Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

96. Nič Sa Nedeje, Nathan!

FREYA

,,Oh môj bože!" Skríkla som a bežala som po dome.,,Čo mám robiť, to nemyslíš vážne, že sem chcú všetci dôjsť! Ginger! Zoznam hostí!" Zakričala som a ona ku mne pribehla s hárkom papiera.

,,Pripravený." Povedala a ja som jej ho skontrolovala.

,,Pripíš tam Bekku..bez nej to nebude ono!" Zahlásila som.,

,Áno, šéfe" Ging mi zasalutovala a dopísala ju tam. Musela som prekrútiť očami.

,,Ethan.. Ako to vyzerá?" Spýtala som sa.

,,Nath sa už blíži!" Vykríkol od okna, cez ktoré pozeral sa otočil k nám.

,,Super!" Zašepkala som si.

,,Každý na miesta a tvárte sa nenápadne!" Hodila som po nich pohľad. Ginger okamžite spolu s nami bežala do obývačky a papiere schovala do jednej zo skriniek naokolo, následne si bežala hneď sadnúť na gauč a jednu nohu si vyložila na koleno a pravou rukou sa o ňu oprela a podoprela si tvár. Ethan hneď bežal k nej a preložil si cez jej rameno ruku. Bože vyzerali ako sochy z múzea. Ale nebol čas to teraz riešiť. Ja som si však nestihla ísť ani sadnúť ani si poriadne premyslieť, čo budem robiť a dvere sa otvorili. Ako prvá reakcia bola, že som sa nenápadne oprela o stenu, pri ktorej som stála. Preložila si cez seba nohy a pozerala na Natha.

,,Ahoj!" Usmiala som sa doširoka.

,,Čo sa to tu do pekla deje? Atmosféra je tu tak napätá, že by sa dala krájať" Hodil po mne pohľadom.

,,Heeej?" Zdvihla som obočie.,,No.. To sa ti asi len zdá, pretože tu sa absolútne nič nedeje" Rukou som máchla smerom k Ginger a Ethanovi. Stále boli v rovnakej pozícii.,,Do pekla sa vami. Toto nie sú sochy nehýbte sa!" Šepotom som na nich zakričala a Nath na mňa pozeral ako keby som prišla z inej planéty a ich si tiež obzrel.

,,Ou" Ginger a Ethan sa spamätali a pozreli na Natha.,,Ahoj" Obaja povedali. S vyvalenými očami som na nich pozrela. Moja ruka letela k čelu.

,,Freyaaaa" Nathan sa ku mne otočil a ja som hneď zmenila pohľad.,,Čo sa to tu deje?" Neveriacky na mňa pozrel.

,,Pff.. Neviem o čom hovoríš.. Všetko je normálne ako vždy" Povedala som a rukou som sa oprela o stenu vedľa mňa. Až potom som si uvedomila, že tam tá stena vlastne nieje, pretože som sa stihla nevedomky posunúť dopredu. Preto som sa začala nakláňať k vzduchu vedľa mňa až dokiaľ som sa nespamätala. Pozrela som sa vedľa mňa, kde nič nebolo a potom som pozrela na Natha, ktorý mal nasadený ten jeho typický arogantný pohľad ala "vážne?". Hneď som cúvla a tentokrát som sa už skutočne oprela o stenu a Nathovi darovala krásny úsmev. Pokrútil nadomnou hlavou a pristúpil bližšie.

,,Čo sa tu deje?" Spýtal sa.

,,Už som ti hovorila, že nič" Prekrútila som očami.

,,A čo z toho nič sa tu deje?" Zdvihol obočie. Pozrela som naňho. Týmto mi skutočne zobral slová. Len som naňho pozerala mierne zamračená s polootvorenými ústami, že mu niečo odpoviem, aj keď bezvýsledne.

,,My.." Našťastie sa do toho ozval Ethan, pretože som mala pocit, že pri Nathovi každú chvíľu zhorím ako ma prepaľoval pohľadom. Mám pocit, že jedným takým intenzívnym pohľadom by mi dokázal spáliť dušu. Čo znie vlastne dosť desivo.,,My.. Uhm.." Začal.. Ok.. To nevyzerá ako keby mal premyslené, čo mu povie. Nathan sa naňho neveriacky mračil. Ethan drgol do Ginger nech mu pomôže. Tá si odfrkla a pozrela na nás s Nathom.

