Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

11. Náramok

,,Čo urobíš teraz maličká?" Chladne sa zasmial.

,,Nehovor mi,,maličká"!" Zavrčala som a kopla som mu do rozkroku. On sa zohol v páse a ja som zatiaľ zdrhla do svojej izby a snažila sa dať ten blbý náramok dole. Nešlo to nijakým spôsobom, akoby som si to nemohla dať sama dole. V tom Dylan rozkopol dvere a ja som sa sotva uhla. Skoro som zinfarktovala.

,,Ty idiot! Moje dvere! To opravíš!" Ukázal som naňho prstom on sa zasmial.

,,Myslím, že máš oveľa väčší problém ako dvere" Uškrnul sa.

,,Prečo myslíš? Nezabiješ ma.." Zdvihla som obočie.

,,Si si nejaká istá!" Obišiel dvere a vošiel dnu.

,,To hej, pretože to nechceš spraviť. Bavím ťa" Usmiala som sa do strany.

,,Uuch, ty si ale fandíš!" Zasmial sa.

,,Možno.. Ale to je jedno. Prosím.. Mojou mágiou ti už nemôžem ublížiť, tam mi aspoň odpovedz na moje otázky.. Chcem len odpovede" Už som naňho prosebne pozrela

,,To si si vážne myslela, že keď unesieš upíra bez odporu ti odpovie?" Pokrútil nad mojou stupiditou hlavou.

,,Dúfala som v to.. A aj keby zachránila by ma mágia" Mykla som plecom.

,,Ale teraz nemáš mágiu a si tu sama. Kto ťa zachráni teraz?" S úškrnom na perách pristúpil bližšie.

,,Tak sa zdá, že nikto. Asi sa budem musieť nejak o seba postarať sama. Ale najprv mi povedz čo chcem vedieť potom si rob čo chceš!" Zamračila som sa.
.
.
.
,,Vidíš ani to nebolelo" Povedala som, keď mi konečne Dylan vyklopil, čo som chcela vedieť. Mám taký pocit, že poznám Nathanov celý život.

,,Spokojná?"

,,Áno. A teraz mi daj dole ten náramok a oprav dvere" Povedala som a on sa zasmial. Ja som sa postavila a prešla som po dverách na zemi až za ne.

,,Kam si myslíš, že ideš?" Postavil sa.

,,Dole schodmi momentálne" Odbila som ho.

,,Cítim z teba strach. Určite máš niečo v pláne" Keďže mi týmto prekazil plán kľudne a nenápadne sa vypariť z domu okamžite som sa rýchlo rozbehla schodmi, no on preskočil zhora zábradlie a objavil sa dole predomnou, práve keď som bola takmer pri dverách. Zdesene som naňho pozerala. Bola som nútená zastaviť. Už som bola dole, ale predomnou nebola žiadna voľná cesta.

,,Och.. Do kelu! Fakt vás upírov neznášam! Pri vás, aby sa človek bál aj dýchať!" Zavrčala som.

,,Bojíš sa?" Uškrnul sa.

,,No nie, vieš?" Prekrútila som očami.

,,To je dobré. Mám rád obete, ktoré sa boja" Pristúpil bližšie. Vyvalila som oči a zamračila sa. Cúvla som od neho.

,,Ha ha ha" Ironicky som sa zasmiala a rozbehla sa oproti nemu a začala som ho biť. V tom som skončila pritlačená na stene s jeho rukami držiacimi moje pri mojej hlave. Vyceril svoje tesáky a priblížil sa mi ku krku. V tom zrazu niekto rýchlo vykopol dvere, ktoré Dylana trafili. Šťastie, že bol na mne inak by trafili mňa. Dylan spadol a bol v bezvedomí. Ja som si vydýchla, keď som zbadala Nathana.

,,Prima a ďalšie dvere sú v ťahu.. Čo vy s tým furt máte?" Pozrela som na Natha q tvárila som sa, že som úplne v pohode. Nathan sa zasmial.

,,Máš šťastie, že som došiel práve včas. Stačilo dôjsť o sekundu neskôr a mala by si v sebe jeho tesáky."

