Vojačka ✔️

XLIX.

Hneď ako sme vyšli pred dvere, štyria vojaci sa postavili do pozoru. Dvaja predo mňa a dvaja za mňa. Chaol mi kráčal po boku. Vojaci po nejakej dobe nečakane zastavili pred ďalšou komnatou a Chaol do nej vošiel.
,,Čo robíš?"
,,Počkaj tu, nepôjdem na večeru v tomto." ukázal na svoje brnenie. Prekrútila som oči a oprela som sa o stenu.

➳➳

,,Že sa ti uráčilo." odrazila som sa nohou od steny keď po nejakej dobe vyšiel von. Na sebe mal červenú tuniku, prešívanú čiernymi niťami a čierne nohavice, obuté mal čierne kožené čižmy, vysoké po kolená a medené vlasy mu stáli do všetkých strán. Z pliec mu visel plášť, z vnútra červený a z vonku čierny. Tunika mu bola na rukách úzka a presne bolo vidno ako sa mu napínajú svaly, len tak, z ničoho nič. Ľavú ruku si položil na hrušku meča.
,,Nemohla som sa aj ja prezliecť?"
,,Mohla, ale neprezliekla si sa." uškrnul sa.
,,Nepovedal si mi."
,,To som ti mal povedať? Prepáč, nabudúce poviem."
,,Nabudúce to budem vedieť aj bez teba." odvrkla som.
,,Uvidíme." zasmial sa a začali sme schádzať schodiskom.

➳➳

Keď sme prišli na chodbu, kde bola vojenská jedáleň, sluhovia a slúžky už vybiehali von.
,,Máme vyhradený stôl, takže sa najete aj vy." povedal vojakom. Tí prikývli a zastavili pred dverami. Jeden otvoril. Chaol mi položil ruku na chrbát a potlačil ma, aby som vošla. Okamžite sa na nás zameriali desiatky pohľadov. Polovica vojakov prestala jesť a hľadela na mňa. Zdvihla som bradu a kráčala som po boku Chaola. Plášte sa za nami vlnil ako hady. Jedálňou sa ozývala len chôdza nás šiestich. Keď som si chcela sadnúť, odniekiaľ niekto zapískal. Zatvorila som oči a keď som ich otvorila, mala som v nich plamene. Toto bola jedna z vecí ktorú som neznášala. Pozrela som sa na Chaola, hľadel na mňa a pokrútil hlavou. Behom sekundy som mu vytiahla meč z puzdra. Vyvalil oči a hľadel na jeho meč, ktorý bol ešte pred chíľkou pozdĺž jeho nohy. Odkráčala som k najdlhšiemu stolu. Stúpila som na voľnú stoličku a postavila som sa na stôl.
,,Niečo si ujasníme, dobre?" začala som sladko.
,,Poď dole." zavrčal Chaol.
,,Až keď im niečo poviem." usmiala som sa.
,,Nie."
,,Áno. Takže, nikto si tu na mňa nebude popiskovať, smiať sa že som žena a že nemám čo vo vojsku robiť. Ďalej nikto nebude komentovať to, čo robím a ako to robím. To môže robiť len kapitán a... dobre Chaol. Nikto z vás, rozumieme sa? Pretože ak nie..." zahľadela som sa na Chaola. Pozeral na mňa a ruky mal prekrížené na hrudi.
,,Tak čo?" skočil mi do reči jeden z vojakov a zasmial sa. Ostatní ho prebodávali pohľadom a hneď sa smiať prestal.
,,Chceš to vedieť? Rada ti to ukážem." zdvihla som zo stolu chlieb a vyhodila som ho do vzduchu. Rozohnala som sa mečom a presekla som ho, no kým stihol dopadnúť, znovu som ho presekla a tak na stôl spadli tri časti.
,,To je všetko?"
,,Mám ti to ukázať na živej figuríne?"
,,Chlapi! Nezačínajte si do nej, lebo pokiaľ neviete kto to je..." ozval sa hrubý hlas od dverí. Kapitán.

Ten tu kedy stihol prísť?

,,Taká malá a už si bude robiť poriadky." povedal niekto.
,,Malá, ale bola treťou ľavicou kráľa Severu."
,,A kto nám naše malé dievčatko stihol predbehnúť a stal sa druhou ľavicou?" ozval sa ten čo ma vyprovokoval pred chvíľou.
,,Morgan! A ten by ti presekol hlavu ako jablko!" Chaol ku mne natiahol ruku. Chytila som ju a zoskočila som zo stolu.
,,Ak si to chcete rozdať s napodobeninami meča, tak po večeri, rád budem svedkom."
,,Dobre." prikývka som.
,,Si chorá? Je to náš najsilnejší vojak!" zašepkal Chaol.
,,Súhlasím, myška." postavil sa chlap. Bol ako hora. Preglgla som a sladko som sa na neho usmiala, hoci sa mi pery triasli.
,,Dobre, tak sa najedzte a uvidíme sa na cvičnom pľaci!" znovu odišiel.
,,A povieš mi ako sa voláš a s kým mám tu česť?"
,,Stačí ti, keď ti poviem vojačka?"
,,Hmm..."
,,Alebo diabol?" vyštekla som. Takto si ma všetci zapamätali odkedy ma bičovali.
,,To nie si ty."
,,Absolútne."
,,Už len za teba by sa chcel princ oženiť."
,,Vieš, mám v sebe viac než len silu."
,,Ty nie si diabol. Ona je na Východe."
,,Asi nie keď stojím pred tebou."
,,Dobre Davis, kľudni sa." chytil ho za rameno iní vojak a ťahal ho k stoličke. Kľudne si sadol a ďalej jedol.
,,Chaol, keď chcete, najedzte sa, mňa prešla chuť keď som zistila medzi kým mám sedieť."
,,Začni si zvykať." zavrčal Davis.
,,Len aby si si ty neodzvykal." pohladkala som ho po chrbte a odchádzala som. Vyšla som pred dvere a Chaol zastavil vedľa mňa.
,,Vojaci jedia. Poď, ideme do komnaty."

➳➳

,,Si normálna?!" spustil keď sa dvere komnaty zabuchli. Rozhodila som rukami.
,,Vyprovokoval ma!" vyštekla som do okna, chrbtom ku Chaolovi.
,,Nemala si sa nechať! Si predsa najznámeší zabijak pod slnkom a necháš sa vyprovokovať niekým, ako on!"
,,Neudržala som sa!" otočila som sa.
,,Idem za kapitánom a poviem mu, že to rušíme."
,,Mám byť za slabocha?"
,,Len si tu prišla a už si začala bitku!"
,,Ak sa ti niečo nepáči, vôbec tam nemusíš ísť."
,,Si vážne taká zaťatá?"
,,Asi hej."
,,Sľúb mi, že toto už nikdy nevyvoláš." chytil ma za lakte a zahľadel sa mi hlboko do očí.
,,Sľubujem." zavrčala som najviac ako som vedela.
,,Dúfam, že neklameš."
,,To je moja vec." zase som zavrčala, vytiahla som lakte z jeho zovretia a podišla som k posteli. Okolo pása som si uviazala kožený remeň na ktorom bolo puzdro na meč. Z postele som si vzala svoj meč a vložila som ho tam.
,,Odkiaľ máš ten meč?"
,,Získala som ho holými rukami."
,,To ti verím." skúmal ho pohľadom.
,,Môžeme ísť."
,,Už?"
,,Hej, chcem sa ísť rozohriať."
,,Ako myslíš."