Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

92. Dračica ❣️❣️❣️

,,Fajn.. Prinesieme ju.. Už to urob!" Prevrátila som očami. Uškrnula sa a jej ruky nám položila na ramená. Zahmelo sa mi pred očami a mala som pocit, že som odpadla. Všetko sa somnou zatočilo.

,,Hotovo" Usmiala sa a jej ruky dala dole. Otvorila som oči a opatrne pozrela vedľa seba, kde som predtým stála ja v Ginger. Keď som tam uvidela Ginger odľahlo mi.

,,Sme Späť." Radostne sme poskočili a objali sme sa.

,,Super.. A teraz padajte pre moju dýku!" Zavrčala Dèmonica. Všetci sme zdvihli obočie.,,Myslím to vážne. Do konca mesiaca ju tu chcem mať. Podarí sa vám to?" Zamračila sa.

,,To nezistíme dokiaľ sa tak nestane" Usmiala som sa.

,,No, pre vlastné dobro dúfajte, že sa vám to podarí" Prekrútila očami a zmizla.

,,Pôjdem konečne domov!" Zvrieskla Ginger.

,,Ou.. Ešte počkaj" Objavil sa pred ňou Ethan a hneď ju pobozkal. Sledovala som to.. Och bože.. Aj ja by som najradšej pobozkala Natha. Hneď som k nemu prišla s úsmevom na tvári a on na mňa pozeral so zdvihnutým obočím.

,,Želáš si niečo láska?" Arogantne sa spýtal. Zamračila som sa. Jasné.. Tá blbá dohoda.. Týždeň ma nemôže pobozkať. Mala som chuť kričať!

,,Uhm.. Nič" Mykla som plecom a hodila očkom po Ginger a Ethanovi.

,,Tak fajn.. Idem domov.. Zajtra sa stretneme teda keď vyrazíme na tú pekelnú cestu za tým dievčaťom" Usmiala sa Ginger a spolu s Ethanom ruka v ruke odišli. Povdzychla som si a otočila som sa k Nathovi.

,,Som sama sebou!" Zvískla som a hodila som sa mu okolo krku. Objatie mi opätoval.

,,Som rád, že si späť" Zasmial sa mi do ucha.,,Ale určite si pamätáš našu dohodu" Jemne mi zahryzol do ucha. Och bože.. Toto nezvládnem.

,,Pamätám" Odtiahla som sa od neho.
,,Poďme si zbaliť veci na našu cestu" Usmiala som sa.

,,Ukradnem auto" Žmurkol na mňa. Otočila som sa k nemu.

,,Čo?" Vyvalila som oči. Zasmial sa.

,,Dobre.. Len si ho dočasne požičiam" Zasmial sa.

,,Od koho?" Pozrela som naňho.

,,Od niekoho náhodného" Uškrnul sa. Primkla som pery do rovnej čiary a zdvihla som obočie.

,,Fakt?" Prekrútila som očami.
.
.
.
Po nejakom čase sme si zbalili niekoľko vecí na prezlečenie do veľkých tašiek a hodili sme ich do auta, ktoré Nathan ukradol. To auto bolo bez strechy a bolo čierne.

,,Nieje to náhodou to, v ktorom som predtým jazdila?" Pozrela som naňho, keď sme naložili veci do kufra.

,,Tomu hovoríš jazda?" Odfrkol si.
,,Hej.. Je to ono. Našiel som ho v odťahovke, čiže vtedy, keď som si myslel, že ho ukradli.. No asi som stál na zlom mieste, tak ho odtiahli. A z tadiaľ som ho ukradol. Sa čudujem, že tak ešte bolo" Zasmial sa a pohladil auto po dverách. Prekrútila som očami. Auto sme zamkli a vošli sme dnu. Na druhý deň sa u nás zas objavila Dèmonica a hodila po nás modré tričko.

,,Toto patrí tej babe. Ona.. Je trochu divná, ale to by vám prekážať určite nemalo vzhľadom na to, že vy tiež nieste normálny" Zdvihla obočie a zmizla. Odfrkla som si. Nepotrebujeme byť normálny. Normálny ľudia sú nudný. Pri dverách zazvonila Ginger s Ethanom. Prišli sme k nim. V rukách mali tašky s oblečením.

,,Pripravení?" Spýtala som sa ich.

,,Áno.. Už sa neviem dočkať.. Moja mama síce bola trochu zranená, že som sa len vrátila a už zas odchádzam, ale pochopila to" Zasmiala sa a spolu s Ethanom si sadla dozadu auta.