Vojačka ✔️

CIV.

POHĽAD RESSA

,,Idem do strážnice zistiť stráž," povedal mi Chaol, keď sme sa vrátili od Andrewa. Prikývol som.
Poobzeral som sa, či nikto nie je nablízku.
,,Viem, kde sú kľuče," povedal som šepky akoby nič.
,,Kedy si to zistil?" nadvihol obočie a takisto sa poobzeral.
,,Včera som sa tam bol pozrieť, doniesol som vojakom večeru."
,,A to kľúče majú len tak zavesené na klinci? Vedľa cely?" stále na mňa hľadel s nadvihnutým obočím.
,,Kebyže ma necháš dohovoriť, tak ti to poviem."
,,Nechám." mykol plecami.
,,Tie kľúče mal jeden vojak, no... tá cela nepotrebuje kľúče,"
,,Čo?"
,,Je tam kladka, no bez kľúčovej dierky. Nedá sa to otvoriť. Nie s kľúčom."
,,Si sprostý?" vyletelo z neho odrazu.
,,Prečo?" zamračil som sa.
,,Mal si jej to povedať!" trhlo mu ruku akoby mi chcel vraziť.
,,Viem."
,,Teraz dovedie armádu a keď sa to dozvie, tak zabije najprv teba a potom jeho."
,,Aj to viem. Musíme nájsť spôsob ako to otvoriť."
,,Musíme? Ty musíš."
,,Stále ťa serie to s tou dvornou dámou?" rozhodil som rukami. Jej meno sme nevyslovili už pekne dávno.
,,Nie, to ma už prešlo. Serie ma to, že vždy niečo zistíš a nikomu nič nepovieš! Nesralo by ma kebyže to nepovieš mne, ale nepovedať to jej?"
,,Dobre, viem. Zistím, ako to otvoriť."
,,Máš na to niekoľko dní, tak to zisti čo najskôr, lebo ťa roztrhám skôr, ako sa ona dostane k armáde."
,,Idem za Andrewom, možno niečo bude vedieť."
,,Ked ťa pustia." mykol plecami.
,,Pustia." vyskočil som na koňa a uháňal som späť do Viktora.

➳➳

,,Kedy jej to povieš?" ozval sa spoza dverí mužský hlas. Ruku som stiahol z kľučky a započúval som sa, hoci by som nemal.
,,Čo?"
,,Že si Le Cledon."
,,Už som jej to povedal, aj tak nevie kto to bol."
,,Ako myslíš, že sa zatvári, keď jej povieš, že tvoj dedo bol vlastne gróf?"
,,Podľa mňa jej to bude akurát tak jedno."
,,Sľúbila ti lordstvo, no ty máš byť gróf. Vyžiadaj si to od nej."

On je gróf?

