Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

22. Prelom

,,Vieš v čom som bola strašne naivná?" Neodpovedal, tak som pokračovala.,,V tom, že som k tebe vážne niečo cítila! A bolo to viac ako kamarátstvo. Keď budem ja zas ja budem si to vyčítať, ale nemôžem ťa nechať žiť! Si prvý, do ktorého som sa zamilovala a pravdepodobne aj posledný a si prvý, ktorý mi zlomil srdce" Zrazu som padla na kolená a plakala som. Dokelu, ja som zabudla, že temnota city nepozná a keď už som zas začala cítiť bola som ja zase ja. Všetká tá zlosť a hnev zrazu zo mňa opadli a zostala som len ja a moje slzy. Nemôžem tomu uveriť. Ja som ho milovala a on ma zradil. Ja som milovala nepriateľa a verila som mu. Ako som mohla. Hneď sa u mňa objavil Nathan a objal ma. Neverila som tomu čo urobil, ale aj napriek tomu, že by som doňho najradšej trafila blesk som to prijala a padlo mi to dobre.

,,Nath.. Prečo. Prečo si to urobil?" Vzlykla som mu do krku.

,,Musel som" Povzdychol si.

,,Prežiť? Musel si prežiť?"

,,Nie. O to nejde. Chcel som skončiť vojnu a tak som oklamal Dylana. Teba som nezradil. Ja som ťa nezradil. Nie skutočne. Aj ja ťa milujem" Povedal. Zarazila som sa a pozrela mu do očí. Čo to povedal?,,Takže to bol tvoj strach. Bála si sa mi povedať čo cítiš. Ja som sa ti to bál povedať tiež"

,,Ale ale ja neviem, či ti už po tomto dokážem veriť. Povedal si, že si mi celú tú dobu klamal a zabával si sa na mne" Pokrútila som hlavou, ale plakať som neprestávala.

,,Vtedy, keď som to hovoril som klamal. Musel som pristúpiť na Dylanovu dohodu, pretože jedine tak by sme presvedčili naše rody, že si mŕtva a vojny by bol koniec. Nechcel som ťa zabiť, chcel som pred ním zahrať divadlo, preto som ti hovoril tie veci a pripravoval som sa na to ako ho zradím a o teba by som sa postaral, aby on uveril, že si skutočne mŕtva. Ale nečakal som, že ťa pohltí temnota, ale aspoň si nám uľahčila divadlo tým, že si ho zabila ibaže škoda, že takto sa musíme s našimi druhmi a vojnou vysporiadať sami."

,,Ja.. Ti.. Neverím!" Povedala som a vstala som zo zeme.,,Určite mi klameš! Zas! Chceš ma zabiť!" Skríkla som po ňom.

,,Freya keby som to chcel už si dávno..." Začal opatrne hovoriť a postavil sa. Zrazu ma niekto fakt rýchly a silný chytil zozadu a už som letela lesom. Niekde som odpadla a zobudila som sa priviazaná k stoličke s náramkom, proti mojej mágii na ruke, až teraz som si uvedomila, že nemám náramok od Natha. Na spanie si ho vždy dávam dole, asi by som nemala, aby ma nenašli.

,,Kto si a čo chceš?!" Spýtala som sa blond upíra so zelenými očami, ktorý sedel predomnou na stoličke. Hm. Nevyzeral zle.. Ale to asi žiadny upír.

,,Som Mike Edward Jones a chcem vyriešiť jeden problém. Ak ťa Nathaniel príde zachrániť, zabijem ťa a ak nepríde, možno ťa pustím, ale si len čarodejnica, čiže si to rozmyslím." Sadol si oproti mne na stoličku. Zamračila som sa. Má zvláštne podmienky.

,,No tak to ma môžeš rovno pustiť. Upíri a čarodejnice sa nenávidia, Nathan ma nenávidí a ja jeho ešte viac!" Zavrčala som. Ach.. Je to, čo som práve povedala vôbec pravda?

,,Ak ťa skutočne miluje ako povedal v lese, príde ťa zachrániť. Nechal som mu aj adresu" Usmial sa.

,,Ty si nás počul?" Do môjho sebavedomého hlasu vošly obavy.

,,Počul som všetko a videl som všetko. Si silná čarodejnica a vďaka tebe, že si prezradila vaše čarodejnícke tajomstvo ťa asi moc čarodejnice mať radi nebudú. Myslím, že v našich očiach chceli radšej zostať slabí a neškodní, aby sme ich nezabíjali" Uškrnul sa.

,,Je to dosť možné. No aj tak to je už jedno" Mykla som plecom.

