ste k rokline. Povedzte, že neviete či žijem, alebo som mŕtva."
,,Dobre." prikývol.
,,Choďte, budem v poriadku."
,,Andrew!" zakričal ženský hlas odniekiaľ zo schodov.
,,Čo?" naklonil sa, no stále sa opieral o zárubňu.
,,Poď sem!"
,,O chvíľu prídem." preletel po nás pohľadom a potom odišiel. Čierny plášť sa okolo neho obmotal.
,,A ak bude chcieť počuť pravdu?"
,,Budete tvrdiť, že toto je pravda. A že ak vám neverí, nech pošle do hôr a rokliny mužov, aby ma našli. Bude potom v boji o niekoľko mužov menej." už som nevládala rozprávať.
,,Ty výmyselník." uchechtol sa Chaol.
,,Choďte... ale najprv poďte ku mne."
,,Hm?" hmkol Christoph.
,,Po jednom." prekrútila som oči. Nejako som sa posadila a potom som oblapila Ressa okolo krku. Moje ruky boli ako zo železa, no nejako som ich ovládla.
,,Uzdrav sa."
,,Budem sa snažiť." odšepkala som a potom som objala Christopha.
,,Ja o chvíľu prídem. Choďte." otočil sa na nich Chaol. Prikývli.
,,Šťastnú cestu."
,,Ďakujeme." usmial sa Ress a mávol mi. Potom zmizli.
,,Andrew sa o teba postará." zašepkal a zaborila som mu tvár tam, kde sa spája rameno a krk.
,,To si mu urobil ty, však?"
,,Čo?"
,,Mal si v pláne podrezať ho."
,,Vôbec." uchechtol sa.
,,Si hrozný." pustila som ho a opäť som si ľahla.
,,Ak sa nebudeš čo i len trochu cítiť dobre, povedz mu to." znovu si kľakol na jedno koleno.
,,Dobre." vydýchla som.
,,Myslím to vážne. Vyhrážal som sa mu, tak ak chceš aby umrel, nepočúvaj." v očiach mu zablikali iskry a ruku mi položil na líco a prsty si ponoril do mojich vlasov. Druhú mal položenú na hruške meča.
,,Ani sa nečudujem, že ťa kráľ tak veľmi chce mať vo svojom vojsku." pokrútila som so slabým úsmevom hlavou.
,,Mám poslať nejakého liečiteľa?"
,,Nie. Kráľ by to zistil."
,,Ako myslíš."
,,Mal by si už ísť."
,,Vieš bez čoho neodídem?"
,,No?" nadvihla som obočie.
,,Naozaj to chceš vedieť?"
,,Hovor a choď."
,,Toto sa nedá povedať." usmial sa a naklonil sa. Jemne a pomaly ma pobozkal. Zatvorila som oči.
,,Ehm ehm, Chaol?" ozvalo sa o chvíľu odkašľanie od dverí. Obaja sme sa na ne zahľadeli. Andrew tam stál s nejakou fľaštičkou v ruke.
,,Už idem." prebodol ho.
,,Choď." prikývla som.
,,Drž sa, princezná Aurora Clalerdon." usmial sa a vstal.
,,Šťastnú cestu, Chaol Luis." slabo sa uklonil a potom odišiel. Andrew sa na mňa zahľadel a potom zavrel dvere a išiel za ním. Zhodila som zo seba dve kožušiny a otočila som sa na miesto, kde pravdepodobne spal Andrew.

➳➳

,,Vieš čo je toto?" opýtal sa, keď som sa prebrala. Sedel rozvalený na kresle a hľadel na tekutinu vo fľaštičke.
,,Nie." zašepkala som.
,,Toto poslala baba aj s listom. Po jastrabovi."
,,Aká baba?"
,,Tá čo s nami bola v Landsku."
,,Aha a čo to je?"
,,Liek. Cítila z teba, že niečo nebude v poriadku, no vtedy nemala poruke toto. Vypi to."
,,Ukáž mi ten list."
,,Uhm." prikývol a z vrecka vytiahol zhužvaný kus papiera. Naozaj tam bolo to, čo povedal.
,,Čo to bolo?" otočila som sa na okno. Ďobal doň jastrab.
,,Babin jastrab." uchechtol sa.
,,Ak mi to nepomôže Andrew, chcem, aby si vzal mužov, dostal sa ku Chaolovi a aby urobili to, čo som mala urobiť ja. Dobre?"
,,Pomôže ti to." prikývol.
,,Dúfam." vliala som do seba obsah fľašky. Bolo to nechutné. Chutilo to ako zhnité vajíčka a smrdelo to ako to splesnivené jablko čo jedla baba Železnonechtá.
,,Fuj." zasyčala som a zavrela som fľašku.
,,Je to hnusné?"
,,Veľmi. Bohovia." skrútilo mi tvar do grimasy.
,,Ľahni si."
,,Kam ideš ty?"
,,Idem za mužmi. Ideme vyskúšať nové zbrane aby sme boli pripravení na boj."
,,Dobre." vydýchla som a prikývla.
,,Ak tu bude zle, zakrič mi z okna. Hneď pod oknom je nádvorie kde budeme. Rozumieš?"
,,Uhm."
,,Nie uhm, ale áno."
,,Ako si želáš, Andrew."
,,No, ešteže tak." slabo sa usmial. Zo stolu vzal tri dýky v púzdrach na remeni a pripol si ich okolo stehna.
,,Dúfam, že ich kráľ za to, že klamú nezabije. Dúfam že nezistí že klamú."
,

,Nezistí to, neboj sa. Sú to muži, ktorí sú niekoľko rokov v stráži a kráľa poznajú. Urobia to, čo uznajú za vhodné."
,,Máš pravdu." prikývla som. Na jazyku som znovu zacítila tu otrasnú chuť lieku a striaslo ma.
,,Ľahni si. Mám niekoho zavolať, aby si sa s ním porozprávala?"
,,Nie, ďakujem."
,,Dobre."
,,Polož mi prosím stoličku pred okno,"
,,Uhm." vzal stoličku a uložil ju.
,,Ďakujem." prikývol a potom odišiel.
Jeho hnedé oči boli oveľa tmavšie ako včera večer. Akoby to, čo ich robilo svetlejšímk, vyhaslo. Ta iskrička ktoré celé tie oči rozjasňovala vyhasla, keď nás s Chaolom uvidel...
Chvíľu som sa s mojim oslabnutým telom skúšala hýbať a keď som zistila, čo môžem taka slabá robiť, prišlo mi zle. Naklonila som sa z postele. Vedľa nej bolo vedro, ktoré doniesla včera večer Sophia. Povracala som sa, vo vedre bola žlč a nejaké kúsky jedla, ktoré som jedla ešte asi včera ráno.
Utrela som si ústa a výplachla som si ich vodou v hrnčeku, čo bol na stolíku.

➳➳

Z veľkou biedou som sa dostala k oknu. Hojdala som sa ako keby som bola niekoľko dní v krčme a vkuse pila. Nohy sa mi podlamovali a skoro som strhla záves keď som si sadla na stoličku.
Otvorila som okno a zahľadela som sa von. Chladný vánok roztriasol znovu moje telo, v ktorom prevládala zimnica, no schladil mi hlavu kde zase pre zmenu panovala teplota.
Muži boli rozdelení na niekoľko skupiniek a uhýbali sa zbraniam svojich súperov. Pozorne som to sledovala. Každý bol dobrý v niečom inom a to sa bude do boja veľmi hodiť. V prehriatej hlave sa mi zjavovali plány, ako čo urobím.