Vojačka ✔️

XLIV.

,,Musím... Morg."
,,Nemusíš, nerob to."
,,Nechaj ju!"
,,Nechaj ty ju!"
,,Pš-š-št. Tak? Chceš čas na rozhodnutie?"
,,Ja.. a kebyže sa za teba vydám, ale len na štyri roky?"
,,Tak ty vymýšľaš iné riešenia." zasmial sa.
,,No?"
,,Nie, buď sa vydáš alebo tu ostaneš štyri roky."
,,A čo tie štyri roky?"
,,Pôjdeš pracovať do bane, alebo budeš súčasťou popravčej čaty."
,,Vydám sa za teba, ale najprv ich pusti."
,,Nie!"
,,Ticho William!" zavrčala som.
,,Presne tak, ticho William." usmial sa Henry a kráčal ku mne, ruku mi položil na líco. Úsmev som mu opätovala a naklonila som sa. Keď som už bola úplne pri ňom, kolenom som mu kopla do rozkroku.
,,Au!" zakňučal a kľakol si na zem.
,,Utekajte!" vykríkla som.
,,Stráže!" skríkol Henry cez bolesť.
,,Nenechám ťa tu." pribehol ku mne William a tvár mi chytil do rúk.
,,Padaj!"
,,Nie."
,,Vypadni!" zrevala som. Zamračil sa a cúvol. Pokrútil hlavou a rozbehol sa preč skôr, ako ho zdrapila stráž.
,,Poď." chytil ma Mikael.
,,Utekaj." cúvla som k Henrymu.
,,Nie."
,,Choď za nimi."
,,Vrátim sa po teba."
,,Netreba." usmiala som sa a kľakla som si k Henrymu.

Teraz hlavne hrať dokonalú.

,,Prečo si to urobila?"
,,Vedela som, že ich nepustíš." pomohla som mu vstať.
,,Máš ma prekuknutého?"
,,Dalo by sa to povedať."
,,Takže by sme mali porozmýšľať o dni, kedy bude svadba."
,,Asi hej... keď som si to vybrala." vzdychla som si.
,,Sluha!" zakričal a mnou trhlo.
,,Áno vaša výsosť?" poklonil sa sluha.
,,Zavolajte krajčírky, treba ušiť svadobné šaty."
,,Áno pane."
,,Vieš nad čím rozmýšľam?" otočil sa.
,,Nie."
,,Prečo si neušla s nimi?"
,,Pochybujem žeby si za nami niekoho neposlal."
,,Mám taký pocit, že si rozumieme."
,,Ja si to nemyslím.. Henry." žmurkla som na neho.
,,Toto sa mi začína páčiť." do Trónnej sály nabehli krajčírky s metrami, niťami, látkami a neviem čím všetkým.
,,Vaša výsosť." poklonili sa.
,,Kde je kráľ?" opýtala som sa.
,,Prečo ťa to zaujíma?"
,,Len tak, rozvaľoval si sa na tróne."
,,Priptavujem sa na vládu.." usmial sa a sadol si znovu na trón. Krajčírky sa okolo mňa zhŕkli a metrom ma obmotávali a naznačovali si čísla.

➳➳

,,A pohnite si! Zajtra bude svadba."
,,Už zajtra?"
,,Čím skôr, tým lepšie."
,,Uhm." prikývla som a sklonila som hlavu.

Kde už môžu byť? Dúfam že ich nechytili..

