36. Les A Víla

826 97 12
                                    

NATHAN

Hneď ako som dorazil do lesa som začal hľadať. Ten amulet je pre mňa dosť dôležitý. Ak ho nenájdem, tak sa nikdy nebudem môcť dostať do tajného sejfu, ktorý máme schovaný kúsok od chaty, v ktorej som žil v lese. Kráčal som lesom a sledoval obrázok v mobile, podľa ktorého som sa navigoval k amuletu. ,,Podľa tejto mapy je amulet schovaný presne tu." Zastavil som a pozrel som sa pred seba. Uvidel som obrovskú jaskyňu.,,No super. Určite tam žije nejaká strašná príšera, ktorá sa ma bude snažiť zabiť" Ako som dohovoril vyšla z tadiaľ prenádherná žena. Bola mladá a krásna. Mala dlhé blond vlasy a mala dlhé biele šaty. V nemom úžase som ju pozoroval. Nesmierne ma priťahovala. Ale nebola to láska. Bolo to skôr akoby ma niečo ovládalo. Akoby ma ona ovládala. Potriasol som hlavou.,,Siréna" Povedal som. Ona sa zasmiala.

,,Tesne vedľa Nath. Som temná víla" Uškrnula sa.

,,Nič v zlom, ale temno ani náhodou nevyzeráš. A odkiaľ vieš kto som?" Zamračil som sa. Ani jej krása ma nezaslepí.

,,Nenechaj sa oklamať vzhľadom. Myslela som, že si chytrý. Temné víly dokážu čítať myšlienky. Viem presne prečo tu si. Prišiel si ju hľadať?" Podišla ku mne.

,,Ju? Ja som prišiel hľadať ten amulet, nie žiadnu ženu" Povedal som a pozoroval som ju. Ona sa zasmiala.,,Čo je ti vtipné?!"

,,Len si zlatý, keď o ničom nevieš. No ako chceš. Ja mám tvoj amulet" Kráčala okolo mňa a ja som ju len sledoval.

,,Daj mi ho!" Už som strácal nervy.

,,A prečo by som to robila?" Zasmiala sa.,,Ty ju nesmieš dostať!"

,,O kom sakra hovoríš? Ja chcem len ten amulet!" Zamračil som sa.

,,Načo ho potrebuješ?" Zašepkala mi do ucha a rukou mi zozadu prešla po tele.

,,Do toho ťa nič nieje!" Bleskovo som sa k nej otočil a vytrhol sa od nej.

,,Aaa už vidím" Povedala. Asi si prečítala moje myšlienky.

,,Čítaš myšlienky, no nie? Tým pádom vieš presne, čo sa stane ak mi ten amulet nedáš!" Zavrčal som.

,,Uuu kroť sa tiger. Ten amulet ti nedám. Ak ho chceš poď si poň" Usmiala sa a ja som na ňu vyceril tesáky a svojou upíriou rýchlosťou som na ňu vyštartoval, no v tom zmizla.

,,Nebude to také ľahké" Povedal hlas, avšak keď som sa otáčať nikde som nikoho nevidel. Zrazu som zacítil krv. Išiel som za pachom a za niekoľkými stromami som našiel ležať Ginger.

,,Ginger?" Oslovil som ju a pomaly išiel k nej. Ležala na zemi a nohu mala zakliesnenú v pasci pre zvieratá. Šialene krvácala.. Však môže umrieť..

,,Nathan? Čo tu ty robíš? Prosím pomoc" Pozrela na mňa so slzami v očiach. Pozrel som sa na jej nohu. Stúpila do pasce na zvieratá. Mala v nej pricviknutú nohu.

,,Oh. Vydrž, pomôžem ti" Kľakol som si k nej. A pozeral som sa na tú pascu.

,,Prosím rýchlo, lebo strácam veľa krvi. Každú chvíľu môžem vykrvácať" Vydesene na mňa pozrela. Hej.. Ja viem! Musím konať..

,,Neboj sa, to neodpustím" Povedal som a dal som na pascu z oboch strán ruky.

,,AU" Zakričala.

,,Len pokoj, nebude to bolieť" Povedal som a čo najrýchlejšie a najsilnejšie som pascu vlastnými rukami odtrhol a zlomil. Rýchlo som ju odhodil preč.,,Už je všetko v poriadku" Pohladil som ju po vlasoch.

,,Bolelo to" Vydýchla si a položila hlavu na zem.

,,Ja viem. Klamal som, aby som ťa trocha upokojil" Cuklo mi kútikmi. Ginger sa zasmiala.,,Už je dobre?"

,,Myslím, že hej ale stále to bolí a krvácam" Pozrela na mňa.

,,Vydrž" Povedal som, zahryzol som si do ruky a začala mi krvácať.,,Keď sa napiješ mojej krvi, vylieči ťa to"

,,Myslela som, že liečia len upírie sliny" Znechutene sledovala moju ruku.

,,Všeobecne lieči naša DNA ale väčšinou používame sliny. Ale najčastejšie len v prípadoch, keď niekoho uhryzneme, lebo na to je zbytočné dávať krv. Ale toto je veľká rana, tak pi" Povedal som a priložil som jej k ústam moju ruku. Ona sa trochu nahla, ale v tom jej spadla hlava.

