Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

54. Musím Sa Nájsť

FREYA

Na druhý deň sme s Ginger a chalanmi išli do školy. Všetci sme boli ticho.

,,Uhm. Už som vám povedala o našom novom vzťahu s Ginger?" Spýtala som sa.

,,Nie" Ozvali sa chalani.

,,Ginger povieš im to?" Drgla som do nej.

,,Uhm. Tak okej. Ja a Freya sme prepojené. Keď je jedna v nebezpečenstve tá druhá to zistí a bla bla bla" Povedala Ginger unudene. Chalani sa na seba pozreli.

,,Čo vám je?" Spýtal sa Nath.

,,Ja nemám náladu a predstieram, že ju mám... Ako vždy.. a Ginger je mimo lebo nevie, čo sa s ňou deje" Odpovedala som.

,,Porozprávam sa s Ginger" Povedal Ethan a spolu odišli a kráčali pred nami po ceste do školy.

,,Ako si myslela to, že vždy predstieraš, že máš dobrú náladu?"

,,Chceš počuť o mne pravdu?" Pozrela som na Natha.

,,Áno"

,,Vážne chceš o mne počuť pravdu?"

,,Áno!"

,,Si si istý, že..."

,,Áno! Už hovor!"

,,No tak. Ja už neviem kto som"

,,Ako to myslíš?"

,,Som optimista alebo pesimista? Som zlá alebo dobrá? Jednoducho neviem kto som"

,,Si Freya Flowersová a si moja priateľka" Povedal a chytil ma za ruku. Zastavili sme uprostred ulice. Pozrel sa mi do očí.

,,Miluješ ma?" Spýtala som sa ho neisto.

,,Čo je to za blbú otázku. Samozrejme, že ťa milujem" Pozerala som sa mu do očí. Sklonila som hlavu a pozrela som sa na cestu, kadiaľ išla Ginger a Ethan. Už tam neboli. Zacítila som ako na mňa niečo kvaplo. Pozrela som sa hore. Nad nami sa skláňali mraky.

,,Mali by sme ísť. Škola už začína a navyše začína pršať" Povedala som a vymotala som moje ruky z jeho a išla smutne do školy. V tom sa Nathan objavil predomnou. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa naňho. Dlho som sa mu pozerala do očí a zrazu akoby som pozerala video sa ukázali moje spomienky s ním. To ako som ho prvý krát uvidela. Ako som sedela na hojdačke a on a na mňa pozeral a usmieval sa. Ako sme do seba v škole hádzali papieriky a smiali sa. Ako sme boli v strašidelnom parku a s Ginger sme sa smiali na jeho kostýme. Ako som pred ním utekala domov a on ma chytil a ruku a povedal mi, že mi nechce ublížiť. Ako mi nasadil náramok, ktorý ma mal udržať skrytú pred ostatnými, čo ma hľadajú. Ako som mu v búrke, keď som bola temná povedala, že ho milujem a keď sa moja temnota zlomila tak ako moje srdce vtedy on bol pri mne. Keď sme hrali bowling a hádali sa kto vyhrá. Keď sme sa prvý krát pobozkali. A vtedy som sa akoby zobudila.

,,Milujem ťa" Povedala som zrazu.,,Ale aby som bola s tebou musím najprv nájsť seba" Povedala som. Chytila som ho za ruky a zatvorila som oči.

,,Čo tým myslíš?" Spýtal sa ma. Otvorila som oči a mala som ich zelené. Pozrel sa na mňa, akoby nevedel, čo ma urobiť. Použila som svoju mágiu a z mojich rúk začali rásť rastliny, ktoré ho celého začali obkolesovať až ho nakoniec celého zadržali. Pustila som ho a odstúpila som.

,,Freya. Čo robíš?" Začalo pršať.

,,Prepáč. Za dvadsať minút si voľný. Je to nastavené pomocou mojej mysle" Povedala som a kráčala som od neho. On na mňa kričal. Ani som sa neotočila. Viem, že on ako upír ma môže nájsť kdekoľvek. Ale ja som čarodejnica a ja nechcem byť nájdená. Na nejaký čas musím byť sama. V čiernych šatách, čo som mala oblečené som išla pred školu. Pozrela som sa na budovu.

,,Zbohom. Ginger" Povedala som a odišla som. Z mojej mágie som vytvorila veľký ružový oblak, ktorý sa rozplynul a farba mi vošla do očí. Bolo to tradičné kúzlo na to, aby ma nikto nemohol nájsť. Ani keď chce. Prešla som cez les a lúku až som nakoniec došla do cieľa. Bola som pri jazere. Obzrela som sa. Videla som chatku.

,,No mami. Idem sa pozrieť, kde si sa schovávala, keď si bola v mojom veku" Povedala som a vošla som dnu. Zbadala som starý drevený nábytok. Prešla som po jednom prstom.

,,Prach" Povzdychla som si.,,No aspoň tu niesu pavučiny" Povedala som si. Prešla som ďalej do izby. Bola tam ustlaná posteľ a na nej bol položený denník. Sadla som si na posteľ a vzala si denník. Začala som čítať nahlas. Prvá strana.

,,Denník Liarry Roseovej" Pretočila som stranu.

,,Drahý denníček. Myslím, že som sa zaľúbila. Je to gentleman. Je o rok starší. Spoznali sme sa pri tomto jazierku. Je to tiež čarodejník ako ja. A veľmi mi pomáha s mojou mágiou. Neviem ako ju používať, ale on ma učí"

,,Mama tiež nevedela kedysi používať mágiu? A pritom o tom ako ju používať vie toľko, že mi o tom napísala knihu" Povedala som si a ďalej som čítala.

,,Volá sa Dean Flowers"

,,Otec?"

,,A je to moja prvá láska. Viem. Teraz som doňho poblazená, ale neviem, či to vydrží. Vzťahy sú zložité. Aj keď sa to zdá pravé nemusí to byť"

,,Hah. Vážne? A predsa vám to vydržalo. Teda aspoň dokiaľ neumrel" Zamyslela som sa. Zavrela som denník. Nerada na to myslím.

,,Otec bol podľa všetkého, čo o ňom mama hovorila úžasný avšak umrel pri takej hlúposti ako autonehoda" Denník som položila na stôl s fotkami mamy, keď bola v mojom veku. Mala tam aj fotku s otcom. Bola tak krásna. Ja som ju už tak dlho nevidela, že už mám pocit ako keby som ju nikdy nevidela. Už ani neviem ako vyzerá. Viem, že som po nej, čiže tmavé vlasy a oči, ale presnejšie to neviem popísať. Vzala som jej fotku do ruky.

,,Vrátiš sa ešte niekedy?" Spýtala som sa akoby jej a vypadla mi slza na tú fotku.

,,Občas sú dni kedy ťa vážne potrebujem. Je toho toľko, čo by som ti povedala, ale ty tu niesi" Utrela som si slzy, ktoré mi začali tiecť a odložila som fotku. Dýchala som hore dole.

,,Kľud Freya. Rob to čo vždy, keď ti je na nič. Zamkni to do seba a predstieraj, že je všetko v poriadku. Buď silná" Nadýchla som sa a vydýchla.

,,Taaak" Už mi bolo lepšie. V tom mi niekto položil ruku na rameno.

,,Už to v sebe nemusíš držať zlato. Som tu" Ozval sa nežný hlások. Tento hlas. Bol mi tak povedomí a bol tak ukľudňujúci. Chytila som tú ruku na pleci bez toho, aby som sa otočila a rozplakala som sa úplne a popritom sa usmievala. Úprimne? Nevedela som, čo robiť skôr.

,,Mama?"