Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

55. Hurikán

NATHAN

To kúzlo ma po dvadsiatich minútach ako Freya odišla pustilo a jediné na, čo teraz myslím je, že to musím ísť povedať Ginger a Ethanovi. Potrebujem ich. Sám Freyu nenájdem. Necítim ani jej pach. Rýchlo som vošiel do školy. Bola hodina. Samozrejme, že bola. Ale nemienim čakať dvadsať minút kedy skončí. Prvá hodina. Je s Križiakom. No to bude sranda. Vošiel som dnu.

,,Sadni si Woods, meškáš na hodinu!"

,,A vy meškáte k zubárovi, ale nechcel som nič hovoriť" Povedal som a nasmeroval som si to k Ginger.

,,Ging. Potrebujem tvoju pomoc"

,,Čo sa deje? Kde je Freya?"

,,Ja práveže neviem. Musíš mi ju pomôcť nájsť" Ona len prikývla a vstala z miesta.

,,No hej! Kam idete?!" Spýtal sa učiteľ. Pozrel som na Ethana. On len prikývol.

,,Ponáhľame sa na kúzelnícku šou, prepáčte" Povedal Ethan a zastavil čas.

,,Poďte. Čas spustím, keď odídeme" Povedal a viedol nás von zo školy. Len luskol a čas znova plynul.

,,No kde je Freya?" Spýtal sa ma.

,,To dúfam, že mi povie Ginger" Pozrel som na ňu.

,,Čo? Ja? A ako to mám vedieť. Ty si s ňou bol. Čo sa vlastne stalo?"

,,Povedala, že nevie kto je a že somnou nemôže byť dokiaľ to nezistí. Mňa zviazala lianami a odišla a ani ju necítim"

,,A ako ti mám pomôcť ja?"

,,Ty a Freya ste prepojené, tak sa s ňou skús nejak spojiť a zisti kde je"

,,Ale tak to nefunguje. Ja sa s ňou spojím jedine, keď bude v nebezpečenstve"

,,Tak potom ju musíme dostať do nebezpečenstva. Pôjdeme za Dannym a požiadame ho, aby vyvolal nejaké zemetrasenie alebo čo a potom sa ti objaví kde je"

,,Nathan"

,,Alebo vyvolá búrku, ktorá bude nebezpečná"

,,Nathan"

,,Čo je?"

,,Freya odišla lebo nechce byť nájdená. Potrebuje jednoducho čas pre seba. Určite sa vráti, keď všetko vyrieši"

,,Ale.."

,,Ja chápem, že sa o ňu bojíš. Aj ja s o ňu bojím, ale nič sa nedá robiť. Tak jej aspoň nechaj slobodnú vôľu.. Som si istá, že sa vráti čoskoro" Povedala a ja som sa na ňu len smutne pozrel. V tom som zmizol.

GINGER

,,Nathan! Nathan no taaak! Vráť sa" Vydýchla som si. Ethan na mňa pozrel.

,,Poďme za ním"

,,Nie. Niečo mi hovorí, že aj on chce byť sám" Vydýchla som si a pozrela naňho.

FREYA

,,Prečo si sa nikdy neukázala?" Pozrela som na mamu a sadla si na posteľ.

,,Dala som ti priestor. Si už veľká slečna a vyrástla si do krásy a múdrosti"

,,Vieš, ale niekedy boli ťažké chvíle a potrebovala som ťa. Ako napríklad, keď sa mi na základke vysmievali a šikanovali ma, lebo som bola vždy sama. Alebo keď som stratila moju prvú najlepšiu kamarátku Zaliu. Nebola si tam"

,,Ale však som s tebou zostala do tvojho ôsmeho ročníka na základke a nikto sa ti nesmial"

,,Ale smiali sa. Ale ako si ma opustila, tak to bolo oveľa horšie. Lebo sa smiali, že už aj mama ma opustila, pretože nevydržala mat dcéru ako som ja"

,,Tak to mi je ľúto"

,,To by malo. Ale už som sa cez to preniesla. Snažila som s byť silná v každej situácii"

,,Však ty si silná"

,,Ani nevieš čo sa mi za posledné roky všetko stalo"

,,Viem zlato. Viem všetko. A ja ti to aj všetko vysvetlím prečo som odišla a prečo zas odídem"

,,Ty ma zas opustíš?"

