Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

21. Zradca

Zasmiala som sa a sadla som si na gauč oproti nemu. Už hodnú chvíľu sme tam len v tichosti sedeli a čumeli do blba.

,,No.. Takže už tu oficiálne bývaš čo?" Začala som tému.

,,Asi áno" Odpovedal pričom sa na mňa ani nepozrel. Tomuto hovorím tichá domácnosť a najhoršie je či vôbec vydržím byť pri ňom každý deň v jednom dome. Zrazu niekto zaklopal kto ma vytrhol z myšlienok. Hneď som vstala a išla som otvoriť, ale Nathan ma zastavil.

,,Čo je?" Spýtala som sa.

,,Je to Dylan"

,,Super pozveme ho na čaj a nalakujeme si nechty? Uhni mi z cesty!" Odsotila som Natha nabok a išla mu otvoriť. Snáď ma neunesie ako minule. No však Nathan sa tam ukázal skôr ako ja a Dylan uniesol jeho. Toto je padnuté na hlavu. Ale musím uznať. Dylan vie ako niekoho uniesť. Dúfam, že ho Nathan zabije, lebo už na toho chalana vážne nemám náladu. Okamžite som samozrejme bežala nájsť, ale ako som nazrela spoza dverí. Akoby sa po nich zľahla zem a nikde nikto. Tak som sa vrátila späť. Zavolala som si k sebe Ginger a Ethana nech sa aspoň nenudím. Lebo Nathan sa už strane dlho neukázal.

,,Hm. Kedy pôjdeme do toho zábavného parku?" Spýtala som sa Ginger.

,,Môžme ísť hocikedy trebárs.. Budúci víkend?"

,,To mi vyhovuje" Usmiala som sa.

,,Ehm a vrátiš sa do školy? Zajtra je pondelok a bez školy chceš čo robiť v živote?"

,,Veď ma vyhodili" Zdvihla som obočie.

,,Vraj to bolo len varovanie, aby si sa spamätala a nie sa na to už totálne vykašľala a navyše ešte aj Nathana bránim a hovorím, že je chorý, ale chorý dva týždne je trochu moc" Povzdychla si. ,,Prosím ťa vráť sa tam kvôli mne.. A keď už nie kvôli mne, tak kvôli Nathovi. On chcel chodiť do školy a no a čo, že si čarodejnica a si bohatá a nič ti nechýba. Nejaké vzdelanie predsa mať potrebuješ"

,,Ginger má pravdu Freya. Byť trocha vzdelaná a múdra je v dnešnej dobe vzácne. Idiotov nájdeš všade" Ozval sa Ethan.

,,A ty chodíš do školy vôbec?" Spýtala som sa Ethana.

,,Nie, ale ako tak počúvam Ginger začnem" Zasmial sa.

,,Vybavím ti to u riaditeľa, lebo je už trochu neskoro ísť do školy, keď si predtým nechodil" Povedala Ginger.

,,Na základnej mi to šlo a bol som vždy popredu, ale na strednú sa mi už ísť nechcelo" Povedal Ethan.

,,Tak nech sa ti chce. Štyri roky do maturity to snáď vydržíš"

,,Počkať, ale predtým si to predsa nemusela Nathovi vybavovať, aby k nám išiel od pol roka. Ani on do žiadnej školy predtým nechodil" Ozvala som sa.

,,Ja som mu to vybavil.. Kúzlo" Povedal Ethan.

,,Ou.. Aha.. Inak zaujímalo by ma, kde je" V tom sa dokorán otvorili dvere a z vonka začal fúkať studený vzduch. Dnes práve nieje najteplejšie a navyše hlásili aj dážď. V tom dnu vošiel sám Nathan.

,,Ach.. Si v poriadku. Už som sa o teba začínala báť" Došla som k nemu a objala som ho.

,,To je v poriadku, som v poriadku" Objal ma ešte silnejšie, čo mi padlo vážne dobre.

,,Čo je s Dylanom?" Spýtala sa Ginger a my sme sa pustili.

,,Žije. Uhm a Freya potreboval by som od teba láskavosť" Usmial sa na mňa.

,,Akú?" Pozrela som naňho.

,,Poď somnou von... a hneď!" Povedal až to vo mne vyvolalo nepríjemný pocit. Pozrela som na Ginger a Ethana nechápavo a odišla som za ním von. V tom som zbadala pred domom stáť Dylana, ktorý ma hneď schmatol a ušiel somnou. Začala som kričať, avšak skončili sme v nejakom lese, kde ma asi niekto nepočul. Začalo mierne poprchávať. Ako.. Práve teraz? Vážne?

,,Čo sa stalo? Prečo ma Nathan len tak nechal?" Zamračila som sa. Bola som zmätená a dosť ma to zranilo.

,,Pretože som mu povedal, že ty si jediná možnosť ako ho oslobodiť od smrti. Tým, že umrieš ty a vojna, ktorá začala skôr než si si to ako vidím všimla, musí skončiť a to sa mi podarí jedine ak budeš mŕtva. Keď bude vojny koniec, čo znamená, že umrie jeden z vás dvoch, tak sa vojna skončí a Nathan bude žiť, ale ty nie. Najprv som chcel po Nathanovi, aby ťa zabil, ale mal ťažké srdce. Nedokázal to. Tak som to vzal do vlastných rúk a vzhľadom na to, že tvoja krv čo som ochutnal je delikátna chcel som to urobiť." Uškrnul sa a jemne mi z krku odhrnul vlasy. Zavrčala som.

