Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

82. Démonka

BEKKA

Bežala som cestou, ktorou som nešla predtým do prava. Našla som tam celu.

,,Ginger.. Si v poriadku?" Uvidela som ju aj Nathana.

,,Ja..ja vás odtiaľto dostanem, len vydržte!" Povedala som a išla som k mrežiam.

,,Bekka, čo tu ty robíš?" Spýtal sa ma Nathan.

,,Prišla som vás zachrániť, tak radšej drž hubu! Ach.. Ginger? Nevieš náhodou ako sa otvára táto cela?" Obzerala som si mreže.

,,Ja neviem.. Boli sme v bezvedomí, keď nás sem priniesli" Povedala. Vzdychla som si. Hľadala som ďalej.

,,Je tu zámok" Vykríkla som nadšene a došla k nemu.,,Ale nemám kľúč. Neviem ako vás z tadiaľto dostanem" Vzdychla som si.

,,Načo si sem vôbec chodila?!" Zavrčal Nathan. Vražedne som naňho pozrela.

,,No prepáč, ale na ostatných mi aj záleží, takže som ich nechcela nechať v štychu, ale ty tu si bohužiaľ tiež!" Prevrátila som očami

,,Počkajte tu.. Idem nájsť kľúč" Povedala som a chcela som odísť.

,,Ako keby sme mali kam odísť" Zasmiala sa Ginger a ja tiež. Vybehla som von cez dvere a v tom som narazila do nejakého plavovlasého chlapca so zeleno - hnedými očami. Do pekla. Hneď som cúvla.

,,Ale ale.. Koho to tu máme?" Usmial sa do strany.

FREYA

,,Ethan.. Čo budeme robiť?"

,,Freya.. Nemôžme sa tam vrátiť. Bekku nezabije toho sa neboj. Ale keby sme sa tam teraz ukázali, tak nás zbadá a chytí a už nám nikto nepomôže. My sme ich nádej na záchranu!" Povedal. Pozrela som na ten dom. Má pravdu. Nemôžeme tam ísť.

,,Vezmi nás ku mne" Vzdychla som si a Sklonila som hlavu. On mi položil ruku na plece a v tom sme sa objavili u mňa doma.

BEKKA

,,K-kto si?" Cúvla som vzad.

,,Felix. Určite si o mne už počula, keďže vidím, že si prišla pomôcť kamarátom" Usmial sa do strany a pristúpil bližšie ku mne.,,No.. Nepomôžeš im" Zasmial sa.
,,Čo si ty zač? Hm?" Spýtal sa.

,,Človek!" Zamračila som sa. On vyvalil oči.

,,Tak to som nečakal. To je nové" Zachechtol sa.,,No ak chceš prežiť polož si jednu otázku. Stoja títo tvoji neľudský kamaráti za to, aby si kvôli nim zomrela?" Usmial sa a prístupil bližšie. Ja som cúvla.

,,J-ja" Pozrela som sa na Natha a Ginger.

,,Nechaj ju na pokoji!" Zakričala naňho Ginger opretá o mreže.

,,Inak, čo urobíš? Oblížeš ma?" Zasmial sa Felix a podišiel k nej. Ona sa mračila.

,,Som líška! Nie šteniatko!"

,,No a čo také taká líška dokáže Hmm?" Zasmial sa.,,Nič moc. Ale neboj. Pre teba a Natha mám plány, pre ktoré budete užitočný. Ale ty!" Otočil sa na mňa a ja som vyvalila oči.

,,Ty môžeš kľudne zomrieť. S tebou nemám žiadne plány" Usmial sa. V tom som sa rozbehla preč, ale on sa zrazu objavil predomnou a pritlačil ma k stene. Pozerala som mu do očí. Mal ich fakt pekné.

,,Niečo si sa ma pýtal" Usmiala som sa arogantne.,,Stoja mi za to, aby som zomrela!" Povedala som hrdo.,,Tedaaaa.. Všetci okrem Nathana. On nie.. Ale chápeš pointu nie?"

,,Ty si číslo" Zasmial sa.

