98. Neverím Na Blbosti!

547 71 36
                                    

,,Adrien!" Zakričala som. Všetci buď stáli okolo neho alebo kľačali pri ňom ako aj ja.,,Prosím nie.. Toto mi nerob.. To nemôžeš!" Kričala som naňho. Slzy sa mi z očí len valili.

,,Freya.." Oslovil ma.,,Bude dobre" Povedal úplne slabý.

,,Nie.. Nie Adrien. To nebude! Umieraš! Ale ako ti mám pomôcť?" Pozrela som mu do očí.

,,Nemôžeš. To nevadí. Asi už nastal môj čas" Vydýchol.

,,Nie.. Nech ťa ani nenapadne takto myslieť!" Zamračila som sa.

,,Freya." Pokrútil hlavou.,,Vždy si bola tá silná a odvážna, ochotná pre druhého urobiť čokoľvek, ba aj zomrieť. No niektoré veci nemôžeš napraviť" Povedal a pohladil ma po líci. Chytila som jeho ruku.

,,Musí byť niečo.. Niečo čo môžem spraviť" Povedala som.

,,Nieje.. Freya.. Ja som anjel. Je to zbytočné. Keď už umriem tak umriem určite" Prikývol.

,,No tak to nie!" Postavila som sa.,,Idem do toho tvojho neba.. Uvidím, či je nejaká možnosť! A ak zistím, že nieje. Potom mi hovor, čo nedokážem. Každopádne to nemienim vzdať bez toho, že som to skúsila!" Zamračila som sa.

,,Freya" Chytil ma Nathan.

,,Nath.." Pozrela som naňho.,,Neboj sa o mňa" Povedala som mu na jeho ustarostený pohľad.

,,Freya, to nemôžeš. Ak vojde niekto kto nieje anjel do neba, anjeli ho zabijú!" Povedal Adrien. Pozrela som naňho.

,,Ty si mňa zachránil. Je čas, aby som ti to oplatila!" Povedala som.

,,Freya! Nepováž sa. Ak je pravda, to čo Adrien hovorí... Nejdeš!" Zavrčal na mňa Nathan.

,,Tak hádam, že zomriem pri skúške" Mykla som plecom.,,Udržujte ho nažive jasné?!" Ukázala som na ostatných. Všetci na mňa pozerali.

,,Freya. Ja ťa nepustím" Chytil ma Nathan.

,,Nezastavíš ma!" Zavrčala som a pomocou mágie vzduchu som ho odhodila. Moje oči sa na tú chvíľu sfarbili do fialova. Rýchlo som vybehla von. Všetci zvnútra zakričali moje meno. No nemienim len tak sedieť a prizerať sa ako umiera! Vyletela som pomocou mágie vzduchu do vzduchu a letela som vyššie a vyššie. Po nejakom čase som strácala balans, no už som bola moc vysoko. Mala som pocit, že ak budem ešte chvíľu pokračovať, zabijem sa. Alebo vletím do vesmíru.

,,Haló! Nejaký anjel!" Zvrieskla som do vzduchu. Už som sotva dokázala stáť. Nedokážem lietať tak dlho. Pomaly som strácala balans.

,,Čo tu chceš? A kto si?" Spýtala sa ma červenovlasá žena.

,,Môj kamarát. Je jeden z vás. Je to anjel. A umiera! Pomôžte mi ho prosím zachrániť" Povedala som horko ťažko.

,,Je mi ľúto. Keď anjel umiera, nemôžeme nič spraviť" Povedala.

,,Do pekla ste anjeli, tak niečo robte! Je to jeden z vás! Ako môžete byť tak bezcitný!!" Začala som tam po nej vrieskať. Povzdychla si.

,,Prepáč." Povedala a odišla. Z plných pľúc som zvreskla až som mala pocit, že to počuli až do Austrálie. V tom ku mne zas priletela tá žena.,,Ako si to spravila?" Spýtala sa ma.

,,Čo sakra?" Zavrčala som na ňu.

,,Otriaslo sa celé nebo, pod tvojím krikom" Povedala.

,,Hm.. Neviem.. Možnože sa mením na banshee!" Zamračila som sa.

,,Nie" Priletela ku mne a pozrela mi do očí.

,,Sivé" Skonštatovala.

,,Sivé? To akože som temná?" Zdvihla som obočie.