,,Áno viem.. Vďaka a dáš mi prosím ťa tento železný náramok dole? Neviem si ho dať sama" Zamračila som sa na moju ruku.

,,Tento náramok ti môže dať dole len ten kto ti ho nasadil" Ozvalo sa spod dverí, ktoré zrazu leteli na Nathana. Nathan sa uhol a dvere vleteli do kuchyne a zničili stôl. S pootvorenými ústami som naňho pozerala. On mi práve zničil stôl? A oni sa tu vážne ohadzujú dverami? Ja.. Asi sa mi to len zdá. Snažila som sa predýchať situáciu, v ktorej som sa ocitla.

,,Zdemolujete mi celý dom!" Zakričala som na nich. Obaja na mňa pozreli.

,,Prepáč" Povedal Nathan a zrazu sa objavil v kuchyni pri tých dverách chytil ich a chcel ich hodiť späť do Dylana, ktorý sa zrazu objavil u mňa a vzal si ma k sebe ako rukojemníčku. Bola som k jeho hrudi pritisnutá chrbtom. A rukou ma jemne držal pod krkom.

,,Ježiši Kriste! Mňa do toho neťahajte!" Vykríkla som. A ako som videla Natha, že už sa chystá hodiť dvere zvreskla som a rýchlo sa otočila s Dylanovi a objala som ho. Našťastie sa Nathan spamätal, že tam som a nehodil ich. Dylan na mňa pozeral ako na debila. V tom som ho pustila a rukami sa od neho odrazila. Postavila som sa medzi nich a rozsiahla ruky na znak 'Stop' ou každému ako stáli oproti sebe.,,Prosím! Dosť! Ja chcem ešte žiť!... A mať dvere! Takže ak sa chcete biť kľudne. Ale mimo môjho domu!" Povedala som hlasno a snažia sa dýchať. Dylan a Nath to akoby pochopili a išli von. A Nathan aj s dverami.

,,Okamžite odlož tie dvere!" S vyvalenými očami som naňho pozerala a krútila som hlavou. Nathan na mňa pozrel a položil ich na zem pri mňa. Držala som ich a skoro ma zavalili.,,Vráť ich prosím späť na miesto!" Pípla som, lebo som a bála, že ma rozpučia každú chvíľu. Nathan ich zobral a vrátil späť kam patria. Dylan čakal pri vchode a usmieval sa na mňa.,,Dylan prosím ťa oprav tie dvere hore" Povedala som a on upírskou rýchlosťou vyšiel hore a za chvíľu sa vrátil.

,,Hotovo,ale len aby si vedela. Len ja ti môžem dať ten náramok dole, ale už ti jedna služba odomňa vypršala, takže zatiaľ!" Pošepkal mi do ucha a zmizol vo vetre.

,,Nie.. Nie nie nie nie nie.. Prosím!.... Dokelu!" Zasyčala som, ale som rada, že Dylan a Nathan nepokračujú v tom hroznom boji. Nath zostal so mnou.

,,Zdá sa, že musíš chvíľu vydržať bez mágie" Povedal posmešne a prišiel ku mne. Hodila som po ňom vražedný pohľad.

,,Zdá sa, že musíš chvíľu vydržať pri mne" Vysmiala som ho.

,,Čože?" Zarazil sa.

,,Som teraz zraniteľná. Musíš to vydržať" Pošepkala som mu do ucha a potľapkala ho po ramene. Hodila som na seba bundu a šla som von. On stál na mieste ako obarený.,,No poď. Niekto ma musí udržiavať na žive" Pokynula som mu a on sa s hlbikym povzdychnutím pohol mojim smerom. Vnútorne som sa uškŕňala ako blázon.
.
.
.
Išli sme s Nathanom po námestí a práve mi niečo napadlo.,,Práve som dostala úžasný nápad" Vyhlásila som.

,,No zbohom" Povedal a ja som ho prebodla pohľadom.

,,Pôjdeme do strašidelného parku. Ginger tam vždycky chcela ísť" Usmiala som sa doširoka. Nemienim len sedieť na mieste v tomto nudnom meste a nudiť sa s upírom po boku. Wow.. Tí by bolo. To rozhodne neplánujem.

,,Tak fajn" Mykol plecom.