Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

50. Po Škole

FREYA

Prechádzala som sa sama po triede z miesta na miesto a rozmýšľala som.

,,Nikto tu predsa nieje. Mohli by sme ujsť" Povedala som zamyslene. No v tom do triedy vošiel Križiak.

,,Taaak Flowersová. Hodinu tu s tebou budem"

,,No super. Už len toto mi chýbalo" Povedala som potichu.

,,A kde sú ostatný?" Spýtala som sa.

,,Oni sú v iných triedach"

,,A s kým?"

,,S inými profesormi"

,,A prečo so mnou nemôže byť profesor?"

,,Flowersová! Dávaj si pozor na ústa. Ja som profesor!"

,,Z inej galaxie?"

,,Tak a dosť! Nevyštudoval som vysokú školu, aby mi nadávalo dieťa zo strednej!"

,,Možnože by ste sa mali vymeniť s profesorom ak to dieťa nezvládate" Usmiala som sa. V duchu som zadržiavala smiech. Križiak bol zo mňa na nervy.

,,Buď láskavo ticho a seď! Nevieš si predstaviť aké bolo ťažké presvedčiť tamtých profesorov, aby zostali vôbec po škole. Meniť sa bohužiaľ nemôžme. A aj tak pochybujem, že s tebou chce niekto byť!"

,,Mňa majú všetci profesori radi a ja ich tiež. Lenže nič v zlom ale vás za profesora nepovažujem"

,,A máš na to nejaký konkrétny dôvod?"

,,Odkedy nám môžte tykať?" Zaťal zuby a hovoril znova.

,,A máte na to nejaký dôvod slečna Flowersová?"

,,Ste labilný a plný hnevu. Nemáte žiadny rešpekt a nesprávate sa profesionálne. Čo by ste ako profesor mali"

,,Hah. Ty nič nevieš dievča!" Povedal a rozhodol sa ma ignorovať.

,,Výstižné, pretože z vašej hodiny vážne nič neviem. Z hodiny všetkých ostatných profesorov si dokážem zapamätať učivo a aj ho pochopiť. Prečo to neviem u vás?"

,,Pretože nikdy nedávaš pozor!"

,,A mala by som? Keby som k vám mala nejaký rešpekt z profesionálnej stránky dávala by som pozor. Lenže za niektoré veci nemôžu študenti, ale profesori!"

,,Fajn! Tak viete čo slečna Flowersová? Zajtra si skúsite učiť! Ja budem študent na tvojom mieste a ty budeš profesor na mojom!"

,,Ale ja neviem matiku"

,,No to už je váš problém" Usmial sa.

,,Tak fajn.. Beriem!" Usmiala som sa do jednej strany.

GINGER

Sedím tu zatvorená v jednej miestnosti s pani profesorkou Blair. Ona si rada necháva hovoriť vlastným menom.

,,Pani profesorka Blair?" Upozornila som ju. Ona na mňa zo stola pozrela.

,,Áno Ginger?" Aj ona hovorí študentom ich menami. Na oplátku. Je to tak milšie a priateľskejšie.

,,Nudím sa. Mohli by ste ma už prosím pustiť?" Sklonila som hlavu. Ona vstala a prišla si sadnúť do prvej lavice na miesto vedľa mňa.

,,Je mi ľúto, ale nemôžem. Ja som tu ani nechcela pôvodne zostať, ale Križiak nás potreboval a patrí do nášho zboru, čiže som si musela voľný čas doma odložiť stranou"

,,To mi je ľúto"

,,Ale nemusí. Mám nápad. Čo tak sa trochu zaujať?"

,,A čím?"

,,Poviem ti o mne jeden príbeh. Keď som ja bola asi v tvojom veku, chodila som na túto školu. Rada som skúmala a objavovala nové veci tak som sa raz rozhodla ísť tam kde to bolo zakázané"

,,Vy ste bola rebel?"

