Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

120. Tak Toto Som Nečakala

,,Už by aj stačilo!" Ozval sa Dylan na diabla, keď mne už dochádzala sila túto bolesť dlhšie vydržať.

,,Prosím?" Pomaly sa k nemu otočil diabol.. Len sotva som videla cez oheň.. Bolo mi teplo a moja krv vytekala z rán. Mala som dohryzené aj ruky, aj nohy.. Bolesť..

,,Ehm.. Ja len.. Vravel si, že ju nezabiješ" Povedal upokojene Dylan.. Bál sa ho.. Aj on sa ho bál.. Však.. Samozrejme.. Kto by nie?

,,Och.. Fajn.. Nezabijem... Teda.. Pustite ju!" Zakričal na psov. Bez energie som krvácala na zemi. Psy odomňa odbehli k jeho pánovi.,,Rob si s ňou, čo chceš" Sykol na Dylana a spolu so psami zmizol. Následne zmizol aj oheň naokolo. Dylan ku mne hneď pribehol.

,,Preboha" Sledoval ma. Zahmlievalo sa mi pred očami. Jediné, čo som si želala v tomto momente bolo byť mŕtva.. Nech tá bolesť skončí.. Pominie..,,Toto prehnal.. Ani ja by som toto neurobil" Pošepkal. Zahryzol si do zápästia.,,Na.. Pi" Priložil mi ho krvavé k perám. Prekvapene som naňho pozrela.. On ma zachráňuje? On.. Mňa?,,No pi! Alebo chceš trpieť?!" Zamračil sa na mňa.. Len som bola mimo okej? Nemusíš hneď zvyšovať hlas.. Pomaly som si vzala k sebe jeho ruku a napila sa z jeho krvi.. Moje rany sa začali hojiť.. Odtiahla som po chvíľu jeho ruku od seba.. Fuj.. Ako to upíri môžu piť? Totálny hnus.. Ale čo neurobím, pre to, aby som už tú bolesť necítila?,,Prepáč, že som ti nedovolil viac, ale stratila si veľa krvi, takže ak sa nechceš stať upírkou...... No ale.. Tvoje rany sa už zahojili.. Účel to splnilo" Podoprel sa rukami o jeho kolená a postavil sa. Natiahol ku mne ruku.,,Nebudeš tam predsa len tak ležať, nie?" Zdvihol obočie.. Ok.. Prekvapuje ma stále viac a viac. Prijala som jeho ruku a postavil ma na nohy.

,,Prečo mi pomáhaš?" Prehovorila som po dlhej dobe.

,,Povedzme, že nerád vidím dámy trpieť..." Odvrátil odomňa pohľad.

,,Takže.. Ja som podľa teba dáma?" Uškrnula som sa. Pretočil očami..,,No ale počkať.. Nerád vidíš trpieť? Veď ty sám si..."

,,Pššt" Zahriakol ma prstom, ktorý skončil na mojich perách. Zhodila som jeho ruku od mojich pier.

,,Sám si mi ublížil" Povedala som.

,,Ticho!" Pozrel na mňa. Zdvihla som obočie. Pozrel späť na miesto, ktoré sledoval predtým.,,Sakra.. Stále tu je.. A ja som práve dokázal, že niesom správny materiál na to, aby som sa stal démonom" Zaklial si pre seba potichu.

,,Kto tu je?" Opatrne som sa k nemu naklonila.

,,Diabol.." Zašepkal.

,,Tesne vedľa" Ozvalo sa..,,Jedno z jeho detí" Dèmonica sa objavila pred nami.,,Hm.. Zistila si, že náš oheň horí inak, ako tvoj, čo?" Nazrela mi do očí. Uškŕňala sa.,,A ty Dyl.. Si sklamanie.. Toto som od teba nečakala.." Zamračila sa.,,Neublížil si jej.. Ani raz.. Som... Znudená.. Najprv presvedčíš šéfa, aby ju ušetril a potom jej sám pomôžeš?" Zdvihla obočie.

,,Hej.. Pomohol som jej.. Pretože ten idiot by ju zabil.. A kebyže jej nepomôžem, tak by som jej nemohol nabudúce ublížiť.. Dnes už stratila dosť krvi" Pozrel na mňa.

,,A prečo si nechcel, aby som zomrela?" Spýtala som sa.

,,Si blbá? Mať ako spolubývajúcu v pekle teba? Nie ďakujem" Odfrkol si.

,,Mal by si neobmedzený prístup k mojej krvi.. Nechcel by si to?" Pousmiala som sa.

,,Hej.. To znie dobre.. Keby tá krv nehovorila a nemala tento blbý ksicht" Rukou mi zamával pred tvárou.

,,Pff.. Si hrozný" Povdzychla som si. No ok.. Pomáhal mi kvôli vlastným potrebám.. On sa ani nezdá, ale je celkom chytrý.. Musela som sa zamračiť. No aj tak som rada, že ma zachránil.. Je mi jedno, že sa nikdy nezmení.. Bez neho by som skončila horšie, akoby ma mal zabiť sám.. Čo aj tak plánuje, čiže to je jedno.

