Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

130. Vzbura

FREYA

Stála som pred zrkadlom. Vlasy som mala zopnuté hore.. Nádherný účes vyrobený. Dokonalý make-up a všetko.. Vyzerala som jednoducho úžasne. Oblečené nádherné bielo-modré šaty. Alebo skôr veľmi svetlý odtieň modrej. Vyzerala som ako princezná.. No.. Ja som aj princezná bola.. Niekto zaklopal, ale namiesto čakania rovno vošiel.. S vražedným pohľadom som sa otočila na osobu, ktorá vošla dverami. Bol to muž. Zadýchaný.. Asi bežal.. Ako som ho uvidela, už som rozmýšľala, čo sa deje. Cestu sem ZREJME bežal.,,P-princezná.. Je mi ľúto, ale korunovácia sa zrušila" Povedal zadýchane.

,,ČO?!" Zahučala som na to a potichu zavrčala.,,Prečo?!"  Podišla som bližšie k nemu s naštvaným výrazom.

,,Náš ľud sa búri.. Čarodejnice napadli naše kráľovstvo!" Pozrel na mňa s obavami.

,,Ach.. To je všetko? Nejakých pár čarodejníc?"  Pokrútila som hlavou a povzdychla si.. Naďalej som sa nezaujato tvárila.

,,Kráľovná - Vaša matka.. Povedala, že ich je okolo tridsať.." Pozrel na mňa s vyvalenými očami.

,,Ach.. To je fuk.. Ja sa o to postarám.. Oh a.. Predtým než vojdeš, čakaj na súhlas"  Uškrnula som sa naňho a mávnutím ruky mu zlomila väz. Jeho telo padlo mŕtve k zemi.,,Stráže?!" Zakričala som.. Hneď ku dverám dobehli dvaja muži v uniformách. A samozrejme si pozreli telo, ktoré ležalo na zemi.,,Zbavte sa toho"  Podala som im rozkaz a oni na mňa len prekvapene pozerali. Pozrela som na nich, moje črty tváre sa zmenili. S príjemného úsmevu som išla do vražedného pohľadu. Podišla som bližšie k nim a naklonila sa k ich tvári medzi nich. So šeptavým tónom som povedala,,Urobte to.. Alebo budete ďalší" Uškrnula som sa a oni sa roztriasli. Hneď sa mi mierne poklonili.

,,Áno, princezná Freya" Povedali ako pozerali na mŕtve telo ich bývalého spolupracovníka.

,,Fajn.. Som rada, že si rozumieme" Prekročila som telo a ich odsotila z cesty. Smerovala som dolu z kadiaľ som počula hluk.. Išla som cestou von z kráľovstva.
Kráčala som pokojne s miernym úsmevom dolu po schodoch. Zbadala som moju mamu stáť pred obrovskými vchodovými dverami... Podišla som k nej.,,,Čo to je. Prečo sa búria?" Znechutene som sa spýtala.

,,Vieš, Freya... Medzi niektorými čarodejnicami odkedy si ty sama povedala, že sa ti nepáči kráľovstvo a že je na nič.. Nastali zmeny. Vďaka tebe nechcú žiť v kráľovstve a asi sú prekvapení, že majú mať po mne ďalšiu kráľovnú, tak sa ti snažia zastaviť... Pravdepodobne ťa zabijú a následne aj mňa, len aby bolo mesto "voľné". "Naznačila úvodzovky a pretočila oči.

,,No.. To čo som povedala už bolo dávno.. Ja chcem byť kráľovná a aj budem, a ich životy budú ešte horšie.. A teraz ak dovolíš.. Matka... Rada by som sa s nimi vysporiadala sama"  Uškrnula som sa a otvorila veľké dvere.. Videla som občanov mesta, ako bežali k dverám, ale ako som otvorila zastavili a sledovali ma.. Každá čarodejnica si už zahrievala mágiu, tak isto aj čarodejníci..,,Počujte.. Ja viem, že sa vám toto kráľovstvo nepáči.. Ale plánujem ho zmeniť.. Prisahám, že ako nasledujúca kráľovná vám dám viac. Najmä.. Nikto iný vám nedokáže dať moc zadarmo.. Iba ja.. Moja moc je oveľa silnejšia než kedykoľvek predtým, iba vďaka tomuto faktu, že sa vyvíjam a nastupujem na trón.. Takže vás žiadam.. Upokojte sa a ja vám sľubujem, že všetko bude ako si vy poviete. Kráľovstvo tu nieje na to, aby ste mu slúžili.. Je tu na to, aby slúžilo vám.. Aby sa o vás staralo" Usmiala som sa na nich. Všetci na seba pozreli a začali niečo mrmlať medzi sebou, čomu som už nerozumela.

