Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

4. Temná

Ráno som sa zobudila nato, že niekto búcha na dvere. Za normálnych okolností by som to nepočula, ale teraz vážne niekto búchal do tých dverí, akoby ich chcel rozbiť. V pyžame som vstala a obula som si papuče. Ešte som sa zastavila v kuchyni, aby som si pre istotu zobrala nôž a išla som otvoriť. Okamžite dnu vletel Nathan bezohľadu na to, že tam stojím ja a okamžite zatvoril dvere, tak, že keď okolo mňa prešiel skoro som spadla.

,,Čo sa deje?" Okríkla som ho a frustrovane zamávala nožom.

,,Chcú ma zabiť!" Povedal vystrašene. Ale.. Chlapec konečne vie, čo to je.

,,Uhm.. Kto?" Zdvihla som obočie.

,,Uff.. Jedna.. Upírska rodina" Povzdychol si a prechádzal sa z miesta na miesto.

,,A ty si ich zaviedol ku mne? Nádherne ti záleží na druhých.. Si upír preboha, tak sa bráň!"

,,Nemôžem.. Je to kráľovská rodina, prehral by som" Zašiel si rukami do jeho úžasných hebkých vlasov a zaťahal za ne.

,,Super. Tak do toho zatiahneš aj mňa?.. Vieš čo? Neodpovedaj.. Čo si vlastne spravil?" Povzdychla som si a postupne som sa upokojovala.

,,Tak trochu som urazil kráľa" Pozrel na mňa.

,,Prečo?" Prekvapene som naňho pozrela. Toto som nečakala. On urazil kráľa. Bože.. Zbláznil sa?

,,Pretože je to idiot" Otočil sa a vyzeralo, že sa snaží narýchlo niečo vymyslieť.

,,Očividne nieje sám" Vzdychla som si a keď si Nathan uvedomil, čo som povedala otočil sa ku mne s neutrálnym pohľadom.

,,A to si ako myslela?" Podišiel ku mne.

,,Čo?" Tvárila som sa, že neviem o čom hovorí. Snažila som sa zadržať smiech. Samozrejme, že ma počul. S tým jeho upírskym sluchom je aj tak nemožné, aby nie.

,,Ach.. To je jedno. Pomôž mi. Však si kamoška nie?" Usmial sa. Vtedy som sa zarazila.

,,Čože? Ja? Tvoja? Kamoška? Hahaha.. Nie! V žiadnom prípade.. Ty ma chceš zabiť a ja teba tiež.. V podstate" Zahryzla som si do pery. Snáď son nepovedala nič nepekné. V tom sa na mňa Nathan začudovane pozrel.,,Naše rody sú nepriatelia.. My sme nepriatelia!" Dodala som, aby som odľahčila situáciu. Napätie medzi nami v tejto situácii by sa dalo krájať.

,,Včera som ti povedal, že ťa nechcem zabiť!" Povedal ublížene.

,,Och.. Aha.. Jasné.. Na to som nejak zabudla... ale u mňa to isté o tebe neplatí, no dám ti radu. Ak si chceš zachrániť život jednoducho sa ospravedlň" Ustúpila som od dverí nech vyjde.

,,Čože? Ty? Ja? Oni? Čo?" Nechápavo na mňa pozrel. Prekrútila som očami.

,,Ach.. Padaj" Povedala som a otvorila som dvere a vyhodila som ho von. Za dverami som počúvala a urobil ako som mu poradila.. Ospravedlnil sa. Prijali mu to, až na jednu maličkosť.. Zato, že z neho cítili čarodejnicu, mu prikázali, aby ma pred nimi zabil. V tom som otvorila dvere a nôž čo som držala v ruke som hodila presnou trefou kráľovnej do hlavy a videla som Nathanov vydesený pohľad akým ma pozoroval. Kráľovná si vytiahla nôž z hlavy a odhodila ho na zem. V tom sa všetci pozreli na mňa. Nesmelo som sa usmiala. Čo ich sakra zabije? Asi mám problém.

,,Buď to spravíš ty, alebo to urobím ja, ale tak, aby trpela" Povedala kráľovná Nathanovi. V tom sa na mňa pozrel a hneď som vedela, že je zle. Vošla som do domu a zabuchla som dvere, ktoré som zamkla. Nathan tie dvere ľahko vykopol. Išla som do svojej izby a použila som mágiu vody a moje oči sa na chvíľu sfarbili do tyrkysova. Z vody som si vyčarovala modré šaty a tenisky, aby som mohla rýchlejšie utekať. Práve keď Nathan otvoril v miestnosti dvere som skočila na okno a na pozdrav som mu vyplazila jazyk. V tom som vyskočila a pomocou mágie vzduchu som vzlietla. Moje oči boli fialové. Pristála som na strome hneď nad kráľovnou a za chvíľu sa tam dole medzi nimi objavil aj Nathan.