Vojačka ✔️

L.

Rozháňala som sa mečom a udierala som do slamovej postavy, ktorá stála predo mnou. Odpadávali z nej steblá a koľkokrát som ešte aj tie letiace presekla. Na drevenom plote sedeli moji štyria vojaci a Chaol stál za mnou a pozorne ma sledoval. Vždy, keď som sa išla rozohnať, mierne a nenápadne ustúpil. Akoby sa bál, že sa mi meč vyšmykne a zapichne sa mu do brucha. To nehrozilo. Meč som pevne zvierala v rukách a rozmýšľala som nad Davisom.

Je vysoký a som od neho o dosť nižšia. Zatiaľ čo ja budem behať a uskakovať, on bude s veľkou biedou stíhať môjmu tempu kvôli hŕbe svalov. Hmmm. Mám to! Unavým ho. Keď bude dosť unavený, podkopnem mu nohy a... zabiť ho ustotne nebudem môcť. Škoda.

,,Skús toto." vyrušil na Chaol a podal mi drevenú palicu, lepšie som si ju prezrela.

Kópia to nie je, keďže to je oveľa hrubšie a... guľa, na konci s miernym hrotom, ktorá poľahky pôjde cez krk.

,,To mám po ňom akože hodiť a čakať, že mu to rozbije hlavu?" uškrnula som sa
,,Aj to by sa dalo." rozosmial sa.
,,Uhni." druhým koncom palice som ho odstrčila a kopla som ho pajáca predo mnou. Ten sa zrútil k zemi, no so švihom sa zdvihol a tak som mala lepšie podmienky k boju. Búchala som až som zacítila jemne puknutie pod pravou rukou. Prestala som a uhla som ruku. Nič. Mykla som plecami a podala som palicu Chaolovi.
,,Čo?"
,,Zle sa mi s tým bojuje. Nemáš niečo... lepšie?"
,,Ja neviem s čím budeš môcť bojovať."
,,Nemáš sekery? Tie okrem mečov a lukov milujem. Len ich nepoužívam, keďže vždy chodím ovešaná." uškrnula som sa.
,,Daniell!" zakričal a jeden vojak sa zdvihol.
,,Áno?"
,,Skoč po.. koľko chceš sekier?"
,,Dve."
,,Po štyri sekery!" Daniell prikývol a rozbehol sa do hradu.
,,Kebyže ich tu nemáš tak by som ich nechcela."
,,Daniell ich donesie."
,,Všimla som si."
,,Máš nejaký plán proti Davisovi?"
,,Poraziť a zosmiešniť ho."
,,To je všetko? Plán ako ho poraziť, napríklad?"
,,Použijem jeho silu proti nemu."
,,Čakal som, že to povieš."
,,Prečo?"
,,V každej bitke čo som proti tebe bojoval si to robila."
,,Bude o tom vedieť..." zavrčala som.
,,Nebude."
,,Ako to?"
,,Lebo si myslí, že je najlepší." zašepkal.
,,Aj to som si všim..la." vystrela som sa keď z hradu vyšiel kráľ, kapitán a nejaký vojaci. Davis medzi nimi nebol.
,,Kde je ten Daniell?" opýtal sa sám seba Chaol. Ako na zavolanie, Daniell sa vynoril z hradu a utekal k nám so štyroma ťažkým, bojovými sekerami.
,,Ďakujem." vzala som si ich od neho. Usmial sa a odišiel k ostatným trom.
,,Tak, ukáž ako vieš s nimi narábať."
,,To nechceš vedieť."
,,Rád by som zistil." uchechtol sa.
,,Tak pozeraj." žmurkla som na neho a jednu sekeru som mu vykopla v bleskovej rýchlosti z ruky. Vyletela do vzduchu a dopadla až za mňa. Chaol vyvalil oči a hľadel na prázdnu ruku. Rozosmiala som sa a rozohnala som sa sekerou vo vzduchu. Obzrela som sa a so zasyčaním som obe sekery skrotila a uložila som si ich pod pazuchy.
,,To bolo všetko?"
,,Nie, prišiel Davis. Nepotrebujem aby si proti mne pripravil nejakú taktiku."
,,Chápem."

