Vojačka ✔️

CII.

,,Veličenstvo," poklonila som sa a kráľ odvrátil pohľad od okna.
,,Vojačka! Povedali mi, že si mŕtva."
,,Smrti som ušla len tak tak. Oddelili sme sa, no našla som cestu späť, veličenstvo,"
,,To som rád. Choď sa dať do komnaty dokopy." kývol hlavou a potom sa zase zahľadel do okna.
Poklonila som sa a vyšla som von.
,,Nájdi mi prosím Chaola s Ressom. Ďakujem. A povedz nech mi donesú nejaké jedlo do kapsy," povedala som slúžke čo kráčala okolo mňa. Prikývla a ja som zmizla na schodoch.
Schody som brala po dvoch a zastavila som len vo chvíli, keď ma začalo bolieť lýtko. Zasyčala som a ďalej som išla krokom.

➳➳

To sa mi páči.

Usmiala som sa keď som z postele zdvihla brnenie. Na ruky som si nastrčila kovové rukavice a vzala som do ruky meč. Oháňala som sa akoby som bojovala.
,,Ako vidím už si zdravá," ozvalo sa od dverí. Ani som nepočula že vošli.
,,Ehm, áno." mykla som plecami a zložila som rukavice.
,,Sú tu?" zašepkal Chaol.
,,Nie. Ale veľmi ma zaujíma čo ste o mne povedali kráľovi," sladko som sa usmiala a navliekla som na seba brnenie. Bolo dosť ťažké, no na to si zvyknem.
,,Čo sme mu mali povedať? Povedali sme to, čo sme sa dohodli."
,,Naozaj? Dozvedela som sa, že ste tí najvernejší kráľovi muži. Že sa viete veľmi dobre pretvarovať," zapriadla som, no vo mne zúrilo peklo.
,,Kto ti to povedal?" zamračil sa Ress.
,,Hm, hovorí ti niečo Christian?"
,,Christian je mŕtvy už od začiatku zimy."
,,Nie, je prvý týždeň."
,,Čo? Kde bol?"
,,Andrew ho držal v zajatí, pred týždňom ho zabil lebo sa ku mne nevedel správať." mykla som plecami.
,,Dobre, neviem čo ti povedal, ale sme na tvojej strane," zašepkal Chaol.
,,V to dúfam, lebo by som vás musela rozpárať."
,,Ak si to myslia aj ostatní na hrade, tak to je len dobré, lebo nás nebudú z ničoho podozrievať. A už prišli všetci?" opýtal sa Ress.
,,Nie, prídu buď dneska alebo zajtra. Prišla som len ja s Andrewom,"
,,Len ty a on?" zamračil sa Chaol.
,,Áno a?"
,,Nič," zamrmlal a prezrel si moju lesklé brnenie.
,,To brnenie ti ide." objavil sa vo dverách Christoph.
,,Ďakujem. Akurát som sa chcela opýtať, že kde si,"
,,Motal som sa po záhrade." mávol rukou. Kývla som.
,,Dnes večer odtiaľto všetci vypadneme do Viktora. Ja idem už teraz, pretože si musím ísť pre vojsko. Neviem kedy prídem, no dneska to nebude. Andrew vie celý plán a všetko vám povie. Pôjdem za kráľom a poviem, že som niekde počas cesty stratila moju vzácnu dýku, vďaka ktorej... všetkých porazím alebo čo," mávla som rukou.
,,Idem s tebou a nepýtam si tvoju odpoveď," povedal Christoph.
,,Poslednýkrát." varovne som pokývala prstom. Prikývol a posadil sa na posteľ vedľa Ressa.
Na plecia som si zapla čierny plášť, ktorý som mierne ťahala po zemi a na hlavu som si dala prilbu, na ktorej boli čierne a krátke - ako keby - vlasy a boli mi dlhé až do polky chrbtice. Vyzeralo to ako metla.
,,Ak chcete, ešte teraz môžeme skočiť za Andrewom, ale hneď po tom odchádzame, rozumieš Christoph? Nieže sa niekde budeš motať, tak ako to ty vieš,"
,,Rozkaz," uchechtol sa.
,,Dobre. Som rada že ste živí a zdraví." začala som do kapsy hádzať nejaké veci a jedlo čo mi doniesli.
,,Už ti je lepšie?" opýtal sa Ress a Christoph sa potichu odišiel nachystať.
,,Áno,"
,,A noha? Netrebalo by už vytiahnuť stehy?"
,,To urobíš, keď sa vrátim... keď sa vrátim."
,,Dobre."
,,Choďte." kývla som a vykročili k dverám.
,,A ešte jedna otázka..." zastavil sa Chaol a utrel si nos.
,,No?"
,,Načo si si dala to brnenie?"
,,Aby som vyzerala čo najdôveryhodnejšie," usmiala som sa.
,,Uhm." prikývol a odišli.