,,Freya a Ethan sú voľný! A len vďaka mne!" Vysmiala som ho do ksichtu, no jemu úsmev hneď zmizol. Zamračil sa a schmatol ma za ruku a ťahal za sebou.

,,Nechaj ju!" Kričala ešte Ginger dokiaľ som s Felixom neopustila miestnosť.

,,Kam ideme?!" Zakričala som za ním ako ma ťahal.

,,Ty pravdepodobne do hrobu" Usmial sa a hodil ma pred seba. Boli sme v tej miestnosti, kde predtým Freya a Ethan. Naštvane zavrčal a pozrela na mňa.

,,Čo somnou plánuješ urobiť?" Zdvihla som obočie.

,,To si ešte rozmyslím" Usmial sa do strany a vyšiel z miestnosti. Mňa tu zamkol. Trieskala som mu nejaký čas na dvere až kým som neprestala. Dostala som sa do riadneho problému.

FREYA

,,Máš nejaký nápad ako to zastaviť?" Pozrela som na Ethana.

,,Ja neviem. Asi by sme mali čakať kým zmiznú a potom im pomôcť" Povedal.

,,Hm.. To by sme mali"

,,Čau!" Ozval sa za nami Felixov hlas. Obaja sme sa otočili naňho.

,,Och Freya.. Freya.. Freya.. Zoznám sa s Dèmonicou" Usmial sa a zmizol niekam preč. Za ním sme zbadali dievča. Alebo ženu. Mohla mať tak 18 asi ako Adrien. Mala dlhé čierne vlasy s červenými koncami. A oblečená bola len v čierno červených veciach. Usmievala sa.

,,Ahojte.. Som Dèmonica" Zasmiala sa.

,,Počkať! Ty si démon?" Spýtala som sa.

,,Čo myslíš" Zdvihla obočie.,,Mám sa postarať o vašu smrť" Zasmiala sa. A toto je moment, kedy sa všetko skomplikovalo. Možnože som dosť silná čarodejnica, ale podľa toho, čo viem démoni sú silnejší. Vyvalila som na ňu oči.

,,Ethan!" Zakričala som a hneď sme sa chytili za ruky a zmizli sme preč. Objavili sme sa uňho doma.,,Viem o jednom mieste.. Je to pláž! Tam kde som minule rozpútala tú búrku! Rýchlo!" Povedala som a teleportoval nás na pláž.

,,Ona nás nájde" Vzdychol si Ethan.

,,Ja viem.. Ja viem.. Ale je to len dočasne. Keď nás nájde pôjdeme trebárs aj do Austrálie" Mykla som plecom.

,,Sme v tom až po uši, čo?" Pozrel na mňa.

,,Ja myslím, že sa už dávno topíme" Položila som si ruky na tvár a sadla som si na posteľ. Boli sme v maminom bývalom domčeku.

DÈMONICA

,,No čo ako?" Spýtal sa ma Felix.

,,Schovávajú sa pláži. Myslia, že o nich neviem" Zasmiala som sa.

,,Len sa s nimi pohraj.. To je moje dievča" Usmial sa a ja som ho hneď schmatla za golier košele a pritiahla som ho k sebe.

,,Nezabúdaj, že ja pre teba nepracujem! Dokázala by som ťa zničiť ľahšie než si dokážeš uvedomiť" Vražedne som po ňom pozrela a on sa na mňa vydesene pozeral. Pustila som ho.

,,Robím to iba, preto že ty chceš to, čo aj ja a máš lepšie nápady. Ja chcem Ethanovú smrť! Ty chceš zas tú Freyinú, tak potom máme obchod. Ale jedine ak ja dostanem ich duše!" Usmiala som sa a zmizla som. Už som dlho nebola vonku. Väčšinu času som strávila v pekle. Nemám v pekle nejaké veľké postavenie. A keď som ešte bola človek nevolala som sa Dèmonica. Moje meno predtým nieje podstatné. Ako som sa stala démonkou sama som si vybrala toto meno. Páčilo sa mi to. No a teraz si len tak kráčam medzi ľuďmi.