Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

118. Krása Podmorského Sveta

FREYA

Toto som skutočne nečakala.. Ja žijem... Konkrétne som na zemi.. Ale.. Riadne špinavej.. Skôr piesok a hlina zmiešané. Obklopujú ma.. Riasy? Pomaly som sa pozviechala do sedu a pozrela nad seba. Vysoko až moc vysoko nadomnou sa vznášala voda.. Toto nebolo normálne.. Čo je to? Postavila som sa a porozhliadala som sa. Je to tu nádherne.. Och.. No jasné.. Všade sú koraly, hviezdice, perly a iné veci. No sú tu potopené vraky lodí a lietadiel a pyramíd tiež.. No to snáď nie.. Nieje to Atlantída? Videla som už čokoľvek, ale toto.. Kto by si pomyslel, že by som niekedy toto zažila.. A ako je to možné? No počkať - musím si spomenúť.. Čo sa vlastne stalo? Ach.. Jasné.. Tragon ma hodil do vody.. Potopila som sa. Niečo ma chytilo za nohu a ťahalo dole.. Padla som do bezvedomia. Myslela som, že som mŕtva.. No ale.. Niesom.. Mŕtva som už bola.. Takto to tam rozhodne nevyzeralo.. Bolo tu prenádherne. A ani tá Atlantída mi neprišla zaujímavá.. Je toho na mňa moc veľa.. Mala som mokré vlasy a už aj špinavé od piesku. Chytila som si ich do ruky a hodila do zadu.. No čo už.. Cítila som, ako smrdím. Od toho oceána..
Zišla by sa mi sprcha.. Aj keď.. Práve som sa vykúpala. Ale som ešte špinavšia, než som bola.

,,Je tu niekto?" Zakričala som. Prechádzala som sa teda po piesku.. Nebol tu nikto.. Rozhodla som sa teda navštíviť Atlantídu, no všade na zemi boli riasy, perly a podobné hlúposti, ktoré som musela prekračovať a tie vraky.. Cítila som sa ako, že som pod vodou a dokážem dýchať.. No... V podstate to je aj pravda, pretože som pod vodou aj dokážem dýchať, ibaže tá voda sa vznáša nadomnou.. Nezvyčajné..,,Haló?!" Skúsila som to znova. Z vraku jednej lode vyšla nejaká postava. Zľakla som sa. Zastala som. Čo bolo lepšie? Neozvať sa alebo sa ozvať. Postava sa stále viac a viac približovala. V tom sa, ale len tak z ničoho nič objavila predomnou a ja som zmätene cúvla. Pohľad som upierala na toho, koho som najmenej čakala.

,,Wow.. Freya.. Teba by som tu nečakal" Uškrnul sa.

,,Dylan" Vydýchla som. Neverím, že predomnou stál.,,My-Myslela som, že si mŕtvy" Povedala som.

,,Ja som.. Vďaka tebe.. Ale naštvalo ma, keď som zistil, že ty niesi.. No to sa dá ľahko napraviť" Pritiahol si ma za pás k sebe a rukou mi utrel krk od špiny.

,,Dylan! Čo som povedala?!" Ozval sa hlas.. Srdce mi bilo ako šialené.. Bola som zmätená.. Čo sa to tu deje? Kde to som? A ako som sa sem dostala? Sledovala som Dylanove výrazne modré oči. On potichu zavrčal a otočil sa. Až teraz som si uvedomila, kto to hovoril.

,,Dèmonica" Vyvalila som oči.

,,Och.. Pozrimeže.. Pekné, že si nás poctila návštevou.. Žartujem.. Ja som poslala Dyla, aby ťa stiahol.. Do pekla" Zachechtla sa.

,,Do pekla? No tak takto som si peklo rozhodne neoredstavovala" Zamračila som sa. Veď tu bolo nádherne. Dokonca tu boli aj potopené pyramídy a sochy ľudí.

,,Nie ty blbá! Nieje to peklo" Prehodil očami Dylan a pustil ma.,,Vieš.. Si v Bermudskom trojuholníku.. Inak povedané.. Diabolskom.. Toto démonom patrí.. A ja mám kvôli tomu, že som ťa skoro zabil u Dèmonici vybavené miesto pri démonoch.. Jediné, čo treba urobiť, aby som ho dostal je presvedčiť Avery, nech ma vyslobodí.. To by nemalo byť ťažké a potom musím zabiť teba a stane sa zo mňa démon.. Ako.. Vieš.. Pomsta..a musíš uznať.. Upírsky démon.. Uvedomuješ si, čoho budem schopný?" Zachechtol sa.

,,Si chorý" Pokrútila som nad ním hlavou.,,Avery ťa v žiadnom prípade nepustí.. Už sme to s ňou preberali"

,,Zlato.. Láske nerozkážeš" Zašepkal mi do ucha.

,,Eww" Odtlačila som ho od seba.. Nechápem, ako sa Ave mohla chytiť na... Neho!

,,No.. Dèmonica" Otočil sa k nej.,,Načo som ti ju mal doniesť, ak si ju nemôžem zakusnúť.. Konečne som aspoň z časti živí.. Môžem jej ublížiť tak ľahko" Pozrel na mňa.

