Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

42. Nikto Ma Nezastaví

NATHAN

Potom ako som ušiel z Freyinej klietky som sa rozhodol, že ich už nechám na pokoji všetkých. Freya je fakt mocná a dokonca ani Ginger nezostala pozadu. Ethan je zas dobrý v tom, čo robí, čiže sa mu nesmiem dostať pod ruku inak zo mňa urobí takú padavku ovládanú citmi, ako som bol predtým. Určite všetci budú čakať, že sa za nimi vrátim pre pomstu, ale nie som tak sprostý, preto od nich radšej utekám. A to do vedľajšieho mesta, kde si môžem robiť, čo len chcem a už ma nikto nezastaví! Nikto! Keď ma nedokázala zastaviť ani tá klietka, tak som za vodou. Mimochodom. Z tej klietky som ušiel pomocou kúzla, ktoré som ja ukradol z Ethanovho kvetinárstva. Stačí štipku prachu vysypať na mreže klietky alebo čohokoľvek, čo je vytvorené mágiou a zničí to celú vec. Ale musel som počkať kým odídu, no našťastie zaspali a ja som mohol kľudne odísť tak či tak. Dnes nemám náladu na používanie mojej super rýchlosti, aby som sa čo najrýchlejšie dostal preč, tak sa len v kľude prechádzam po tmavej ulici so svetlami po bokoch a sledujem, ako okolo mňa občas prejde nejaké auto. Tak mi napadlo. Mám chuť na krv. Niežeby som bol hladný, keďže my upíri vydržíme bez krvi 2 dni, keď sa riadne najeme. Nikdy som sa nestaral o to ako je to možné, ale samozrejme môžme si krv dať tak či tak a ja mám na ňu v podstate chuť. No nikde naokolo nikto nieje. Iba občas prejdú autá. Jedno práve išlo tak som sa mu postavil do cesty. Trošku si spríjemním večer. Toto auto išlo smerom do môjho nového mesta, kde to fakt začne umierať. Musel som sa na tom zasmiať. Auto pri mne zastavilo a zistil som, že to bola mladá blondínka s jej brunetkou kamoškou na mieste vedľa. Bola tma, ale auto bolo zreteľne červené a navyše mi napomáhal môj upírsky zrak, ktorý mi umožňuje vidieť v tme.

,,Čaute baby. Boli by ste tak láskavé a zviezli by ste ma do mesta?" Spýtal som sa s rozšíreným úsmevom v okne brunetky, ktorá pozrela na blondínku. Blondínka jej prikývla. Brunetka asi urobila nejaký ksicht. Brunet sedela za volantom.

,,Samozrejme krásavec, nástup si" Usmiala sa blondie.

,,Ďakujem" Povedal som a sadol som si dozadu, do stredu, aby som mal pohľad na obe. Boli fakt sexy. Keď som sa prezrel bližšie videl som, že majú školské uniformy. Hm.. Aj v nich vyzerali.. Na zjedenie..,,Na ktorú školu chodíte?" Snažil som sa začal konverzáciu.

,,Na vysokú v Denayle" Odpovedala blondska.

,,Hm. Nevedel som, že je tam aj vysoká a povinnosť nosiť uniformy" Zdvihol som obočie.

,,No, tak už to vieš" Zasmiala sa brunetka.

,,No a môžem vedieť ako sa voláte?" Značiť si ich ako blondie a brunet, kým sa nerozhodnem ich zabiť, nieje ono.. Chcem mená.

,,Som Prada" Ozvala sa blondínka.

,,Ja som Chanel" Povedala brunetka. Prekvapene som ich sledoval. Ony si zo mňa robia dobrý deň.

,,Áno, a ja som Louis Vuitton" Zdvihol som obočie.

,,Wow. Vážne?" Spýtala sa Prada.

,,Nie" Odpovedal som jej. Chanel sa zasmiala.

,,Takže vy sa tak vážne voláte?" Prižmúril som oči.

,,Áno. Vieš.. naše mamy sú najlepšie kamarátky už od mala a vždy boli z tých luxusných rodín, čím sme aj my a tak nás tak pomenovali a ako sa skutočne voláš ty" Pozrela na mňa Chanel.

,,Moje meno nieje tak luxusné ako vaše" Mykol som plecom.

,,No poveeedz" Zasmiala sa.

,,Nathan.. Alebo viete, čo? Hovorte mi Nathaniel" Usmial som sa do strany.