Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

131. Teraz Alebo Nikdy

Prešli mnou zimomriavky pri predstave, že som bola s upírom... Ako som mohla... Bože..

Pomaly som sa otočila a široko sa usmiala.,,Nathaaaan... Si tu... Jeeej.. " Usmievala som sa ako som hovorila, ale viac ironické to už byť nemohlo. Hneď sa usmial a objal ma..

,,Tak si mi chýbala. Bál som sa o teba.. Ale som rád, že dnes nikto tento hrad nechránil, takže som mohol preniknúť bez povšimnutia" Stískal ma v objatí za to čo ja som len stála na mieste...

,,Jeej.. To som rada..." V hlave som si odfrkla.. Ako ho z tadiaľto dostanem?! On ma chytil za ramená a trochu odstrčil od neho, aby na mňa mohol vidieť..

,,Môžeme ujsť.. Konečne cesta sem bola možná, takže bude aj cesta von... Môžeš ísť somnou! Nemusíš nastúpiť na trón. Nemusíš sa báť, že nás už nikdy neuvidíš... Poď domov.. Je to teraz, alebo nikdy..." Pozeral mi hlboko do očí akoby to bola otázka života a smrti a ja som naňho len zízala s nudeným výrazom.

,,Nechcem odísť.. Prijala som môj osud nasledujúcej kráľovny." Pousmiala som sa.,,Vieš... Je to ako.. Byť súčasťou niečoho veľkého! Môžem zmeniť svet! Mám na to dokonalú šancu.. Najmocnejší druh zo všetkých dokáže ovládnuť celý tento svet" Zasmiala som sa.,,Ani netušíš.. Ani upíri by nás nezastavili" Pomaly som mala srdiečka v očiach ako som nad týmto rozmýšľala.

,,Prečo by si ovládala svet... A Freya.. Vieš, že keď tu zostaneš už svojich kamarátov a mňa nikdy neuvidíš..." Pozeral na mňa s obavami v očiach.

,,Och to je risk, ktorý som ochotná podstúpiť... Nič v zlom ale vážne mi na tom nezáleží..." Zasmiala som sa.,,Inak.. Keď už si tu.. Môžeš mi prosím ťa rozopnúť ten náhrdelník?" Vyhrnula som si vlasy hore a otočila sa mu chrbtom.. Videla som nás v odraze v zrkadle... Mračil sa. Jeho prstami sa jemne dotkol môjho krku a ja som zacítila akoby mnou prešiel prúd.. Ale.. Vážne príjemnej energie. Jeho dotyky... Vždy to boli jeho dotyky.... Ako som rozmýšľala, za ten čas len rozopol môj náhrdelník a dal mi ho do ruky.

,,Čo ti urobila?" Zamračil sa na mňa.

,,Č-o.. O čom hovoríš?"  Stále som sa spamätávala z toho, čo som cítila.. Z tých pocitov, ktoré do mňa prenikli.. Akoby... Silná energia... Prefackala som sa v hlave.. 'Spamätaj sa!'

,,O tvojej mame! Čo ti urobila? Musela ťa nejako začarovať!"  Zavrčal na mňa..,,Tiež by tu bol Ethan a poradil by mi čo robiť.." Pozrel inde.. Ethan... To meno som už dlho nepočula... Tak mi chýba.. Ehm! Čo je to so mnou? Čo mi to robí?,,Dobre.. To je jedno... Čoskoro sa ale vrátim... A toho kúzla ťa zbavím... Či už po dobrom alebo po zlom"  Povedal a ja som sa uškrnula. Naklonila som sa k jeho uchu a pošepkala,,Už sa neviem dočkať" Na čo sa mierne zatriasol. Musela som sa uškrnúť. Skôr než som sa nazdala bol preč.,,Hmm.." Otočila som sa a kráčala k posteli, no neviem čo sa stalo. Svet somnou zatočil a spadla som na zem.

NATHAN

Búchal som Ginger na dvere, ako šialený.. Nemôžem uveriť tomu že sme v podstate stratili našu Freyu.. Ak mi niekto dokáže pomôcť. Bude to Ginger. Otvorila dvere a pozerala na mňa ako na zjavenie.,,Čo sa deje preboha?" Mierne sa zamračila.

Povzdychol som si.,,Ide o Freyu.. Myslím že má problém.. No a ak nie ona.. Tak... Všetci ostatní." Preglgol som. Keby sa Freya stala kráľovnou, počas toho ako je temná, tak by svet nedopadol veľmi dobre... A upíri už vôbec nie..

,,Vysvetli" Chytila ma za ruku a potiahla dnu. Sadli sme si v jej izbe na posteľ a všetko som jej vyrozprával.,,Počkať.. Hovoril si že si jej pozeral do očí a videl, že je niečo inak... Mala sivé oči?" Zdvihla obočie.

,,Uhm.. Nie... Vlastne nemala... Takže..." Zamyslel som sa.

,,Takže jej niečo musela urobiť niečo jej mama!" Vykríkla.,,Musíme ju zachrániť."

,,Ale ako? Pochybujem, že vôbec mame prístup a navyše, keď je na tom takto, tak jej sme asi ukradnutý a mohla by nám ublížiť.. Vieš aká je silná... Ju nepremôžem ani ja.. Už vôbec nie keď je takáto" Povzdychol som si.

