Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

125. Zámok

Nath ku mne pribehol.,,Freya.. Dýchaj.. Upokoj sa... Som si istý, že je to len nejaké veľké nedorozumenie" Chytil papier v mojej ruke a vytrhol mi ho. Pozrela som naňho. Zložil ho do jeho pôvodnej polohy ako bol predtým a podal ho dievčaťu.,,Odnes to prosím ťa späť a ďakujeme za správu" Usmial sa na ňu. Pozrela som na to dievča. Vzalo si papier a prikývla. Otočila sa a už išla k vchodu.   

,,Odkáž mojej matke, že nemám záujem!" Zakričala som jej ešte. Zastala a otočila sa.

,,Ale tu nieje možnosť odmietnuť to princezná.. A navyše nič v zlom, ale do teraz o kráľovnej nikto nevedel, že má deti.. No a teraz.. Keď ste tu... Musíte.. Je to vaša povinnosť následníčky.. Máte už osemnásť rokov, čo znamená, že ste zrelá na vládnutie.. Poprosím.. Nezabudnite sa dostaviť na miesto určenia." Prikývla na mňa a odišla. Zostala som šokovane stáť na mieste. Musela som sa niekoľko krát zhlboka nadýchnuť.. Pre taký pokojný večer.. A toto... Bolo toho na mňa jednoducho veľa.. Ginger mi položila ruku na plece a pozrela na mňa súcitným pohľadom.. Ona vždy vie ako sa cítim..

,,Myslím, že by si tam mala ísť.. Nie každý dostane v živote šancu stať sa kráľovnou.. Myslím.. Je to veľká príležitosť.. Budeš vládnuť ľudu a všetci si ťa budú vážiť" Pousmiala sa.

,,Nie všetci" Zdvihol prst Nath.,,Isto budeš mať nepriateľov.. Každá kráľovná a každý známy má... Ty nebudeš výnimkou.. Budú ťa chcieť zničiť a zabiť.. Buď aby prevzali trón, alebo za to, keď spravíš niečo zlé... Pravdepodobne ťa budú aj nejaký nenávidieť až tak moc, že by si predstavovali rôzne druhy tvojej smrti" Pousmial sa. Obe sme ho sledovali s vyvalenými očami.

,,To.... Mi vôbec nepomohlo" Zamračila som sa naňho.

,,Ja som si myslel, že tam nechceš ísť.. Tak sa ťa snažím presvedčiť, aby si nešla... Keď tam pôjdeš budeš mať veľa povinností a nebudeš môcť byť somnou" Objal ma okolo pása a pritiahol si ma na jeho hruď.,,Ani s ostatnými" Zašepkal mi do ucha. Zatvorila som oči.. Cítila som sa s ním tak dobre, ale má pravdu... Záleží mi na nich všetkých moc.. Nedokázala by som to tu len tak opustiť.. A som si istá, že aj keď sa rozhodnem to miesto nevziať.. Všetci budú na mojej strane... Nuž, čo.. Moja mama môže vládnuť ešte ako dlho chce.. Kráľovstvo ma nepotrebuje......

*Deň neskôr*

,,Freya!!!!" Začula som z dola krik. Je skoro ráno. A ja som ešte ležala v posteli.. No.. Po tomto kriku som vyletela aspoň metre vysoko.. Hneď som si sadla a obzrela naokolo.. Zdalo sa mi to?,,Freya!" Zrazu sa rozleteli dvere do mojej izby a ja som znova nadskočila.. Predomnou stála Ginger.

,,Čo sa preboha deje?" Prekvapene som ju sledovala.

,,Kráľovstvo ťa potrebuje!" Vyvalila na mňa oči.

,,Čože?! Prečo zrazu... Ahhhh!" Povdzychla som si.. Toto je snáď neuveriteľne.. Zrazu sa z ničoho nič objaví záhadné dievča.. Predá mi list.. Povie, že som nasledujúca kráľovná a nejakým zázrakom sa všetko zvieha týmto smerom... Toto nikdy nepochopím.