➳➳

,,Bola si za kráľom?"
,,Áno,"
,,Kedy sa máme vrátiť?"
,,Povedal, že mu to je jedno, hlavne aby sme sa vrátili." hodila som kapsu na koňa a vysadla naň.
,,Dobre," prikývol a popohnal koňa smerom cez celé mesto až k hostincu.

➳➳

Hostinský za pultom nebol, čo bolo jedno šťastie pre mňa, pretože by sa pýtal vojakov čo sa chystá keď tu mám päťdesiat jedna svojich ľudí.
Vybehli sme po schodoch a hľadali Andrewovu izbu. Zostala som pri dverách, spoza ktorých sa ozvalo kýchnutie a zaklopala som.
,,To si... ty. Och. Toto sa mi páči viac ako ten plášť." rozžiarili sa mu oči keď ma uvidel v lesklej reťazovej zbroji.
Potom sa pozrel na Christopha a prestal sa rozplývať.
,,Poďte ďalej," povedal.
,,Budem strážiť," povedal Christoph.
Vošla som dnu a on zostal pred dverami.
,,Dneska večer za tebou prídu Chaol a Ress. Povieš im všetko, čo som povedala o pláne ja tebe."
,,Kam ideš ty?"
,,Idem si po Tieňových vojakov, prídem až o niekoľko dní."
,,To sa tu máme skrývať tak dlho?" nadvihol obočie.
,,Ak sa ti to nepáči, môžeš ísť do lesa a spať tam. Hádam týždeň vydržíte. Chaol s Ressom medzi tým pripravia plán stráži a únikové cesty. Keď prídeme, pustíme sa do toho,"
,,Dobre," vydýchol a pošúchal si tvár.
,,Všetko výjde."
,,To by som mal uisťovať ja teba nie?"
,,To je jedno." mávla som rukou.
,,Nikdy som si nemyslel, že by žena v brnení vyzerala tak... dobre," usmial sa.
,,Ďakujem." prikývla som.
,,Zabijeme ho. Pre teba."
,,Nejdeme ho zabiť pre mňa. Ideme ho zabiť, aby sme žili v mieri a aby naše... vaše deti nepoznali vojnu." zahľadela som sa von oknom.
,,Naše deti raz budú musieť zažiť vojnu, hlavne ak na niektorí zo štyroch trónov zasadne niekto taký, ako je tento terajší kráľ."
,,Henryho dokážem získať na svoju stranu."
,,Princ je priam odraz jeho otca. Dokonca horší. Nedokážeš to."
,,Podceňuješ ma?"
,,To nie. Prekvapila si ma v Dachu a podceňovať ťa už nikdy nemienim."
,,To som rada. Už budeme musieť ísť, ak chceme zaútočiť čo najskôr."
,,Šťastnú cestu." poklonil sa.
,,Ďakujem." prikývla som a vyšla som von.
,,Ideme." obišla som Christopha.
Na hlavu som si dala reťazovú kapucňu a na ňu prilbu. Moje vlasy som si skryla pod reťazovú kapucňu a prešla som cez jedálňu. Z lesa sa ozývalo erdžanie a potom odtiaľ vyšlo niekoľko mužov na koňoch, v tmavo zelených uniformách. Za nimi sa objavili sane a za saňami ďalší jazdci.
,,Sú tu," vydýchla som.
,,Sane? Nemohli byť nenápadnejší?"
,,Musíme ich zastaviť." rozbehla som sa ku koni.
V tom brnení som sa cítila presne tak isto, ako keď mi bolo v Dachu zle. Vyhupla som sa do sedla a kôň sa rozbehol k nim. Všetci jazdci tasili meče, zastavili kone a postavili sa do obrannej pozície.
,,To som ja." zdvihla som ruku a meče odložili.
,,Čo sa deje... Aurora?" vyvalil oči zo saní Anthony.
,,Musíte skryť sane. Vojaci skontrolujú hostinec ak tam budu stáť."
,,A kam?"
,,Do lesa. Našla som kopu dreva a z druhej strany to zakryjeme konármi."
,,A to nebude nápadné?"
,,Je to oveľa nenápadnejšie ako keď budú stáť vedľa."
,,Veď budeme hrať, že som lord."
,,Žiaden lord by si neobsadil izby v takej diere. Okamžite ich skryte. Andrew je tam a ja idem po vojsko. Neviem kedy prídem." vychrlila som, popohnala som koňa a zamierila som s ním do lesa s Christophom v pätách.

(nejak takto si predstavte prilbu 😂)