,,Samozrejme. V tvojom veku nerobiť šialené veci nieje zábava... To zakázané miesto bolo pod školou a tým myslím úplne. Nikto tam nechodí. Jednoducho to asi nikoho nenapadlo okrem raz jedného chlapca. Raz som počula ako sa rozprával s riaditeľom, že tam už nesmie ísť a vylúčil ho za to. Vtedy som vedela, že to miesto asi povolené nebude. Bála som sa, že ma vylúčia, tak som tam išla až keď všetci opustili školu. Nebolo ani zamknuté. Bol tam napísaný iba zákaz a nebezpečenstvo"

,,Vošla ste tam?"

,,Bohužiaľ nie. Lákalo ma to, ale tie časy sú už preč. Všetko sa to pokazilo, keď som sa už dotkla kľučky, že tam vojdem, no v tom mi riaditeľ položil na rameno ruku. Vieš si predstaviť ako som sa vtedy zľakla. Išla som s ním do riaditeľne. Našťastie sa nadomnou zľutoval a nechal ma ďalej študovať na tejto škole. Povedal, že to bolo preto, že som nebola vnútri"

,,No a prečo mi to hovoríte?"

,,Chcem, aby si si užila. Trochu sa zabavila kým si mladá"

,,O to sa nemusíte báť. S Freyou, Ethanom a Nathanom mám o to postarané" Zasmiala som sa.

,,Tak si to môžte ešte vylepšiť. Dnes po škole tam choďte. A potom mi povedzte, čo tam bolo"

,,Ale prečo nás v tom podporujete?"

,,Povedzme, že som za každú srandu a nebezpečenstvo. Ale dávajte si pozor. Môže to tam byť vážne nebezpečné. Bohvie čo tam škola skrýva"

,,Spoľahnite sa. My tam určite pôjdeme" Zasmiala som sa.

,,To som si istá. Lenže je to zamknuté. Potom, ako učiteľ zistil, že som tam bola to dal zamknúť, aby sa už podobné prípady neopakovali"

,,Tak ako sa tam dostaneme?"

,,Mám kľúč" Zasmiala sa a vybrala si ho z kabelky na stole.,,Tu. Vezmi si ho"

,,A nebudú ten kľúč hľadať?"

,,Och nie. Tento kľúč som ukradla ešte keď som bola v tvojom veku a vtedy okolo toho robili hurhaj, ale nakoniec sa prípad uzavrel, tak že sa kľúč podľa nich stratil a odvtedy ho mám u seba. Myslela som, že ho ešte použijem, ale nestalo sa. Asi už som príliš stará" Povedala. Ja som sa zasmiala. Mohla mať tak 26.

,,Ďakujem" Povedala som a práve zazvonilo. Vyšla som na chodbu a stretla som sa tam zo všetkými ako práve vychádzajú z triedy aj s učiteľmi, s ktorými tam museli byť. Všetkých som zavolala a rýchlo sme zišli po schodoch dole.

,,Skryme sa na záchod" Povedala som. A všetkých som nás vtlačila na babské záchody.

,,Sme na babských záchodoch!" Povedal sťažobne Ethan.

,,Ginger, prečo sme na záchodoch?" Spýtala sa ma Freya.

,,Skrývame sa pred učiteľmi a čakáme, aby išli domov. Chcem, aby si mysleli, že sme išli domov"

,,No a nebolo by to lepšie, keby sme skutočne išli domov?" Ozval sa Nathan.

,,Nie. Pretože my nepôjdeme domov!"

,,A prečo nie?" Spýtala sa Freya.

,,Pretože v škole sú tajné dvere. A ja mám kľúč. Pre mňa za mňa si choďte a ja zistím sama, čo je vnútri"

,,Idem s tebou" Povedala všetci naraz a potom sa na seba pozreli. Ja som sa usmiala a pozrela sa cez kľučku.

,,Už sú preč. Pripravení?" Spýtala som sa a otvorila som dvere. Odpoveď mi bola jasná. Naše tajné zakázané dobrodružstvo v škole sa začína.