Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

39. Amulet A Odhalenie Tajomstva

,,Už musím ísť" Povedal som. Áno.. Viem, že som sa len včera vrátil späť po týždni, ale potrebujem zistiť to tajomstvo. Práve sme s Freyou sedeli za stolom a raňajkovali toasty, čo som urobil.

,,Zabudni, že teraz pôjdeš sám. Bola som bez teba viac než týždeň, už ti nikdy nedovolím odísť na tak dlho!" Protestovala Freya.

,,Tak dobre" Zasmial som sa. Kúsok od nás sa objavili Ginger s Ethanom.

,,Čaute, čo sa dnes chystáte robiť?" Spýtala sa Ginger.

,,Ideme do mojej chaty v lese. Zistiť tajomstvo mojej rodiny" Odpovedal som na jej otázku.

,,Môžme sa pridať?" Spýtal sa Ethan.

,,Kľudne" Usmial som sa.
.
.
.
V lese sme kráčali už hodnú chvíľu. Všetci už boli unavení, iba ja nie, keďže ako upír sa unaviť nemôžem.. No ako dobrá správa - boli sme na mieste. Zbadal som môj starý dom. Tu som predtým žil niekoľko rokov. S rodinou.. To boli staré časy.. Bolestivé spomienky.. Bol som síce len dieťa.. Ale bol som dobrý.. Nuž.. Veci sa zmenili a teraz som aký som. Išiel som k dverám, ale všetci mi dýchali na krk. Zastavil som pred dverami a otočil sa k nim.. Oni by ma takto dokázali sledovať všade, čo? ,,Vy radšej počkajte tu" Povedal som a vošiel som dnu. Obzrel som sa. Vyzeralo to tu dosť temno. Na stenách sa tiahli pavučiny. Išiel som ďalej do zadnej časti. Bol tam poklop, ako cesta do pivnice. Otvoril som poklop do pivnice a vošiel som dnu. Poobzeral som sa a zbadal som truhlicu, ktorá na sebe mala vyrytý otvor podľa amuletu. Prišiel som bližšie k truhlici a vložil som amulet do voľného miesta. Zrazu sa všetko rozsvietilo až ma to silné biele svetlo na chvíľu oslepilo a truhla sa otvorila spolu so žiarivým svetlom vychádzajúcim z nej. Keď to svetlo konečne zhaslo, pozrel som sa do truhlice. Bola tam úplne malá knižka. Vybral som ju a odfúkol som z nej prach. Na knihe bolo napísané 'Jedno tajomstvo od každého'. Zaujalo ma to tak som to otvoril. Hneď na prvej strane bolo napísané varovanie. 'Ak si to prečítaš, do dňa duše spočítaš. Stane sa z teba bezcitný, už nikdy nebudeš nevinný.' Ach. Blbosti. Pretočil som stranu a tam bolo pokračovanie varovania 'Ja nesrandujem' Pretočil som znova.'Myslím, to vážne!' A ďalšia strana.'Neveríš ale sa presvedčíš' Prevrátil som očami a zas som pretočil stranu.'Tak, ale vážne prestaň pretáčať strany' No OK toto sa mi už zdalo trocha divné,musel som sa na stranu neveriacky zamračiť, ale znova som otočil stranu.'Viem, že keď to je zakázané máš nutkanie si to prečítať, ale nerob to!'. Ale už mám toho dosť! Koľko toho tam je ešte napísaného?!

,,Tak už mi prestaň hovoriť, čo mám robiť!" Naštval som sa a zas som pretočil na ďalšiu stranu. 'Posledný krát ťa varujem' Povdzychol som si. Otočil som znova 'Ty si vážne idiot'. Nad týmto som zdvihol obočie.,,Bože toľko varovaní som ešte v knihe nevidel" Otočil som na ďalšiu stranu. Normálne ma prekvapilo, že tam už neboli varovania a upozornenia. Bolo tam napísané prvé tajomstvo; 'Ethan je mocnejší než sa zdá'. ,,Hm.. Tie tajomstvá sú o nás" Povedal som potichu. Prešiel som na druhé tajomstvo na ďalšiu malú stranu;'Freya je výnimočná'. ,,To si robíš srandu, že? Akoby nestačilo, že mi to hovorí celý život.. dokonca aj táto kniha to potvrdí" Zasmial som sa a išiel som na ďalšiu stranu;'Nathan je zlomený' stálo tam.,,Och.. Nehovor" Povedal som a išiel som na ďalšiu stranu;,,Ginger nieje..." Zrazu na mňa zozadu skočila Ginger. Úplne som sa mykol. Ani som nestihol dočítať, ale som fakt zvedavý na to, čo bolo na poslednej strane. Čo bolo to, čo som nestihol prečítať?

,,Kde toľko si? Čakáme na teba hore. Môžme už prosím ťa ísť? Je to tu desivé" Povedala a poskočila si nervózne.. Postavil som sa.

,,Ach jasné" Povedal som a knižku som si schoval do vrecka. Vyšli sme von.