Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

101. Kráska A Zviera

FREYA

S otcom sme sedeli pri raňajkách za obrovským stolom.,,Dnes je ale krásny deň však?" Spýtala som sa ho a pod stolom som si popravila moje dlhé zelené šaty. Spoza novín na mňa očkom pokukol.

,,Tu píšu, že zajtra večer bude riadna búrka" Povedal a zašuchotal novinami a ďalej sa mi nevenoval. Ach.. Vždy, keď sa s ním snažím konverzovať. Radšej som to ani neriešila a pokračovala v jedení zeleniny, ryže a kuracieho vyprážaného mäsa.,,Počuj Freya. Ja viem, že sa ti nepáči, že žijeme v zámku..." Začal. Stopla som ho skôr, ako niečo povedal.

,,Prepáč otec. Mám rada voľné pláne, čo mi aj pripomína... Idem zozbierať zo záhrady zeleninu" Vyskočila som na nohy a usmiala sa naňho.,,Uvidíme sa" Prebehla som okolo neho a išla na záhradu. Vstúpila som na rozsiahle pole a pozrela sa naokolo. Mrkvy, kapusty, kaleráby, papriky, paradajky.. Všetko. Toto je moje najobľúbenejšie miesto v dome. Chytila som si dlhú sukňu šiat a rozbehla som sa cez uličky zeleniny. Smiala som sa. Milujem toto miesto. Moje dlhé kučeravé tmavo hnedé vlasy som mala vzopnuté dozadu, aby mi nezavadzali. S radosťou som dobehla na čistú trávnatú pláň. Hodila som sa do trávy. A pozerala na oblohu. Milujem toto miesto. Slnko mi príjemne hrialo tvár a pozerala som na rôzne obrazy vytvárajúce sa z oblakov. Prisahala by som, že som videla ružu. Nádhernú. Posadila som sa a telo som si dozadu zaprela rukami.,,Wow" Povedala som si pre seba potichu pri stálom pozorovaní oblohy. Postavila som sa a oprášila si zelené šaty. Prišla som ku kohútiku vody, vystaveného vonku. Položila som podeň hrdzavý strieborný kýbel a napustila doň vodu. Kýbel som zdvihla a už som išla polievať, keď tu zrazu sa ozval krik.

,,Freya!" Zakričal na mňa otec. Kýbel vody som hneď pustila, ten spadol a jeho obsah sa vlial do zeme. Pridržala som si sukňu a bežala za otcom. Vošla som cez zadný vchod a vošla do jedálenskej miestnosti, kde som s ním ešte pred chvíľou raňajkovala.,,Čo sa deje otec?" Pozerala som naňho ako som stála oproti nemu.

,,Nathaniel zase robí ohlasy" Povedal.,,Všetci sú pobúrený vraždami"

,,Ou" Pozrela som na zem.

,,Je to zviera Freya. Musí byť zastavený, to snáď vieš" Pozrel na mňa. Zdvihla som pohľad a čakala, čo dopovie.,,Preto vezmem mužov a ideme ho zastaviť. Nedovolím, aby ničil moje mesto a zabíjal ľudí!" Zamračil sa.

,,Nie.. Otec.. On.. Určite má nejaký dôvod, prečo to robí" Neisto som naňho pozrela.

,,Zbláznila si sa Freya?! Je to monštrum! Ubližuje! Zabíja! Ničí naše mesto. Preňho už nieje žiadna šanca a to si musíš predsa uvedomovať" Zakričal na mňa. Sklonila som hlavu. Mal pravdu - je to monštrum. Pomaly som prikývla.

,,Dobre" Nechcem, aby prišli o život ďalší ľudia. On je zviera! Hnusné, bezcitné, zlé...
.
.
.
Ako aj povedal. Tak sa aj stalo. Vyrazili na druhý deň ráno. Ja som zostala sama. Ak teda nepočítam kuchárku. Oblečené som mala modré dlhé šaty. Došla som teda dole do kuchyne.,,Pekný deň Dèmonica" Oslovila som našu kuchárku, ktorá mi bola chrbtom otočená. Ako som ju oslovila otočila sa ku mne. Uškrnula sa.

,,Aj tebe Freya.. Čo to bude dnes?" Pozrela na mňa.

,,Niečo sladké" Zamrmlala som.

,,Takže koláč!" Vyhlásila.

,,Takže koláč" Zopakovala som a zasmiala som sa. Dèmonica predomňa položila koláč a ja som ho zjedla.,,Ďakujem... Ach.. Bojím sa o otca.. Čo ak mu to monštrum ublíži?!" S obavami som na ňu pozrela.

,,Neboj.. Určite sa mu nič nestane" Usmiala sa na mňa.

,,To dúfam" Povdzychla som si.
.
.
.
Prešli už hodiny a otec sa nevracal. Začínala som sa skutočne báť. Prechádzala som sa hore dole po izbe. Niekto zaklopal na dvere. Okamžite som otvorila.,,Čo je to?" Pozrela som na Dèmonicu, ktorá v ruke držala nejaký papier.