➳➳

,,Dopočul som sa, že ste sa pohádali a ty, Davis si ju vyprovokoval. Je tak?" hovoril kráľ. Davis prikývol a ja som len prekrútila oči.
,,Ukončili ste to tým, že bude súboj. Dobre. Berte to ako cvičenie a zoznámenie sa s jej schopnosťami." ukázal na mňa. Davisa som prebodla pohľadom.
,,Pravidlá sú. Nesmiete vystúpiť z toho kruhu, môžete si vybrať ľubovoľnú zbraň, no musí byť drevená. Ešte sa tu pozabíjate. A jeden musí toho druhého dostať k zemi tak, aby ho bez problému zabil. Rozumeli ste?" povedal kapitán. Zdvihla som ruku a kapitán ku mne kývol. Rýchlo som pozrela na Chaola. Chytil sa za hlavu a so smiechom a otázkou v očiach sa na mňa zahľadel.
,,A keď mi ujde sekera a omylom mu pretnem hrdlo?" znovu som sa pozrela na Chaola a štyroch vojakov. Potláčali smiech. Uškrnula som sa.
,,No, tak v tom prípade nedopaneš dobre ani ty a potom ani on. Iba ho musíš dať do polohy aby si ho ľavou zadnou zabila. No zabiť ho nesmieš." uchechtol sa kapitán a kráľ takisto.
,,No dobre." prekrútila som oči. Vykročila som ku Chaolovi, ktorý už držal aj drevené sekery.
,,Ty sa nesmej." vzala som mu sekery a zakrútila som si ich v rukách až sa točili nebezpečne rýchlo. Uškrnula som sa keď sa Davis na mňa s nejakým divným pocitom hľadel. Sekery som rozkrútila ešte viac.
,,Nepredvádzaj sa, aj tak ho dáš dole." položil mi ruku na rameno Chaol a sekery som zastavila.
,,Máš pravdu. Načo plytvať energiu na neho." uškrnula som sa.
,,Tak som to nemyslel... ale to je jedno." usmial sa. Vlasy mu strapatil studený vietor a mne takisto. Plášte nám znovu viali ako rozzúrené. Síce na nich bola ťažká kožušina, ake vietor si robil svoje.
,,Mala som byť ticho." hľadela som si na polámané nechty. Ešte pred niekoľkými hodinami som sedela v chladnom väzení a teraz? Teraz si idem zmerať silu s vojakom ako hora, ktorý je celý čas v hrade a môže cvičiť.
,,Čo? Prečo?" otočil si ma k sebe a hodila som mu plášť.
,,Alebo nič." zavrtela som hlavou a postavila som sa do kruhu, ktorý bol pravdepodobne nakreslený kriedou a teraz je zasnežený. Podišiel k nemu vojak a rukou začal vyhrabávať sneh do tvaru kruhu, keďže krieda sa ako inak zmyla.
,,Pripravte sa! Na môj rozkaz začnete!"
,,No čo? Pripravená?" zasmial sa Davis.
,,Ja sa pripravovať nemusím." zavrčala som. Stál proti mne s kópiou s tým divným hrotom.
,,Teraz!" zvolal kráľ a Davis sa na mňa rozbehol. Stála som na kraji kruhu.

Ak by sa rozbehol na mňa rýchlejšie, len by som sa uhla, on by nestihol zastaviť a vyšiel by z kruhu a vyhrala by som.

No nestalo sa tak. Zastavil rovno predo mnou a rozohnal sa palicou. Už mi letela k boku, no sekerami som ju zastavila. Zvnútra aj z vonku som dala sekeru a palicu som zvierala. Pokrútila som hlavou a zostala som meravo stáť a sekerami som ešte viac stisla palicu. Len zarazene pozeral. Ku kruhu pristúpil Chaol a pozorne na mňa hľadel.
Usmiala som sa, bleskovo som pustila palicu a vrchom sekery som mu udrela do brucha zapotácal sa a cúvol dozadu. Rozbehla som sa a vyskočila som s tým, že ho kopnem do hlavy. No nečakane rýchlo sa spamätal a palicou zasiahol znovu môj bok a tak som zletela na zem. Zdvihla som hlavu. Kebyže sa posuniem o kúsok ďalej, vyhral by.

To nedovolím.