,,To som nepovedala..zakusnúť si ju môžeš.. Aj ju zabiť.. Ale najprv ju tu trochu preveď.. Keď tu už je.. Och a.. Nech sa zoznámi so šéfom.. Odveď ju k diablovi" Uškrnula sa a zmizla.

,,Však počkaj ty suka.. Ty ešte zaplatíš za tie sny a aj za to, že si nás sem poslala!" Zavrčala som. Dylan ma chytil za ruku a ťahal.,,Viem chodiť aj sama, idiot!" Vytrhla som si od neho ruku. Pretočil očami a išli sme ďalej.

,,Hm.. Čo chceš vidieť?" Pozrel na mňa.

,,To ako vážne? Robíš mi sprievodcu v podmorskom svete?" Zdvihla som obočie.

,,Vieš.. Nemusím" Hneď sa ku mne otočil a pritiahol si ma k sebe. Vraždila som ho pohľadom. Naklonil sa k môjmu krku.,,Čo tak si ju dať.. Znova.. Nemáš poňatia ako chutila.. Ešte ju dokážem cítiť" Zašepkal mi do ucha. Och.. Je príšerný! Tesákmi mi prešiel po krku.,,Nebudeš sa ani brániť?" Spýtal sa.

,,Nechce sa mi a ani na to nemám náladu" Mykla som plecom. Zasmial sa.

,,To nemyslíš vážne, však?" Zdvihol obočie.

,,Nie.. Iba som ťa chcela prekvapiť" Vrazila som mu nohu medzi jeho nohy. Bolestne sa chytil a hneď sa zložil na zem.. Idiot.. Pokojne som kráčala v podmorskom svete. Bola tu pyramída.. Obišla som ju. Následne som išla do vraku lode.. Wow.. Boli tu dokonca aj kostry mŕtvych.. Ďalej som išla do lietadla. No potom sa už ku mne pridal Dylan.

,,Ešte si nevidela to najlepšie" Zašepkal mi do ucha. Nadskočila som. Vydesil ma. Pozrela som naňho.

,,A to je?"

,,Atlantída.. Pohľad na to si uži, kým som milý.. Potom ťa zoznámim s diablom a sám ťa zabijem.. Ale nebude to len tak.. Budeš pekne trpieť.. Pomaly a bolestivo.. Dám do toho všetko" Zasyčal. Prebehli mnou zimomriavky z jeho slov.. No tak toto sa nemôže stať.,,Chcem aby si pred tak krutou smrťou videla niečo pekné.. Vidíš.. Niesom také monštrum" Zachichotal sa. Pretočila som očami.. Vraj, že nieje...

NATHAN

Bože.. Stále im mieri na hlavu. Mám si vybrať medzi Bekku a Avery.. No koho? Kto to bude.

,,Ave.. Neboj.. Umriem ja.. Viem, že nechá zabiť mňa.. Neznáša ma" Zašepkala Bekka smerom k Avery.

,,Hej.. To nevieš.. Možno to robí len tak.. Avšak.. Mňa tak dlho nepozná" Pozrela na mňa. Prstami som si vošiel do vlasov.. Majú pravdu.. Obe.. Teda..

,,Bekka.. Ja.. Musím ti niečo povedať.. Predtým, než toto skončí" Začal som. Obe na mňa prekvapene pozreli. Až sem som počul ako rýchlo im bije srdce. Akoby aj nie v takejto situácii..,,To.. Čo som ti robil.. Nieje to pravda, že ťa nenávidím. Obľúbil som si ťa.. Mám ťa rád. A potreboval som len nejakú obeť na moje žartíky. Prepáč.." Zahryzol som si do pery.

,,Čo.. Ale.. Veď" Nevedela zo seba dostať ani jedno slovo.

,,Ja viem.. Ja viem.. Prepáč mi to." Pozrel som jej do očí.,,A Avery.. Vždy som ťa mal rád.. Páčil sa mi aj fakt, že si drak, ktorý tomu rýchlo dopomohol.. Ale.. Úprimne.. Nechcem, aby zomrela žiadna z vás.. Nechcem.. Nemôžem" Krútil som hlavou.

,,No buď zomrú obe.. Alebo len jedna.. Jedna je predsa len menšia strata.. Musíš si vybrať." Povedal starý muž, ktorý im mieril na hlavu.,,Pre motiváciu.. Začnem odpočítavať" Povedal a baby zatvorili oči a začali plakať. Bože.. Nemôžem to nechať len tak, no len čo sa budem snažiť pohnúť z môjho miesta.. Zabijú aj mňa.. Čo mám teda robiť?,,10...9..." Čo si myslí, že koľko času mám na premyslenie?,,8...7..." Robí si srandu?,,6...5..." Skutočne to urobí?,,4...3..." Jasné, že áno.. Je to monštrum.,,2...1..." Čas vyprší a ja sa musím rozhodnúť. Inak umrú obe.,,0".

Tak teraz by ma zaujímala vaša reakcia.. Ako toto celé vnímate? 😂