,,Nevládzem" Povedala.,,Nath.. Na.. N" Povedala a potom posledný krát vydýchla.

,,Nie! Nie! Ginger ty musíš žiť! Vstávaj! Prosím!" Kričal som a k ústam som jej hneď priložil ruku.,,Poď.. Pi.. Prosím" Avšak ona nepila. Vtedy som si uvedomil, že ona je už mŕtva. Fakt fakt mŕtva.,,Nieeeee!" Zakričal som na celý les a začali mi tiež slzy.,,Ginger" Povedal som potichu pri jej tele. Ona nemôže umrieť.. Ona nie..

,,Zdá sa, že ti na nej záležalo" Ozval sa povedomí hlas. Otočil som sa a zbadal som temnú vílu.

,,Čo tu zas chceš?!" Pozrel som na ňu a utrel som si slzy. Nebude ma vidieť plakať.. Čo som za chlapa.. Ale.. Preboha však Ginger práve umrela... Každý by bol na tom rovnako..

,,Ah. Nič moc len ma baví sledovať ako trpíš. Mimochodom volám sa Edmrissa. Myslím, že je fér, aby si vedel moje meno, keď ja viem tvoje a navyše budem aj tak tá posledná, ktorú uvidíš" Zasmiala sa.

,,Čo tým chceš povedať?! Myslíš, že ma dokážeš zabiť?" Zachechtol som sa a vstal som zo zeme.. Snažil som sa nepozrieť sa na miesto, kde leží Ging..

,,Oh nie. Samozrejme, že nie. To tvoji priatelia. Priviedla som sem všetkých a mimochodom. Za to, čo sa stalo Ginger tak trochu môžem" Zasmiala sa zmizla hneď ako som sa na ňu naštvane rozbehol. Keď som sa otočil späť k Ginger, jej telo tam už nebolo.

,,Čo si s ňou spravila ty beštia?!! Však počkaj!" Zakričal som do vetra.. Avšak jedinou odpoveďou mi bolo ohlušujúce ticho.

,,Nathan" Ozvalo sa za mnou. Hneď som sa otočil..

,,Ethan" Vydýchol som. Bol som prekvapený.. Ale.. Žije..

,,Ako som sa sem dostal?" Spýtal sa ma.

,,Zlá víla sem pritiahla všetkých mojich kamarátov a chce vám ublížiť. Prosím ťa hlavne sa drž pri mne a dávaj si pozor" Podišiel som k nemu. Nemôžem stratiť aj jeho.. To by som nezvládol. Môj kedysi jediný a najlepší kamarát..

,,Myslíš, že tu je aj Ginger?" Spýtal sa.

,,Bola tu" Sklonil som hlavu.

,,Ako to myslíš bola? Dostala sa z tadiaľto?" S obavami na mňa pozrel.

,,O-Ona umrela" Povedal som a Ethan na mňa pozeral ako na ducha.

,,Nie". Hlesol.

,,Je-Je mi to ľúto. Snažil som sa ju zachrániť, ale bolo neskoro" Podišiel som k nemu. Hneď odomňa ustúpil a prekvapene na mňa pozrel mal slzy v očiach a aj na lícach.

,,Počkať takže ty si o tom vedel? Že umiera.... a nič si neurobil?! Ako to myslíš, že si sa snažil?! Keby si sa snažil tak nieje mŕtva!" Zakričal na mňa. Toto ma ranilo.. Ja viem.. Ja to viem.. Je to len moja chyba.. Len moja.

,,Nie Ethan ty to nechápeš" Pristúpil som k nemu. On odomňa naopak odstúpil a naštvane ma sledoval.

,,Môžeš za to, že umrela! Ja som ju miloval! Už ťa nechcem nikdy vidieť! Neukazuj sa mi na oči" Zakričal na mňa a kráčal preč odomňa so slzami v očiach. Moje srdce na ten okamih prestalo biť.. Áno.. Aj upírom bijú srdcia..

,,Nie Ethan. Dovoľ mi vysvetliť ti to" Šokovane som sledoval, ako odchádza.

,,Dúfam, že zhoríš v pekle, za to čo si urobil!" Zakričal mi späť. Ja som sa objavil pred ním.,,Uhni mi z cesty! Alebo si sa rozhodol nebodaj zabiť ďalšieho svojho kamaráta?!" Zamračil sa na mňa. Ostal som prekvapený.. Ja.. Ja či som sa...

,,Ethan. Nikoho nechcem zabíjať. Chcem len, aby si ma vypočul" Prosebne som naňho pozeral..nemôžem oňho prísť.

,,Vypočuť ťa? Si zodpovedný za smrť Ginger. Za smrť dievčaťa, ktoré som miloval! Nemám, čo počúvať. Ja som ti celý život vo všetkom pomáhal a takto sa mi odvdačíš?! Nemám si už s tebou čo povedať. Najlepší kamarát a takto ma zradí!" Povedal a zrazu niekam zmizol. Úplne som zabudol, že on sa dokáže teleportovať.

Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA] Where stories live. Discover now