,,Čo to robíš? Máš ich potrestať!" Zavrčala na mňa matka. Okamžite som sa k nej otočila.

,,Ja som následníčka a ja budem vládnuť ako chcem! Nikto mi nebude hovoriť ako to bude! Rozumieš.. Matka!" Podišla som k nej.. Ona na mňa prekvapene pozrela, ale následne zavrčala a už išla niečo povedať, keď som ju zastavila.,,Nemám záujem o tvoju pomoc. Tvoja vláda končí už čoskoro"  Namierila som na ňu rukou a ona letela dovnútra. Dvere som zatvorila, aby sa nevrátila tak skoro a znova som sa otočila k davu ľudí.

,,Ona je na našej strane!" Počula som z jednej strany.,,Ona bojuje proti jej zlej matke." počula som z ďalšej.,,Ona nám môže byť na pomoci" Počúvala som a Uškrnula som sa.

,,O tom presne hovorím.. Už sa ničoho nebudete musieť báť somnou na čele.. Ani mojej matky" Usmiala som sa. Z davu vystúpil jeden dospelý muž..,,Prijímame.. Prijímame ťa ako kráľovnú!" Zakričal. Nadšene som sa usmiala.,,Ďakujem... A teraz choďte domov. Korunovácia sa prekladá na zajtra." Pokývla som na nich hlavu a oni sa otočili a rozišli.. Potichu som sa zachechtla.,,Tak to bolo ľahké ako facka..." Vošla som späť dnu a už ma moja naštvaná matka prikovala jej mágiou pri stene a vrčala na mňa.

,,Za túto zradu, ťa nechám zožrať nemŕtvymi!" Zrevala na mňa. Začala som sa smiať.

,,Mala by si sa vidieť, keď si naštvaná mama. Si ako varná kanvica, dobre že sa ti z uší neparí"  Pokrútila som hlavou stále s úsmevom zatiaľ, čo ona sa na mňa mračila.

,,Je ti to vtipné? Uvidíme, kto sa bude smiať naposledy!"  Zrúkla na mňa.

,,Wow.. Stíš sa preboha, ty máš basy" Pretočila som očami.,,Ja som ťa nezradila.. Hrala som to.. Sľubovala som veci a scéna s tebou mi pomohla tiež. Akonáhle sa dostanem na trón tých vzbúrencov dám popraviť a nastolím iný režim" Zasmiala som sa.,,Pusť ma.. Je to tu nepohodlné" Odfrkla som si.

,,Ty si to len hrala?..." Zamračila sa na mňa.

,,Práve som ti to povedala, čo máš zo sluchom? Koľko máš rokov? Pochybujem, že to bude starobou" Zamračila som sa na ňu. Ona len pretočila očami a pustila ma.

,,No mama.. Mala by si so sebou niečo spraviť.. Sama vyzeráš ako zombie." Uškrnula som sa a išla do svojej izby. Tam som sa zatvorila a sadla si pred zrkadlo s tým že som si dávala dole náušnice, čo som mala na sebe. Moje balkónové dvere boli otvorené a krásny čerstvý vzduch hladil moju pokožku na chrbte, ktorý bol prevažne odhalený. Vietor len zavial a už som počula úľavný vzdych s mojím menom ,,Freya... Si.. Nádherná"... No to snáď nie... Nie tento... Pretočila som očami nad upírom, ktorému budem musieť teraz čeliť a vybrať si cestu akou to hrať.