Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

128. Zombie A Elixíry

FREYA

Prebudila som sa v malej miestnosti.. Bola tu tma ale dostatočne na to, aby som videla.,,Haló?" Zakričala som. Pomaly som sa postavila a rozhliadla na naokolo.. Podišla som k mrežám a hneď som si spomenula, na to čo sa stalo. Mama ma strelila nejakou uspávaciou pištoľou. Neuveriteľné, zradila ma vlastná matka....,,Haló?!"  Skúsila som to ešte raz a hneď na to som začula trieskanie do dverí.. Ale nie do mojich.. Zdalo sa, že tu zrejme niesom jediná, ktorá je tu väznená.. No potom prišlo to zvláštne chrčanie.. Čo to je, som vážne netušila.. Ale nepekne mi to naháňalo husiu kožu. Rozhodne to nieje nič dobré. Začula som buchnutie do mreží a hlas.,,Sklapni" Bol to mamin hlas.. A zrazu všetko stíchlo.. Počula som iba jej kroky.. Smerom ku mojej cele.. Tie opätky by snáď počul každý.. Ako si cestu sem doslova vyklopkávala.. Zastala pred mojimi dverami a usmiala sa na mňa. Zamračila som sa a hneď som od dverí cúvla.

,,Ahoj zlato.. Spala si dobre?" Opýtala sa ma s úsmevom.. Akoby nič. Nenávidím ju...

,,Spalo sa mi tu nádherne.. Nemohla by som si priať nič viac než ležanie na studenej podlahe a počúvanie mŕtvolných zvukov zo stien... Ako rajská hudba"  Povedala som ironicky. Zasmiala sa.

,,To ma teší... Och a prepáč za to, že som ťa strelila.. Len som sa musela uistiť, že mi neujdeš" Mykla plecom a podišla bližšie k mrežám.

,,Och.. Tak to preto som tu? Stačilo povedať prosím"  Pretočila som očami. Zas sa zasmiala.

,,Je mi ľúto, no si tu aby som ta mohla začarovať.. Musíš byť dokonalá kráľovná a tou s tvojím prístupom nebudeš..." Odfrkla si.

,,Chceš začarovať svoju vlastnú dcéru len pre svoje vlastné dobro?!"  Zavrčala som na ňu.

,,No.. Buď to, alebo ťa premením" Uškrnula sa.. Premení? Premení na čo? Zdvihla som obočie.,,Menšia túžba po mozgoch ti neuškodí, že nie? Stále budeš pekná neboj sa.. Tvojej kráse ani tá mŕtvolnosť neuberie"

,,Počkať čo?! Mŕtva? Túžba po mozgoch.. Myslíš zombie?" Zamračila som sa nad tým.. Nikto nikdy v živote nevidel zombie.. Blafuje alebo to myslí vážne.. Zombie sú niečo ako rozprávky na dobrú noc, pre deti.. Ibaže skôr ako nočné mory.. Rodiny nimi deti strašia, keď neposlúchajú, hovoriac 'Ak nebudeš dobré dievčatko, zombieci ti prídu zjesť mozog'.. Nikdy som netušila, že by to mohla byť pravda... Ak sa pýtate.. Áno.. Moja mama ma nimi presne tak strašila, keď som bola malá.. Preto ma táto informácia trochu vydesila.

,,Áno... Zombieci.. Vieš ako som ti hovorila, keď si bola malá, že ak nebudeš dobrá, prídu si po teba? Vytvorila som zombiekov.. Nieje to nič ťažké, takže.. Nemám problém moje sľuby z minulosti splniť... Takže... Buď dobré dievčatko Freya.. A poď somnou" Uškrnula sa a mávnutím ruky otvorila dvere od cely.,,Budeš najsilnejšia čarodejnica na svete" Vystrela sa a odkráčala preč.,,No poď!" Ešte na mňa zahučala.. Bez slova som pomaly vyšla trochu roztrasená, že náhodou mi do cesty vbehne zombie.. Keď som prechádzala okolo celí, na mreža jednej sa vrhli asi traja ľudia šialene sa snažiac dostať von.. Mykla som sa a ustúpila.. A ešte vo väčšom šoku som zostala, keď som si všimla, že vyzerajú inak... Ich oči červené.. Pokožka bledšia než moja alebo Nathova.. Krv na ich roztrhanom oblečení.. Vražedný úsmev.. A bili.. A bili do tých mreží.,,No kde si?!" Zvreskla na mňa mama a hneď som odbehla za ňou.

,,Nemôžem uveriť, že je toto skutočné"  Pošepkala som si popod nos.