,,Ok.. Dylan.. Už tu niesi potrebný" Mávla nad ním Dèmonica rukou a on zmizol preč. Uškrnula sa na mňa.

,,Heeeej.. Ani som sa nestihla rozlúčiť" Povedala som smutne. Zdvihla obočie.,,Len žartujem.. Ďakujem, že si sa ho zbavila" Zasmiala som sa a ona trochu tiež.

,,Tak.. Rozmýšľala som.. Čo tak ti spôsobiť viac bolesti?" Pristúpila bližšie.

,,Hah.. Nespravila si už aj tak dosť?" Pokrútila som nad ňou hlavou a až teraz mi niečo napadlo. Chytila som ju za tričko a pritiahla si ju k tvári.,,Dylan.. Vráť ho späť! Musím sa ho niečo opýtať!" Zamrnčala som.

,,A čo také?" Uškrnula sa.

,,Ako.. Ako objavil Avery.. Prečo ju?.. Ešte mi to nepovedal." Povdzychla som si.

,,Zvedavosť je sviňa, čo? Postupne ti praží mozog od toľkej nedočkavosti.. Ach" S úsmevom si povdzychla.,,Nie.. Nezavolám ho späť.. No nemusíš sa báť. Ešte ho stretneš.. Za iných podmienok.. Kedy on bude ten.. Kto bude diabol" Zašepkala mi do ucha. Odstrčila som ju od seba.

,,Snáď keď.. Aspoň bude somnou hovoriť.." Mykla som plecom.,,No a ak dovolíš" Odhodila som ju vzdušnou mágiou.. Moje oči sa sfarbili do fialova. Následne som vyletela k 'oblohe' skôr k moru.. Kto by mohol kedy povedať, že vyletel k moru?,,A už ma dole neťahaj.. Chcem pokoj!" Zakričala som na ňu. Z dola som počula iba smiech. Pomocou mágie vody vo vzduch som si spravila cestu, aby som nemusela ísť cez vodu. Jednoducho som vodu odsunula nabok, aby som kľudne preletela.. Moje oči boli fialovo modré.. Hmm. Ani si nepamätám kedy sa toto naposledy stalo. Alebo skôr.. Či..
Konečne budem v campe.. Už sa neviem dočkať ako všetkým všetko poviem.

NATHAN

,,0" Odoznelo posledné slovo.. Posledné číslo z odpočítavania. A ja som si nevybral... Začul som výstrel. To znamenalo jediné.. Boli už mŕtve.. Obe.. Nezachránil som ani jednu.. Ani Avery.. Ani Bekku.. Toto nie.. To nie.. Budem to ľutovať.. Budem.. V momente však bolo všetko iné. Len som žmurkol a Avery a Bekku držal Ethan. Kľačali vedľa mňa. A my sme už neboli na mieste, kde boli ostrovania.. Boli sme v campe. Všetci sme sa na seba nechápavo pozerali.. Až na Ethana.

,,Čo.. Čo sa stalo?" Odvážila sa ako prvá prehovoriť Bekka.

,,Dokážem zastaviť čas.. A presne to som urobil.. Dlho ste nechodili a keď zrazu zmizol aj Nathan, vedel som kde hľadať.. Našiel som vás.. Práve na vás vystrelil zbraňou, takže som nemal čas, konal som rýchlo. V tom momente som zastavil čas. Išiel k starému ostrovanovi. Pozrel som na vás. Kľačali ste ako teraz a plakali. Guľka sa dotýkala vašich vlasov.. Nič viac sa nestihlo našťastie udiať.. Došiel som práve včas, inak by ste už boli mŕtve. RukRuy som vám položil na ramená a presunul vás sem. Potom som došiel k Nathovi, ktorý si od frustrácie ťahal vlasy a mal slzy v očiach" Pozrel na mňa. Hanbil som sa za to. Aj baby na mňa pozerali.. Bože.. Však ja som tam Bekke povedal pravdu.. Neviem, či to mám teraz ľutovať alebo nie.,,Presunul som sem aj jeho.. Tak.. A ste tu" Podal babám a za ruky a postavil ich.

,,Ďakujem.. Preboha ďakujem" Povedala mu Avery, ktorá ho hneď stisla v objatí. Ďalšia sa samozrejme pridala Bekka, ktorá mu tiež ďakovala.. No a.. Ako to bude teraz? Čo teraz?

NO ČO LÁSKY? ČO HOVORÍTE NA PEKNÉ VYRIEŠENIE ZLÝCH UDALOSTÍ? AJ KEĎ SAMOZREJME ZOSTÁVA TAJOMSTVO, ČO TO DYLAN CHCEL POVEDAŤ OHĽADOM AVERY.. PREČO ONA? ROZMÝŠĽAJTE...AK CHCETE.. POMALY SA BLÍŽIME KU KONCU TEJTO SÉRIE 😁

Vaša Tika 💜