,,Záleží ti na Adrienovi?" Spýtala sa.

,,Áno!" Zamračila som sa.

,,Hm.. Na tebe niečo nesedí" Prižmúrila oči.

,,No a tebe nebude sedieť hlava, ak Adriena okamžite neoživíš!" Zakričala som.

,,Fajn.. Len kľud. Pomôže mu Boh" Povedala.

,,Pff. Choď s tým niekam! Ja na takéto blbosti neverím!" Zavrčala som.

,,Veríš v anjelov, ale nie v Boha?" Zasmiala sa.

,,Anjeli sú niečo iné! Neverím v Boha!" Prekrútila som očami. Povzdychla si.

,,Dobre. Vráť sa k Adrienovi. Za chvíľu je tam" Povedala a odletela. Ja som rýchlo letela späť. Že Boh.. No jasné. Väčšiu kravinu už nemohla povedať. Je predsa jasné, že neexistuje. Keby áno, asi by sa nedialo v tomto svete toľko zlých vecí.

Konečne som pristála na zem a vošla dnu. Nathan ma hneď vraždil pohľadom a okamžite ma objal.,,Tak som sa bál" Povedal. Pustili sme sa a kľakla som si k Adrienovi.

,,No ako to šlo?" Spýtala sa Ginger.

,,Ja neviem" Povzdychla som si.,,Vydrž ešte chvíľu." Povedala som Adrienovi a priložila mu ruku na čelo. Bol ako ľad.

,,Stretla si anjela?" Pozrel na mňa. Prikývla som.,,Čo ti povedal?" Zamračil sa.

,,Vraj ti príde pomôcť Boh" Prekrútila som očami. Nathan sa začal smiať.

,,Boh? Veď to je blbosť!" Pozrel na mňa.

,,Aj ja som to hovorila" Pozrela som naňho.

,,Boh nieje blbosť, ale to, že príde. To je" Povedal Adrien.

,,Ešte nikdy ho nikto nevidel. Dokonca ani vyšší anjeli. Preto je nemožné, aby prišiel. Jednoducho nemožné" Pokrútil hlavou.

,,Tým, či príde sa už netráp, jasné? Hlavne zostaň v pokoji" Pohladila som ho po líci. Už asi ostáva iba dúfať, či sa teda niekto objaví.

,,Môžete ísť domov.. Tu už žiadna sranda nebude.. Oslavy v tomto dome budú asi pravdepodobne prekliate" Pozrela som na ostatných a povzdychla si.

,,Nikam nejdeme" Povedala Bekka.

,,Presne.. Zostaneme tu s vami. A Adrienom" Povedala Zalia.

,,Neopúšťame predsa ľudí, ktorých máme radi" Povedal Danny a Zaliu si k sebe pritiahol a dal jej bozk na spánok. S dojatím som na nich pozerala.

,,Ďakujem vám" Naznačila som perami a všetci sa len usmiali. Nathan ku mne podišiel a pohladil ma po chrbte.

,,Bude v poriadku, Dobre?" Povedal. Len som naňho zdola ako som sedela pozrela.

,,To dúfam" Povedala som a pozrela na Adriena. Už aj tak vydržal dlhšie ako obyčajný človek. Šťastie, že nieje človek. Len nech drží. Čo najdlhšie ako vydrží. Nemôžem stratiť v mojom živote ďalšiu osobu. Nemôžem!

,,Už je to päť minút, kde je ten tvoj "Boh"?" Spýtal sa Ethan Adriena.

,,Hovoril som, že nepríde" Odpovedal mu.

,,Bože on nepríde" Zakryla si Ginger ústa.

,,Bolo to zbytočné. Absolútne zbytočné!" Zrevala som.,,Vedela som, že neexistuje!" Potriasla som hlavou a zas mi vytiekli slzy. Ruky som si zaborila do vlasov a zaťahala.,,Je koniec! Je po všetkom! Toľko som sa snažila! Všetko zbytočne!" Povedala som naštvane a sklamane. Nath sa u mňa hneď objavil a objal ma.

,,Freya. Nerobila si to zbytočne. Snažila si sa. A to ti nikdy nezabudnem" Usmial sa na mňa Adrien.

,,Nie, prosím! Ešte vydrž! Prosím!"

Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA] Onde histórias criam vida. Descubra agora