,,No je... Takže.." Mama podišla k nejakej polici s elixírmi.. Až teraz som si uvedomila, že sme vlastne preč z celí.. Boli sme v obrovskej miestnosti. Vyzeralo to tu ako knihovňa.. Ibaže bez kníh... Na policiach, kde mali byť knihy boli elixíry.. A bolo ich nesmierne veľa.. Boli všade navôkol mňa.. V rôznych farbách. S otvorenými ústami som sa otáčala.. Bolo to neuveriteľné.. A.. Taktiež nádherné..,,Ehm ehm!" Začula som tesne za sebou. Hneď som sa Mykla a otočila. Stála tam moja mama a v rukách držala fľaštičku s červeno ružovou tekutinou..,,Toto vypi a všetko bude dobré"  Uškrnula sa.

,,A.. Ale čo moji kamaráti?" S obavami som na ňu pozrela.

,,Vypi to!"  Zahučala na mňa, tak som si hneď vzala fľašku a rýchlo to vypila. Cítila som ako z mojich očí vystrelil modrý oheň.. Nebolelo to.. Bolo to skôr ako... Ako keby som sa zrealizovala.. Uvedomila si, kto alebo čo v skutočnosti som. A presne to sa stalo.. Zrazu sa všade okolo mňa vytvoril modrý oheň stále dookola ma obiehajúc. Moje oči to vynechalo. Bolo to jemné ako vánok. Ale s výzorom a správaním ohňa a tornáda. Modrý plameň lietajúci okolo mňa sa postupne sfarbil do fialova.,,Čo sa to deje?" Snažila som sa polapiť dych. Bola som zmätená, ale aj trochu vystrašená.. Toto ma zmení.. Ale ja sa nechcem-..... Uškrnula som sa. Oheň som zrazu ovládala ja.. Cítila som akoby sa mi ten oheň poddal. Zhlboka som sa nadýchla a vdýchla som všetok oheň do svojich pľúc.. Nebol teplý.. Práve naopak.. Studený.. So správaním ako vánok. Keď bolo po všetkom sklonila som hlavu, vydýchla si a zatvorila oči.. No po chvíli som pozrela na ňu. Cítila som sa.... ÚŽASNE! Cítila som sa akoby toto bolo presne to, čo som potrebovala.. To čo mi chýbalo.. Tá žiara.. Ten.. Oheň! Pozrela som na matku, ktorá sa na mňa uškŕňala..

,,Super." Tleskla pri pohľade na mňa.,,Môžeme ísť korunovať.. Ale pronto.. Prepáč, že to všetko musí byť tak na rýchlo, no.. Potrebujem dovolenku" Zachechtla sa.,,Neznášam toto kráľovstvo.. Takže... Poď.. Ukážem ti tvoju dokonalú novú izbu" Žmurkla na mňa a ja som ju bez slova nasledovala. Skončili sme v obrovskej miestnosti. Izbe.. Nádherné biele záclony.. Obrovská posteľ.. Ten nábytok.. Gauč.. Všetko to tu vyzeralo presne ako z rozprávky.. Alebo presnejšie, to tu vyzeralo tak nádherne a dokonale ako si len dokážete predstaviť.. Nemohla som z toho spustiť zrak..

,,To je úžasné matka" Vydýchla som a ona sa len vystrela a uškrnula.

,,A je to len tvoje.. No teraz sa už prosím ťa priprav. Všetci o korunovácii už vedia.. Začína čoskoro tak si vyber nejaké pekné šaty! Ale nič tmavé! Mysli na to, že to je korunovácia!" Zamračila sa na mňa a ukázala prstom.. Akoby presne vedela, že som myslela nad vybratím si niečoho tmavého.. Usmiala sa a odišla.

,,No hej no hej.. Bla bla bla.." Zamrmlala som si. Takže všetci už o korunovácii vedia.. Uu.. Neviem sa dočkať ako tam dôjdem.. Budem predstierať, že som dokonalé dievčatko.. Tak dobrá a prišla som im zmeniť život.. A potom sa zmením na totálnu suku po odchode mojej matky, ktorá im zničí život ešte viac než moja matka predtým... Prvý dojem je vždy dôležitý, čo? Uškrnula som sa a nadýchla sa.,,Toto bude dlhý deň" Ešte raz som sa porozhliadala po izbe.

TAKŽE.. TIKA JE SPÄŤ! JEEEEJ.. 😂 TEŠTE SA ALEBO NIE... 😂 NO.. SOM SPÄŤ A ASI.. IBA ASI SA VRACIAM K PÍSANIU.. NO JE MOŽNÉ, ŽE JE TO LEN DOČASNÉ.. SOM V KOMPLIKOVANEJ SITUÁCII.. TAKŽE TAK. NO AJ TAK PREPÁČTE ZA MEŠKANIA. A DÚFAM ŽE SOM EŠTE NESTRATILA ČITATEĽOV 😅😅. S LÁSKOU TIKA 💜💜💜😘😘😊.