,,Urobí to, čo uzná za vhodné. Aj keď skončím bez akéhokoľvek titulu, budem v jej vojsku."
,,Si slepý?"
,,Prečo by som mal byť?"
,,Je to budúca kráľovná! Čo keď nás dá zabiť hneď po tom, ako jej pomôžeme? Zistí, že takých, ako sme my, vôbec nepotrebuje. Bude mať svoju desaťtisícovú armádu."
,,Keby len desaťtisícovú."
,,Presne tak. Bude mať pod palcom vojská Západu a Východu. Načo jej budeme my? Banda... ani neviem čoho."
,,Spriatelila si všetky štyri kráľovstvá," išiel si Andrew svoje.
,,Ako všetky?"
,,Všetky možno nie, ale nemá od toho ďaleko."
,,Dokonca! Stotisícová armáda alebo dvesto mužov? Andrew, nepotrebuje nás. Teraz možno áno, no potom... potom už nie."
,,Tak sa otočte a chodte späť do Dachu. Chcem jej pomôcť. Sľúbil som jej to a ja sľuby dodržujem, pokiaľ vieš."
,,Ona ti tiež dala sľub a nemusí ho dodržať."
,,Ja jej verím a keď jej neveríš ty a si posratý z toho čo nás čaká, tak prosím, tam sú dvere a cestu na Dach poznáš,"
,,Pokiaľ neodídeš aj ty, neodíde nikto z nás."
,,Sme tu kvôli nej, nie kvôli mne."
,,Lenže ty nám velíš, nie ona."
,,Ona velí mne a ja velím vám."
,,Neznamená, že keď ona je princezná a ty gróf, tak ti musí rozkazovať. Veď... veď ani tou princeznou nie je!"
,,Nie som gróf!"
,,Raz budeš. Dobrú noc." ozvali sa kroky. Rozbehol som sa po chodbe a čupol som si za hlinený kvetináč, v ktorom bola vysoká, zvädnutá rastlina.
Vysoký muž vyšiel z dverí, poobzeral sa po chodbe a potom vošiel do druhej izby. Nenápadne som podišiel k dverám a zaklopal som.
,,Andrew?" otvoril som dvere.
,,No?" ležal na posteli s päsťami na očiach.
,,Máme problém," vošiel som dnu a zatvoril dvere.
,,Niečo sa jej stalo?!" posadil sa a ja som vošiel hlbšie do miestnosti.
,,Nie... teda aspoň o ničom neviem, ale je s ňou Christoph takže... no to je jedno. Kladka nemá dierku."
,,Čo?" nadvihol obočie.
,,Zámka na cele princeznej nemá kľúčovú dierku. Nemáme sa ako dostať dovnútra."
,,Do pekla! Ako to, že ju nemá?! Ako ju chcú potom dostať von?"
,,Neviem. Prišiel som za tebou, či si už niečo také nevidel." prekrížil som si ruky na hrudi a rozkročil som sa.
,,Nevidel. Do riti!" vystrelil na nohy a päsť si zamyslene pritlačil na ústa a druhu si založil v bok.
,,Musíme niečo vymyslieť, lebo Aurora si doláme aj kosti, len aby to otvorila."
,,Viem," uchechtol sa.
,,Ale nemajú tam nejakých silných vojakov, dá ich dole ľavou zadnou. Len tá kladka..." zavrčal som.
,,Na niečo som prišiel,"
,,Počúvam."
,,Nie je v tej kladke nejaká iná diera? Ktorá... sa nepodobá na kľúčovú?"
,,Nie, je tam kladka, no... bez všetkého."
,,Tak bude musieť ísť cez okno."
,,Jasné. To tam môže rovno napochodovať, pozdraviť stráže a ešte ich aj poprosiť, či jej nejako neotvoria. Ako pôjde dole s princeznou? A ako sa tam vôbec vyšplhá? Je to dobrých... ani neviem koľko!"
,,Pravda."
,,Pôjdem tam ešte raz a..."
,,Pekelný oheň." luskol prstami a usmial sa.
,,Nie, nie a ešte raz nie."
,,Prečo nie?"
,,Lebo nie. Žiaden pekelný oheň."
,,Potrebujeme ju odtiaľ dostať von."
,,Pekelný oheň ich obe roztrhá. Aj s celou vežou."
,,Nie, ak ho dáme málo na to, aby niekoho zabil a ak ho dáme dosť na to, aby odpálil polku cely."
,,Si blázon."
,,Povedz mi niečo, čo neviem," uškrnul sa.
,,Na bláznovské Aurorine výmysli aj tak nemáš."
,,Hovorím ti, aby si mi povedal niečo, čo nieviem."
,,Kde zoženieme pekelný oheň?"
,,Neďaleko Dachu boli ešte pred tridsiatimi rokmi pochované truhly s ohňom. Nepochybujem, že tam ešte sú,"
,,Dach, si si istý?" nadvihol som obočie.
,,Viem, viem, nie je čas a mohlo ma to napadnúť skôr, ale kto vedel, že ten kráľ je taký zasratý bastard, že svojej dcére na celu nedá ani kľúčovú dierku?" pohodil rukami. Obrátil som oči v stĺp a mykol plecami.
,,Prídem na niečo. Musia sa dať aspoň vypáčiť."
,,Myslíš, že by ich Aurora vypáčila? To by sme hore museli ísť aspoň další piati s ňou, si myslím."
,,Viem, snažím sa na niečo prísť," zavrčal som.
,,Nech ide Aurora za Henrym," povedal po chvíli.
,,Hej? A čo mu povie? Ahoj Henry, chcem zachrátiť tvoju sestru, no ani za boha neviem, ako tie dvere otvoriť. Nepomôžeš mi?"
,,Kto je Aurora a prečo chce zachrániť moju sestru?" dvere sa rozleteli.
,,A do svätých pekiel." obaja sme sa otočili k dverám.
Stála v nich vysoká mužská postava, s hnedým plášťom, ktorého kapucňu mal stiahnutú až po nos. Pri boku sa mu leskla hruška meča... hruška kráľovského dedičného meča.

➳➳
POHĽAD AURORY

,,Chápeš?"
,,Ehm... hej." pošúchal si čelo Christoph.
,,Nechápeš. Ešte raz. Ja zachránim Aster, dovediem ju do tajnej chodby, kde budeš čakať ty a pár našich mužov a nenápadne odídete. Nenapadní určite nebudete a pôjde za vami niekoľko vojakov, dovediete ich na iné miesto, ako ja kráľa a tam na nich zaútočia muži..."
,,Načo ti sú Tieňový vojaci?" odpil si z čaše vína Mikael.
,,Musíš ma prerušovať? Zabudla som, čo som chcela povedať."
,,Tak mi odpovedaj."
,,Vieš čo? Chcem sedemdesiat. Dvadsať pôjde pomôcť nám a päťdesiat akože bude chcieť zaútočiť na hrad, tak odlákame pozornosť nejakej časti vojakov."
,,Uhm,"
,,Kráľ nebude v paláci, ale pred ním." opäť som sa zahľadela na Christopha a pokračovala.
,,Ako to vieš?" opýtal sa Christoph.
,,Môžete ma nechať? Vždy, keď sa koná nejaký útok, kráľ je pred hradom a hovorí línie ktoré zaútočia. Asi nebude sedieť v komnate, nie? Budem sa snažiť, aby za mnou išiel aspoň jeden vojak, aby ma kráľ začal naháňať. Dovediem ho do lesa a tam ho zabijú. To je všetko, idem spať, zajtra ráno my odchádzame na Juh a ty, veličenstvo, na Západ. Dobrú noc."