Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

52. A Mám Ťa!

NATHAN

,,Tak to bol fakt dlhý deň" Povedala Freya a hodila sa na posteľ.

,,To bol. Uhm. Ja. Si musím ísť niečo vybaviť. Takže ja idem" Povedal som. Snažil som sa byť nenápadný. Vážne som sa snažil, ale ako som čakal Freya chce vedieť kam idem.

,,Kam ideš?"

,,Len von. Potrebujem nasať trošku čerstvého vzduchu. A krvi tiež vzhľadom na to, že som dlho nejedol"

,,Och. Fuj. Okej. Tak choď. Ale neskús sa zabiť nevinných!"

,,To nikdy nerobím. Teda myslím, keď som pri zmysloch to nerobím a už ani nezabíjam, keď to nieje potreba. Okej pa" Povedal som, aby som sa rýchlo vyhol nejakých ďalších poznámok alebo dotazov a zmizol som z Freyinho dohľadu. Viem si presne predstaviť ako sa na mňa nechápavo pozerala, keď som odišiel. Poznám ju už moc dobre. Neviem, či to robí to bývanie. Každopádne teraz som na ceste za Bekkou. A úprimne som fakt zvedavý ako sa bude tváriť, keď sa u nej objavím. Cez nejakú prestávku som ju dnes v škole počul ako hovorí, že dnes je sama doma, čiže to musím využiť.

BEKKA

Práve som si z chladničky vyberala jogurt, keď som zhora začula podivný zvuk. Zľakla som sa a okamžite som ho položila na kuchynský pult. Potom som znova začula nejaký zvuk. Ten prvý znel ako keby treslo okno. Čo je dosť možné, že aj treslo, pretože ho mám otvorené, keďže je teplo a navyše môže byť prievan. No ten druhý zvuk už znel ako, keby sa niečo rozbilo. Išlo do z horného poschodia a ja dúfam, že nebol tak silný prievan, že mi to zhodilo zo stola tú novú vázu, čo som si nedávno ukradla. Nuž čo. Baví ma kradnúť. V tom som zas zhora počula pohyb parkiet. Trochu som tam nazrela, ale hneď som sa vrátila späť a zo šuplíku som si okamžite vybrala najväčší nožík, čo tam bol. No v tom sa ku mne niekto akoby rýchlosťou svetla priblížil a skoro ma vlastným nožom prebodol ako mi ho vytrhol z ruky.

,,Ty?! Čo tu do pekla robíš? Skoro si ma prebodol!" Zakričala som naňho vydesene.

,,Och. Aká smola, že sa mi to nepodarilo" Arogantne sa usmial. Dobre viem, že ma nemá rád ale toto je moc. Len som si odfrkla.

,,Čo robíš v mojom dome?" Spýtala som sa už pokojnejšie. On sa zatiaľ prechádzal s mojím nožom z miesta na miesto. Okej desí ma. Sledovala som každý jeho pohyb. Po chvíli zastal a prišiel ku mne úplne blízko. Bola som už vtedy vážne vydesená, čiže som sa len opierala o linku a dúfala, že sa vzdal, avšak on prišiel ešte bližšie ku mne. Naklonil sa cez moje rameno a nôž položil na stôl. Potom cúvol o niekoľko krokov a otočil sa. Konečne som si mohla bezpečne vydýchnuť avšak v tom sa otočil a hneď som sa musela tváriť normálne.

,,Ja čakám" Povedala som na znak, že chcem počuť odpoveď.

,,Čo myslíš?" Usmial sa do jednej strany.

,,Neodpovedaj mi otázkou! Nemám to rada!"

,,To nieje môj problém. Ale musím uznať, že máš pekný dom" Porozhliadal sa.

,,Nathan! Čo tu chceš?!" Spýtala som sa už trochu dôraznejšie.

,,Prišiel som ťa zabiť" Hneď sa otočil ku mne so spokojným úsmevom.

,,Čo?" Okamžite som vykríkla.

,,No, vieš čo som zač a nikto zo sveta ľudí to vedieť nesmie, čiže..."

,,O-okej. Ja to chápem, ale preboha. Len som netušila, že to keď si povedal, že ma zabiješ si myslel vážne"

,,Ach. Prosím ťa! Ty nemôžeš existovať vo svete v ktorom som aj ja!" Zasmial sa.

,,Uhm. Stačilo povedať "áno myslel"." Prevrátila som očami.

,,Áno myslel" Usmial sa a ja som sa tiež falošne usmiala.

,,OK. Ale ak sa chceš ku mne dostať, tak len cez moju mŕtvolu!" Povedala som a vzala som z linky nôž. Potom som sa naňho pozrela a uvedomila som si, čo som povedala on na mňa len nechápavo pozeral.

,,Zabudni na to, čo som povedala!" Namierila som naňho nôž. On len prikývol.

,,Och prosím ťa a s tým chceš čo robiť?" Pomaly ku mne pristupoval.

,,Nepribližuj sa" Pohrozila som mu nožom. On však dovtedy ku mne prišiel.

,,No, čo urobíš?" Spýtal sa a dotkol sa hrotu noža.

,,Toto" Povedala som a kopla som mu medzi nohy. Rýchlo som bežala od neho preč, ale bežala som tak rýchlo, že som sa pošmykla a spadla som na zem. Nôž mi, ale vyletel z ruky a ako som ležala na zemi zapichol sa tesne pri moju hlavu. Ja som si vydýchla. Potom sa pri mne objavil Nathan a podával mi ruku. Neprijala som ju a vstala som.

,,Počuj ako to tak vidím. Ja sa ťa ani nemusím snažil zabiť, lebo tebe to ide perfektne" Usmial sa.

,,Ha ha ha" Odbila som ho a išla som si sadnúť do obývačky na gauč. Bolela ma hlava. On si sadol na gauč oproti mne

,,Takže zajtra v škole?" Usmial sa.

,,Už ma nechceš zabiť?"

,,Uch. Ani netušíš ako po tom túžim, ale baví ma sa s tebou zahrávať"

,,Tak fajn. A teraz vypadni z môjho domu!" Povedala som agresívne. On sa len zasmial.

,,Neboj už pôjdem. O a mimochodom. Hore som ti náhodou rozbil vázu" Povedal. Vražedne som sa naňho pozrela.

,,Čo. Si. Urobil?" Povedala som pomaly. Vstala som on na mňa pozeral.

,,Uhm. Tá váza bola zle položená".

,,Ja ťa zabijem!" Zahučala som a rozbehla som sa za ním. On sa zas rozbehol preč odomňa až jeho super rýchlosťou zmizol do mojej izby a vyskočil cez okno. Do kelu s ním! Moja nová váza! Ach!