,,No... Zajtra sa tam zastavíme, dovtedy niečo vymyslíme" Zamyslela sa.

,,Zajtra je neskoro. Zajtra ju korunujú kráľovnou.. To znamená, že nemáme šancu to stihnúť... Iba ak..." Uškrnul som sa.

,,Iba ak čo?" Naliehala na mňa.

,,Iba ak ju unesieme a potom budeme mať dosť času na vymyslenie nového plánu"

,,To je... Celkom dobrý nápad... Tak ju  unes.. A prines k nej domov.. Budem u nej čakať.. Aj tak nikdy nezamyká" Zachechtla sa.

FREYA

Prebudila som sa a cítila som sa.. Divne. Pozrela som sa naokolo a pomaly sa postavila.. Sadla som si pred zrkadlo a pozrela na seba..,,Och.. Nemôžem uveriť, že som vážne zabila.. Len tak.. Akoby nič.." Chytila som sa za hlavu.. Bolela ma.,,Takže ten elixír zabral... Vďaka Bohu" Vydýchla som si.

*Flashback (záblesk minulosti)*

Mama podišla k nejakej polici s elixírmi.. Až teraz som si uvedomila, že sme vlastne preč z celí.. Boli sme v obrovskej miestnosti. Vyzeralo to tu ako knihovňa.. Ibaže bez kníh... Na policiach, kde mali byť knihy boli elixíry.. A bolo ich nesmierne veľa.. Boli všade navôkol mňa.. V rôznych farbách. S otvorenými ústami som sa otáčala.. Bolo to neuveriteľné.. A.. Taktiež nádherné..,,Ehm ehm!" Začula som tesne za sebou. Hneď som sa Mykla a otočila. Stála tam moja mama a v rukách držala fľaštičku s červeno ružovou tekutinou..,,Toto vypi a všetko bude dobré"  Uškrnula sa.

,,A.. Ale čo moji kamaráti?" S obavami som na ňu pozrela.

,,Vypi to!"  Zahučala na mňa, tak som si hneď vzala fľašku a rýchlo to vypila. Cítila som ako z mojich očí vystrelil modrý oheň.. Nebolelo to.. Bolo to skôr ako... Ako keby som sa zrealizovala.. Uvedomila si, kto alebo čo v skutočnosti som. A presne to sa stalo.. Zrazu sa všade okolo mňa vytvoril modrý oheň stále dookola ma obiehajúc. Moje oči to vynechalo. Bolo to jemné ako vánok. Ale s výzorom a správaním ohňa a tornáda. Modrý plameň lietajúci okolo mňa sa postupne sfarbil do fialova a vtedy som si uvedomila, že sa mením....,,Čo sa to deje?" Snažila som sa polapiť dych. Bola som zmätená, ale aj trochu vystrašená.. Toto ma zmení.. Ale ja sa nechcem-.....~ Menila som sa na niekoho iného. Ona menila moju osobnosť.. Akoby potláčala moje emócie.. Všetky emócie, čo mám.. Ten elixír.. Čo som mala vypiť.. Využila som šancu a kým mama sledovala fialové svetlá, okolo mňa, otočila som sa k polici a hľadala nejaký elixír, ktorý by mi mohol pomôcť.. Celý čas to bol môj plán.. Vzdať sa bez boja.. Možno to tak mohlo vyzerať.. Uvidela som nejakú fľašku a prečítala, čo tam je. Vonku vo fialovom kruhu sa zdal čas spomalený. Iba pri mne akoby to všetko išlo strašne rýchlo. Na fľaške bolo napísané 'Back' a pod tým sa písalo 'Zvráti akékoľvek kúzlo v priebehu dvoch dní' Prečítala som pošepky.,,Presne čo potrebujem" Rýchlo som to vypila. A prázdnu fľašku som nechala zmiznúť vo víry fialového svetla, ktoré ju rozprášilo do vzduchu. Svetlo zmizlo a s ním aj moje pravé ja.~Uškrnula som sa. Fialový oheň som zrazu ovládala ja.. Cítila som akoby sa mi ten oheň poddal. Zhlboka som sa nadýchla a vdýchla som všetok oheň do svojich pľúc.. Nebol teplý.. Práve naopak.. Studený.. So správaním ako vánok. Keď bolo po všetkom sklonila som hlavu, vydýchla si a zatvorila oči.. No po chvíli som pozrela na ňu. Cítila som sa.... ÚŽASNE! Cítila som sa akoby toto bolo presne to, čo som potrebovala.. To čo mi chýbalo.. Tá žiara.. Ten.. Oheň! Pozrela som na matku, ktorá sa na mňa uškŕňala..
*koniec flashbacku*

,,Ten elixír skutočne zabral.. Po tom dni a pol.. Som tak šťastná" Usmiala som sa na svoj odraz.,,No stále mám v pláne zasadnúť na trón, takže nech sa deje čokoľvek, musím sa stále tváriť bezcitne a chovať ako predtým... Aj keď.. S citmi to už bude ťažšie" Pošepkala som si pod nos a zaťala päsť.