,,Prišiel po teba voz. Máš pol hodinu na to, aby si sa zbalila a vyrazila.. Ale neboj.. Ja a Nath ideme s tebou" Žmurkla na mňa.,,Pohni!" Zakričala predtým, než odišla.. Ešte dobrú chvíľu som nemo civela do steny a snažila sa spamätať z toho, čo mi povedala... No... Neviem ako sa mi to podarilo, no nachystala som sa. Je to kráľovstvo, takže bolo pre mňa celom ťažké vybrať niečo na oblečenie, ale.. Keďže som v žiadnom kráľovstve nikdy nebola, a videla som len filmy.. Obliekla som si šaty.. A Ginger som požičala tiež.. Ginger si obliekla svetlom modré a ja svetlom ružové.. Boli krátke a trblietavé.. Vyzerali ako pre princeznú.. Preto som ich nikdy nemala na sebe.. No tak sa zdá.. Že.... Som princezná... Musela som si povzdychnúť.. Došli sme k limuzíne... Neviem prečo, čakala som koč... No.. Nevadí.. Toto je moderná doba... Nath tam už čakal v obleku a ja s Ginger sme tam prišli a sadli si. Šofér nás odviezol.. Musím uznať.. Bola som moc nervózna.. Celé sa mi to zdalo až neuveriteľné.. Ako nejaký jeden veľký sen..

Za niekoľko hodín sme konečne dorazili do kráľovstva. Vystúpili sme pred obrovským zámkom.,,Whooow... Vyzerá to tu lepšie ako v upírskom kráľovstve.. Ako to?" Prekvapene na mňa pozrel Nath.

,,Mágia zlato" Uškrnula som sa a pinkla mu po nose.

,,No poďme poďme... Ja som zvedavá" Poskočila Ginger. Zachechtla som sa. Rýchlo ma schytila za ruku a potiahla smerom k zámku.. Ponáhľali sme sa teda dnu, zatiaľ, čo Nath bol za nami. Konečne sme sa všetci dovalili k dverám.. Zámok bol veľký.. Vyzeral starodávne ale aj moderne. Naokolo boli veľké záhrady plné kvetov.. Najmä ruží.. Milujem ruže. Bolo to nádherné.. Okná boli veľké a tak isto aj dvere s veľkým klopadlom. Pred zámkom bol akoby kruhový odjazd, kde sme zastavili. No nádhera... Zaklopala som na veľké klopadlo s hlavou mačky a dvere sa otvorili.,,Wooow" Nazrela som dnu.. Všetko priestranné a obrovské. Ďaleko bolo veľké schodisko s obrovským bielym kobercom, ktorý sa ťahal po celej dĺžke.. Človek by čakal, že budú mať červený koberec.. No.. My sme čarodejnice.. Nie ľudia.. Každý má svoje kráľovstvo! Hore na schodisku som zbadala postavu, ktorá mala oblečené dlhé čierne šaty.. Čierne vlasy jej padali pod ramená pozrela na mňa jej tmavohnedými očami. Zatajila som dych.. Po ďalšom dlhom čase ju vidím.

,,Mama.." Vydýchla som. Ginger aj Nath na ňu obaja pozerali.. Nepustili z nej oči, až keď som vydýchla jej meno, na mňa obaja pozreli. Podišli blízko pri mne a spolu sme na ňu pozerali.

,,Freya... Som tak rada, že si prišla" Doširoka sa usmiala a pomaly začala zliezať schody.

,,No.. Nieje to tak, že som mala na výber" Zamračila som sa a jej úsmev sa ešte rozšíril.

,,Prepáč zlatko.. Bolo to nevyhnutné.. Poznám ťa.. Viem ako si tvrdohlavá.. Muselo to byť" Počas toho ako hovorila sa dostala k nám. Ostatných si nevšímala, len ku mne s úsmevom prišla a objala ma. Nesmelo som jej potľapkala po chrbte, len nech sa necíti divne.. Aj keď ja som tu bola tá ktorá sa cítila.

,,Och.. Nathan.. Ginger.. Tak veľa som o vás počula" Pozrela na nich.,,Ginger.. Je mi ľúto tvojho priateľa" Povedala a potriasla jej rukou. Ginger smutne prikývla. Zas je to pripomenula.. Ach..,,A Nathan... Ty..... Si síce upír.. Ale aspoň si zabránil vojne no" Potriasla si s ním rukou.,,Tak.. A teraz si pôjdeš vybrať izbu, kde budeš spať" Nadšene tleskla a otočila sa na podpätku.. Nechápavo som na ňu pozrela.. Izbu... Spať? No to snáď nie! Ona snáď naozaj nečaká, že tu budem spať.

HROOOZNE SA OSPRAVEDLŇUJEM ZA TO NESKORÉ PRIDANIE.. AŽ MOC... PARDON 😭.. JE TOHO NA MŇA MOC VEĽA.. + SOM BOLA LENIVÁ, KEĎ SOM MALA ČAS... PREPÁČTE.. PREPÁČTE...