,,A ty zabúdaš, že stojíš oproti čarodejnici?" Zdvihla som obočie sa a v tom udrel hrom a rozpršalo sa už úplne.

,,Zaujímavá zhoda okolností. Krásne ten hrom pasoval do toho, čo si povedala" Zasmial sa Dylan. No áno ja za to nemôžem jednoducho zhoda okolností. Veď dnes aj tak malo pršať.,,No vzhľadom na to, že prší asi nebudeš môcť použiť svoj oheň, však? Ovládaš predsa živly a naokolo máš iba vodu a zem a vzduch" Rozhodil rukami.

,,Niečo o mne nevieš" Pozrela som mu do očí. Do tých modrých, ako oceán.

,,Som samé ucho" Podišiel bližšie.

,,Som výnimočná" Povedala som a odskočila od neho. Svojou ohnivou mágiou som ho uväznila do takej klietky ako minule Nathana.,,Hm.. Ako ťa mám zabiť?" Spýtala som sa ho pozerajúc sa mu do očí. V tom ma niekto pritlačil rýchlosťou svetla ku neďalekému stromu. Zalapala som po dychu.

,,Prepáč Freya, ale nedovolím ti zabiť ho" Zavrčal a mňa prepaľoval tými diabolsky zelenými očami. Znovu som zalapala po dychu.. On.. On ma zradil.. A toto.. Čo urobil.. Cítila som ako mi postupne začalo praskať srdce.

,,Nath? T-ty si ma zradil. Ako-ako si mohol?!" Bola som z toho celého vážne mimo.

,,Musel som. Ak chceš prežiť urobíš pre to čokoľvek" Uškrnul sa. Zas ďalšia prasklina.

,,Nathan čo sa ti stalo? Zas si vypustil svoju temnotu? To predsa nie si ty" Pokrútila som hlavou a snažila sa držať slzy.

,,Mýliš sa Freya. Teraz to nieje žiadna temnota ani nikto iný. Som to jednoducho ja. Upír, ktorý ťa zradil. Musím uznať bola si vážne dobrá zábavka a tie všetky klamstvá, čo som ti povedal a ty si mi verila. Takto som sa nebavil už roky." Povedal a chladné sa zasmial.. Už som to nevydržala a vytiekli mi slzy. Tak ma zranil.. Tak to bolelo.,,Ale no neplač. Snáď si si nemyslela, že upír a čarodejnica spolu niekedy niečo môžu mať? Sme dva nepriateľské rody" Zasmial sa a moja tvár už bola zaplavená ako dažďovými kvapkami, tak aj slzami.

,,Nie. Nie. To nieje pravda" Bolestne som vzlykla. Nechcela som tomu veriť.. Nemôžem.. Toto.. Nemôže to byť pravda.

,,Ale áno Freya je to pravda" Naklonil sa k mojej tvári, až sa naše nosy skoro dotýkali. Vtedy som sa tak naštvala, že som doslova od zúrivosti zakričala a farba mojich očí bola zrazu sivá. Nathana som odhodila niekam ďaleko vzdušnou mágiou a nechala ho aby sa na mňa pozeral, čo robím. Oči som mala sivé. Keď som temná a používam živly, tak sa nemenia.

,,Ty si ma zradil!" Zahučala som a pred Nathana vrazil blesk. Usmiala som sa.,,Oo áno myslíš si správne! To ja už riadim tú búrku! Pamätáš sa na moment ako som ti pomohla? Keď ťa chcela zabiť upírska kráľovská rodina?! Presne tak. Už som zas temná! A to len vďaka tebe. Hm. Neviem možnože ťa aj zabijem! Ako si chcel ty mňa!" Zas som pri neho  vrazila blesk a on vydesene cúvol vzad.,,Máš strašnú smolu, že až teraz si zistil, že nie všetky čarodejnice sú slabé! Vo svete je viac druhov mágie a ani moja nepatrí k tým slabým ako si všetci mysleli. Rozhodne nie, keď som naštvaná" Zasmiala som sa a otočila som sa k Dylanovi.,,Heh.. Večný rival.. Teraz ani neviem, či ste si to vy dvaja vymysleli alebo je to pravda"

,,Je to pravda!" Odpovedal mi vydesene Dylan.

,,No aspoň niečo. Myslím, že je to prvá a posledná pravda, ktorú si vo svojom živote povedal. Bye bye" Uškrnula som sa a bleskom som ho zrazila k zemi. A on sa premenil na popol. Klietka zmizla. Asi zmizne, keď niečo čo je v nej umrie, lebo nemá koho držať.,,No a teraz si na rade ty. Upírik môj" Otočila som sa na Natha a on sa na mňa vydesene pozeral.,,Pamätám sa, keď si ma raz chytil za ruku a povedal mi, že ma nechceš zabiť, ale predsa si chcel, predsa si ma zradil!" Trpko som sa zasmiala.,,Čo s tebou len urobím" Usmiala som sa do jednej strany. Nathan na mňa stále vydesene pozeral. Dokonca bezradne.. Ten jeho bezradný pohľad.. Och, to stálo za to.

No lásky, čo si myslíte ako to dopadne? Freya je temná, Dylan je mŕtvy a čo si myslíte, že bude s Nathanom?