,,Dám ti urobiť náhrdelník.. akej farby ho chceš?"
,,Hm.. bieli."
,,Ako chceš.. sluha!"
,,Áno pane?" znovu zopakoval a poklonil sa.
,,Povedz šperkárovi nech urobí náhrdelník, čo najkrajší, bieli."
,,Áno pane." prikývol, poklonil sa a odišiel.
,,Tak toto by sme mali. Chceka by ešte si niečo?"
,,Prečo chceš, aby som.." prerušilo ma klopanie.
,,Ďalej." zavrčal a dnu vošla slúžka.
,,Vaša výsosť, večera je nachystaná."
,,Dobre." odvrkol a kývol rukou aby odišla.
,,Prečo chceš, aby som sa.." znovu niekto zaklopal. Prekrútila som oči a čakala som kto príde.
,,Bože! Ďalej!" naštvane skríkol.
,,Vaša výsosť!" búchol kópiou o zem vojak a postavil sa do pozoru.
,,Áno?"
,,Ušli."
,,Čo urobili?"
,,Ušli, vaša výsosť."
,,Uťahujete si zo mňa?!"
,,Henry!" chytila som ho za rukáv.
,,Čo?"
,,Sľúbil si mi niečo."
,,Och." zavrčal a poslal vojaka preč.
,,Klamal si mi?"
,,Nie."
,,Tak prečo si bol taký naštvaný keď ti povedal, že ušli?!"
,,Lebo újsť nemali, mal som ich pustiť. Teraz za to že ušli ich musím vrátiť späť."
,,Henry!"
,,Áno?"
,,Klamal si mi!"
,,Nie."
,,Nevydám sa za teba! Nikdy!"
,,Neskoro."
,,Nikdy nie je neskoro."
,,Teraz už áno. Pozri, vezmeme sa a bude dobre."
,,Už to vidím."
,,A čo si sa ma chcela opýtať?"
,,Prečo ma tak veľmi chceš za ženu?"
,,Lebo proste chcem."
,,Lebo preto len? Hej? Ale to tak nefunguje."
,,Som si toho vedomí."
,,Ja mám taký pocit že nie."
,,Nemusí ťa to zaujímať."
,,Budeme sa brať! Budeme manželia! Budem sa zaujímať o hoci čo a ty mi to povieš! Bez odvrávania!"
,,Asi máš pravdu." otočil sa a zahľadel sa do okna.
,,Ja viem."
,,Vieš na čo som si spomenul?"
,,Nie."
,,Nevravela si mi ešte pred niekoľkými mesiacmi o tom, že si zasnúbená? Za toho vojaka... a ten tu bol. Nevyzerali ste žeby ste boli manželia a ani sa ťa nijako nezastával, tak ako William."
,,Ehm... zrušili sme to." nahodila som falošný úsmev.
,,Prečo si mi nedala vedieť?"
,,Mala som?"
,,Mohla si. A prečo ste tu prišli?"
,,Mala som nehodu."
,,Akú?"
,,Niekto mi dal jed z Čiernej orchidei."
,,Aha."
,,A ten niekto si bol ty pokiaľ viem."
,,Ja?" nahodil prekvapený pohľad.
,,Áno ty Henry II."
,,Už len ja by som to robil."
,,Ty si somár? Čítala som ten list."
,,Uhm a?"
,,Proste som si k tebe prišla po protijed."
,,Nevyzeráš žeby si ho potrebovala."
,,Už som ho získala."
,,Od koho?"
,,Od niekoho." až teraz som si spomenula, že mám zachrániť kráľovnínu dcéru Aster.
,,Povedz."
,,Chcel si ma zabiť?"
,,Nie."
,,Dúfam, aj keď viem svoje." zamračila som sa.
,,Bol som naštvaný." ruky mi položil na plecia a zahľadel sa mi do očí.
,,Ale zato si ma nemusel zabiť! Nevieš aké to bolo utrpenie. Želám ti, aby si to zažil."
,,To sa nestane." usmial sa.
,,Nie?"
,,Neopovážiš sa niečo také urobiť."
,,Prečo práve ja? Nemôže aj niekto iný?"
,,Môže ale budem vedieť že to bol tvoj plán tak potom uvidíš."
,,Nie som taká sviňa ako ty, môj zlatý."
,,To sa chceš hneď pred svadbou pohádať?"
,,A zostáva mi niečo iné? Kde je moja komnata?"
,,Ukážem ti ju."
,,Stačí keď mi ju ukáže slúžka."
,,Zase taký blbí niesom, aby som ťa pustil s nejakou ľavou bytosťou a aby si ušla."
,,Nečakane." prekrútila som oči.
,,Ukážem ti izbu, vyspi sa. Zajtra nás čaká svadba." pobozkal ma na čelo. Nadvihla som obočie a následovala som ho.