,,Áno. Musím. Ale už si veľká a rozumná a zodpovedná, čiže som si istá, že všetko zvládneš bezomňa dokiaľ nepríde tvoj čas povedať ti všetko"

,,Aha, takže ty sa tu len tak ukážeš. Nič mi nevysvetlíš a odídeš?"

,,Áno. Poviem ti aspoň to, že som odišla lebo som musela. Ale teba som nevzala so sebou, aby som ti dala priestor. Keď sa týmto životom takto krásne prenesieš. Robí ťa to silnou a to budeš do budúcnosti potrebovať"

,,Vieš čo fajn. Rob si čo chceš! Už ťa aj tak nepotrebujem!" Povedala som a otočila som sa jej chrbtom.

,,Tvrdohlavá ako vždycky" Zasmiala sa a objala ma zozadu. Na chvíľu som zatvorila oči. Prišlo mi to dobre. Moja mamička je somnou. Vytiekla mi jedna slza.

,,Pusti ma! Robíš ma slabou!" Odtlačila som ju od seba. Nemôžem sa zas rozplakať. Sľúbila som si, že budem silná.

,,Ako myslíš. Ale niekedy, keď to dáš von sa ti uľaví"

,,Nie ďakujem. Budem v sebe dusiť všetko dokonca môjho života!" Počula som ako sa zasmiala. Ale zrazu bolo ticho. Žiadne otázky ani nič podobné. Otočila som sa a ona tam už nebola. Rýchlo som prezrela celý dom. Nikde. Išla som von na pláž. Pozrela som do mora. Obzrela som sa. Keď som si bola istá, že naokolo nikto nieje, tak som sa hodila na kolená a začala som plakať.

,,Nemôžem.. Nemôžem! Nemôžem plakať!" Povedala som si a zvolala som búrku. Moje oči boli sivé a ja som bola temná.

,,Toto je jediné východisko z môjho tichého utrpenia. Možno tak zostanem navždy" Povedala som a vstala som. Pomaly som kráčala do vody. Až som bola už úplne v nej. Potopila som sa a nechala som sa znášať na dno. Rozmýšľala som s otvorenými očami. Potom som sa akoby postavila vo vode a rozpažila som ruky. Pomocou mojej temnej mágie som sa začala točiť a vytvorila som tak hurikán. Ja som bola v oku hurikánu a riadila som ho. Hlavne ďaleko odtiaľ.

ZALIA

Stála som vedľa Dannyho a pozrela na oblohu. Všade sa znovu objavili mračná.

,,Toto už nieje prirodzené" Povedal Danny.

,,Čarodejka?" Spýtala som sa.

,,Žiadna toto nedokáže. Jedine keby to bol niekto z nášho klanu"

,,Ale všetci sú tu" V tom sme sa obaja na seba pozreli.

,,Freya" Povedali sme naraz.

,,To dievča sa fakt zlepšila. Búrku spôsobila v celom meste. Zapni rádio" Pokynul mi. Urobila som ako povedal.
,,Hlásime, aby ste dnes radšej zostali doma. Počasie sa náhle zmenilo a uprostred Jarného jazera je hurikán. Hlavne nepanikárte a zostaňte doma" Vypla som rádio.

,,Ak to takto bude pokračovať Freya zaplaví celé mesto" Povedal Danny.

,,Čo urobíme?"

,,My nič...ty.

,,Čo? Prečo ja? Som ten posledný človek, ktorého by Freya chcela vidieť. Nenávidí ma"

,,No tak to, aby ste si vyriešili spory. Pretože ty si jediná, čo to dokáže zastaviť. Nikto nemá totiž tušenia o čo ide"

,,Tak fajn. Poletím tam" Povedala som a svojou mágiou som letela k Jarnému jazeru. Keď som tam prišla Freya sedela na pláži blízko pri vode a rukou ovládala dva hurikány, ktorými si len tak točila vo vode. Pomaly som k nej išla.