,,Ty a Nathaniel máte veľmi zaujímavý vzťah. Počul som, že ste kamaráti od Dylana, ktorý to našim rodom prezradil, ale nečakal som, že sa milujete. To je už vážne ako z príbehu Romeo a Júlia. A sedí to aj na ten koniec. Nakoniec umrú. Romantické čo?" Zasmial sa a ja som sa nahnevane trhla zo stoličky.

,,Už ti Dylan povedal, že raz som sa už tohto náramku zbavila? A sama? Pomocou mágie? Nečakané čo?" Zdvihla som obočie.

,,Nemožné a vymyslené. To nedokáže nikto" Prekrútil nadomnou očami.

,,Ja som to dokázala. Hneď potom som ho nevidela dva týždne bohvie čo robil za ten čas" Zamyslela som sa.

,,Rozširoval o vás klebety, ale vieš čo mi nejde do hlavy? To že ako sa do teba mohol zamilovať upír" Pokrútil hlavou.

,,Wau.. Vidím, že ty tomu, čo povedal v lese veríš viac ako ja" Odfrkla som si.

,,Ale čo? Máš zlomené srdiečko?" Podpichol ma. Pozrela som radšej mimo, lebo sa ešte rozplačem a nemienim plakať pred ním.,,Niekoho počujem prichádzať" Povedal. Hneď ma napadlo, že to je nejaký upír, ktorý by ma chcel ochutnať. Musím sa z tadiaľto dostať! Snažila som sa trhať sa zo stoličky, ale bezúspešne.,,Je to Nathaniel" Povedal. Vydýchla som si.

,,Prečo mu tak hovoríš?" Pozrela som naňho.

,,Volá sa Nathaniel. Nathan je len jeho pomenovanie lebo sa mu to páči viac. Alebo sa mu nepáči Nathaniel, lebo sa za tým skrýva viac, než sa zdá?" Vstal a tajomne sa na mňa uškrnul. Zaujímalo ma to, ale radšej som to nechala tak. V tom dnu vošiel Nathan.,,Och.. A čas na smrť Freya. Dobre sme si pokecali" Povedal a vytiahol nôž. Upírskou rýchlosťou prešiel za mňa a priložil mi ho ku krku.

,,Ty si prišiel? Po mňa?" Pozrela som na Natha. Toho debila zamnou som sa snažila ignorovať, aj keď s nožom pri krku.. Hm.. Nieje to bohviečo.

,,Hovoril som, že ťa miluje" Zasmial sa Mike.

,,Áno milujem a nedovolím, aby sa ti niečo stalo." Nath mi pozrel do očí. Prišiel po mňa. Neviem teraz, čomu veriť.,,Mike prosím ťa. Boli sme kamaráti už ako malí. Pusť ju. Je to predsa láska. Bol si niekedy zaľúbený?" Spýtal sa ho. Skúša mu hrať na city. Chytrý chlapec.

,,Nie.. Láska je slabosť Nathaniel. Pozri sa čo to z teba spravilo. Si slaboch. Máš pre ňu slabosť" Zavrčal Mike a chladnú čepeľ mi priložil viac ku krku, až som reflexne sykla. Našťastie ma neporezal.

,,Mýliš sa Mike. Láska je práveže sila" Pozrel mi s obavami do očí. Ja som radšej ostala ticho. ,,Mike. Nenúť ma ublížiť ti nechcem ti ublížiť. Si predsa kamoš nie? Nechaj nás ísť"

,,Ale Nathaniel! Ty si sa totálne pomiatol?! Miluješ čarodejnicu?" Obranne Kričal Mike.

,,Láske nerozkážeš a práve ty by si to mal najlepšie vedieť" Usmial sa.,,Miloval si morskú pannu. Bol by si s ňou šťastný až naveky, keby ti ju náš rod nezabil, lebo to pre nich nebolo normálne. Nezabúdaj, kto pri tebe vtedy stál a aj keď som to jediný vedel, kryl som ťa a nikomu som to nepovedal" Povedal Nath. Jeho hlas znel.. Empaticky. Kľudne si tu kecajte.. Ja si tu len tak sedím s nožom pri krku, načo sa ponáhľať, nie?

,,Ty si im to predsa povedal!" Zavrčal naňho Mike. Povzdychla som si a prekrútila očami. Už ma to tu začína nudiť.

,,Nikdy by som nezradil kamaráta Mike. Oni na to prišli sami" Povedal Nath a Mike mi dal nôž z krku preč a v momente zmizol. Ja a Nath sme išli domov ku mne, a ešte tam bola Ginger aj Ethan.

,,Kde ste boli? Nevedela som čo si mám myslieť. Strašne som sa bála" Povedala Ginger a obaja ma.

,,Už som späť a už je všetko v poriadku" Povedala som a dokonca som sa aj usmiala. Dnešný deň bol skutočne divný. No najmä mám veľa otázok.