Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

123. Je Rozhodnuté ✔

,,Avery do pekla, čo robíš?!" Zakričal na mňa a ja som sa mykla. Slzy mi stále tiekli.

,,Nie Dylan prepáč.. Nemôžem ťa priviesť naspäť.. Je to pre dobro ostatných" Smrkla som. Zavrčal a chytil ma za ruku a pritiahol ma k nemu.

,,Urob to! Do pekla urob to!" Mračil sa na mňa. Rozplakala som sa ešte viac. Podľa jeho výrazu tváre.. Ten obrovský hnev.. Takého som ho ešte ani nevidela.. A desil ma.. Nemálo. Sklonila som hlavu a plakala do zeme iba, aby som nemusela vidieť jeho zlý pohľad prepaľujúci ma do duše. Keď ma už má zabiť... Tak nech to urobí... Surovo zdvihol moju hlavu za bradu k nemu, čiže som bola nútená pozerať sa naňho. V jeho očiach blčal hnev..a mal ich desivo červené..,,Do pekla! Ty máš len šťastie, že ťa ako mŕtvy zabiť nemôžem!" Stisol moju ruku ešte silnejšie a ja som mierne sykla.,,Dèmonica.... Vieš čo máš robiť" Stisk povolil a odsotil ma k nej, akoby som bola väzeň vedení do väzenia. Dèmonica sa uškrnula.

,,No ako chceš zomrieť?" Zdvihla obočie a pristúpila bližšie. Vyvalila som oči.. Neviem prečo... Vážne netuším, ale pozrela som na Dylana s obavami v očiach.. Čakala som, že mi pomôže.. Neviem prečo.. Jednoducho som to cítila.. Chcela... Aj keď to bol jeho nápad, stále som mala uňho pocit bezpečia.. Chvíľu pozeral do mojich oči.. Potom odvrátil zrak na inú stranu.

,,Do pekla!" Zahriakol a podišiel k nám.,,Pusť ju.. Ja si to s ňou vybavím... Aj tak je jediná, ktorá ma môže priviesť.. A keď to nejde takto...." Pokrútil hlavou a jemne ma vzal za ruku. Celý čas som ho prekvapene sledovala.. Toto som od neho vážne nečakala. Ale... Aj čakala... Bože.. Moje myslenie je tak zmätené...

,,Dèmonica... Keďže to odmietla.. Je čas, aby si sa išla trošku vyhrážať ostrovanom.. Po všetkých tých mesiacoch, čo tu prežili, asi by už mali ísť.. Späť do civilizácie.. Bez jedného" Povedal a mňa ťahal niekde za ním.

,,Počkať.. Čo? Nie... Ona ich ide zabiť?!!" Skríkla som a otočila sa za seba, kde predtým bola Dèmonica.. Už tam nestála.

,,Tak trochu.. A už poď" Potiahol ma silnejšie.

,,Tak trochu? Ako sa dá niekoho zabiť tak trochu?!" Panikárila som.

,,Ona vie, čo robí.. Sklapni..je čas ísť domov, tak sa sakra teš!..no najprv" Vzal ma na ruky a jeho upírskou rýchlosťou nás presunul na nejaký útes tam. Položil ma nohami na zem. Obdivovala som to tu. Bolo to tu nádherné. Podišla som na kraj útesu a jeho kroky som počula tesne za mnou. Stála som tam a pozrela dole na vodu.. Bola to teda výška.

,,Wow... Čo... Čo tu?" Pozrela som naňho.. Stál tesne za mnou.. A keďže ja som stála na kraji napadlo mi, že by ma chcel zhodiť a zabiť tak..

,,Útes je naše miesto, nie?" Povedal jemne a usmial sa na mňa.. Och bože... Ten
úsmev.. Už zas je to tu.. Je to úplne iná liga než ten jeho vraždený úškrn.. Toto je ten nádherný úsmev.. Tak jemný a nežný a ja mám chuť sa mu hodiť okolo krku a mať ho, čo najbližšie pri sebe.

,,Prečo.. Prečo si mi celý ten čas klamal? Prečo si si vtedy večer vybral zrovna mňa?" Spýtala som sa potichu.

,,Pretože Avery.. Ty si výnimočná.. Si drak... V žilách ti prúdi oheň... Aj keď máš ľadovú mágiu.. Niesi ako ľad.. Si milá, pekná a nápomocná... Niesi chladná.. Len tvoja mágia je.. Ty nie.. No a vtedy som cítil tvoju krv.. Nezvyčajná.. A keď som ťa oslovil.. Bola si tak zničená a už vtedy som zbadal, že máš aj potenciál.. Že potrebuješ niekoho, na koho sa naviažeš... A vedel som, že by si mi pomohla keby čo bolo... Každý upír vie, čo sa s ním stane,keď zomrie.. No a vedel som už vtedy do čoho idem.. Vyhliadol som si teba.. A oblafol, aby si sa stala mojou pomocou.. Potom som ťa opustil.. Odišiel sem.. A keď ma Freya zabila, ocitol som sa v pekle... Nevedel som na teba prestať myslieť.. Bola si môj jediný lístok von.. No a Dèmonica mi pomohla sa s tebou skontaktovať, pretože.. No.. Povedzme, že sme chvíľu s Dèmonicou mali nejaký vzťah.. S výhodami.." Zachechtol sa a poškriabal vzadu na hlave..,,No... A tak sme tu.. Vedel som, že ma miluješ a to bol úžasný spôsob ako si pomôcť" Usmial sa. Mračila som sa ako sa len dalo.