Gestom odseknutím hlavy som jej naznačovala, že nech nič neprezradí a vyvaľovala som oči. V tom na mňa Nathan otočil hlavu. Rukou som hneď prestala hýbať a pozerala naňho s otvorenými ústami a vyvalenými očami. Keby nás teraz niekto videl, vyzeralo by to riadne komicky. Nathan sa pohľadom na mne pozastavil, čím som myslela, že sa z tohto nedostanem dokiaľ ma nevyspovedá. Svoju ruku som zložila a svoj zmordovaný ksicht som napravila.

,,Hovor" Zdvihol na mňa Nathan obočie. Pohľadom som prosila Ginger a Ethana o pomoc.

,,Bežte!" Zakričala som a oni obaja sa chytili ako na povel za ruky a pomocou Ethana sa niekam odteleportovali. S vyvalenými očami som pozorovala prázdny gauč.,,Oni ma tu nechali!" Zakliala som si potichu pre seba. Pozrela som na Natha, ktorému sa pohľad nezmenil. Doširoka som sa usmiala.,,Taaak.. Zostali sme sami" Povedala som.

,,Freya.. Povedz.. O čo tu ide" Zamračil sa.

,,Uuuh.. Mala by som ísť do obchodu.. Došli nám potraviny" Usmiala som sa a išla som k dverám, v čom ma zrazu zachytila jeho ruka a ja som ani neviem ako skončila nalepená na stene s jeho rukami, ktorými mi držal tie moje pri hlave a prepaľoval ma pohľadom. V duchu som si nadávala.

,,Posledný krát sa pýtam.." Spravil dramatickú pauzu a naklonil sa mi k uchu. Asi, aby si bol istý, že ho neprepočujem.,,Čo sa to tu deje?" Zašepkal a ja som sa mierne zachvela. Odtiahol sa od ucha a pozrel mi do očí.,,Hovor.. Sú aj iné metódy, akými ťa môžem presvedčiť" Uškrnul sa a naklonil sa k môjmu odhalenému krku. Moje ruky nepúšťal. Moje srdce už bilo závratnou rýchlosťou. Snažila som sa dýchať, čo najmenej, aj keď som potrebovala nejaký kyslík. Prerývane som sa nadýchla.,,Nebudeš hovoriť?" Vydýchol mi do ucha a jemnými bozkami mi začal obdarovávať krk. No zrazu jeho mäkké pery vystriedali tesáky. A ja som mala, čo robiť, aby som sa ešte udržala na nohách, ktoré sa mi chceli podlomiť. Až teraz som si uvedomovala akú má on nadomnou vlastne moc. A musím uznať. Aj keď sa mi to možno aj celkom páči(za čo sa nenávidím) tiež ho za to nenávidím. Tesákmi mi prešiel po krku.

Preboha Freya! Si čarodejnica, tak niečo rob! Ale keď mňa nič nenapadá? On ma dokáže tak ľahko vykoľajiť z mojej trasy. Preňho asi vždy budem nejakú tú slabosť mať.,,Pripravovali sme ti oslavu na zajtra" Vydýchla som zadržiavaný vzduch. Hneď ma pustil a odtiahol sa. Mračil sa.

,,To nemyslíš vážne! Toto všetko kvôli nejakej blbej oslave?" Zdvihol obočie.,,A vlastne.. Prečo mi robíte oslavu? O žiadnu som vás nežiadal" Povedal.

,,A tu je dôvod, prečo sme ti to nechceli povedať. Teraz sa nám v tom pokúsiš zabrániť a čo je horšie. Už to nebude prekvapenie" Povedala som a prezrela som si moje zápästia, či na nich po jeho stisku nič nemám. Našťastie nič.

,,Máš pravdu, prepáč" Povedal a objal ma. Objatie som mu opätovala.,,Ešte stále platí ten zákaz bozku? Pretože si nevieš predstaviť ako sa snažím ovládať" Zašepkal mi do pier, keď sme sa pustili. Zasmiala som sa.

,,Ten zákaz si predsa vymyslel ty" Pokrútila som nad ním hlavou.,,Máš pravdu.. Tým pádom ho môžem kľudne zrušiť" Povedal a skôr než by stihol naše pery spojiť som sa odtiahla.

,,Tak sa zdá, že ty prosíš o bozk mňa. Takto mi to vyhovuje. Ešte si počkaj" Uškrnula som sa. Chcem ho predsa trochu potrápiť.